KUZMICE. Pred rokom 1980 chodili Kuzmičania na omše do kostola v neďalekých Vítkovciach. Keď si postavili vlastný kostol potrebovali niekoho, kto by sa oň staral.
Jozef Kišac chodil sem-tam pomáhať aj do vítkovského kostola, a keďže v roku 1980 mal krátko pred odchodom do dôchodku, rozhodol, sa že bude robiť kostolníka. „Vtedy som si myslel, že na dôchodku budem robiť kostolníka len chvíľu, no ubehlo to ako voda," spomína Kišac.
Pochádza z neďalekých Prašíc a koncom tridsiatych rokov minulého storočia sa vyučil u Štefana Šáteka v Topoľčanoch za obuvníka. „Topánky sme vyrábali v dielni neďaleko hotela Tríbeč," hovorí kostolník.
Počas svojej tridsaťročnej práce v kostole zažil Jozef Kišac mnohých kňazov. Najlepšie si spomína na farára Františka Očenáša. Do Kuzmíc však chodil často slúžiť omšu aj bývalý topoľčiansky dekan Ladislav Dorušák a zastavil sa tam i arcibiskup Ján Sokol, hlavne keď boli hody alebo iné slávnosti.
Kostolník musel byť k dispozícii kňazom okrem nedele aj v stredu a v piatok, kedy sú v Kuzmiciach tiež omše. „Musel som pripraviť hostie, víno, kalichy a asistoval som aj pri svadbách. No tých býva v Kuzmiciach málo, vlani bola len jedna. Viac bolo pohrebov, až deväť," povedal nám Jozef Kišac.
Za zmienku stojí, že počas svojej funkcie kostolníka bol chorý len raz. Keďže napriek blížiacej sa deväťdesiatke pôsobí sviežim dojmom, zaujímalo nás, prečo sa práce v kostole vzdal. „Už nevládzem robiť a okrem toho strácam sluch. A to nie je dobré, keď človek ktorý má slúžiť dobre nepočuje," dodal Kišac.
Autor: jom
