TOPOĽČANY. Keby ste si pred 20 rokmi opiekli rybu chytenú v Preseľanoch, chutila by ako nafta. Riaditeľ správy povodia Hornej Nitry Marián Jursa hovorí, že rieka sa postupnými krôčikmi dostáva na vysokú úroveň. Minulý týždeň dostal výsledky meraní za rok 2009. Čísla sú na prijateľnej úrovni.
Rieka Nitra bola v minulosti druhou najšpinavšou riekou v Československu. Horšie na tom bola už len česká Bilína. Nitra tiekla okolo chemických závodov, baní, elektrárne, koželužní, pivovaru, cukrovaru, poľnohospodárskych družstiev. Za socializmu nemal každý podnik odpadovú čističku, napríklad v Partizánskom nebola čistička vôbec. Tieto ľudské aktivity nadlho tok umŕtvili. Ekologické havárie, ku ktorým v minulosti pravidelne dochádzalo, neboli pre ryby veľkým problémom. Ryby tu totiž dlhé obdobie vôbec neboli.
Najväčšia nehoda sa stala v roku 1965, keď v Zemianskych Kostoľanoch uniklo do vody asi jeden a pol milióna ton popolčeka. Odvtedy sú v rieke ťažké kovy ako arzén, nikel alebo kadmium. Kovy sa stále nachádzajú vo vrstvách na dne rieky. Vybágrovať koryto by podľa Jursu nemalo zmysel, pretože prvá povodeň by toto úsilie zmarila. Ryby si na ťažké kovy zvykli.
Dnes je situácia iná. V rieke sa dajú uloviť hlavátky alebo mreny, čo sú ryby, ktoré vyžadujú veľmi čistú vodu. Marián Jursa vraví, že súčasnému životu v rieke veľmi pomohlo obmedzenie výroby v oblasti. Bane v Handlovej prestali prať uhlie, zatvorila sa skládka Babica, odstránil sa problém s chrómom v Bošanoch. Najčistejšia voda je na hornom toku Nitry, naopak najhoršia voda je v úseku medzi Novákmi a Partizánskym.
Novácke chemické závody, ktoré sú odpadovým kanálom pripojené k rieke, hlásili v minulosti často ekologické nehody. Napríklad v čase návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku uniklo v Novákoch 500 litrov čistiaceho merzolátu do rieky. Na prvý pohľad neškodná netoxická látka. Spôsobila však penu, ktorá vysala vzduch z vody a mnoho rýb sa udusilo. Penu bolo možné pozorovať asi na 100-kilometrovom úseku.
Rieka má prirodzenú samočistiacu schopnosť. Táto schopnosť je pri rieke Nitra nižšia ako napríklad pri Váhu. Na Váhu je najviac znečisťovateľov, ale tok má veľkú vodnatosť a je na ňom postavených veľa nádrží. Nitra má len Nitrianske Rudno pri Prievidzi.
Napriek prirodzenému oživeniu rieky, voda z Nitry stále nie je pitná - najmä kvôli fekálnemu znečisteniu. Najväčším zdrojom pitnej vody v Topoľčanoch a okolí je Ponitran. Podľa Mariána Jursu je biologické znečistenie pre rieku nebezpečnejšie ako chemikálie. Poľnohospodári síce močovku alebo hnoj do vody nevypúšťajú, ale stáva sa, že pri silných dažďoch pretekajú hnojiská a do rieky sa dostávajú neželané baktérie. V lete stačí, aby jeden nespratník vypustil žumpu a rieka sa z tohto úderu spamätáva veľmi dlho.
Najkritickejší mesiac je august, keď voda tečie niekoľkonásobne pomalšie ako na jar a obsahuje veľmi málo kyslíka. Tak málo, že slabšie ryby uhynú a prežijú len silnejšie. Vodohospodári sa snažia čerpadlami vháňať vzduch do toku.
Predseda topoľčianskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Ľubomír Stanko ryby veľa nejedáva, no pozná rybárov, ktorí jedli ryby z Nitry. Dlhodobejšia konzumácia nie je zdravá. Rybársky zväz jesť tieto ryby rozhodne neodporúča. Podľa Stanka je voda relatívne čistá. Rybári pravidelne odoberajú vzorky vody. Pred niekoľkými rokmi bolo podľa neho vo vode asi 16-násobne viac ortuti ako teraz. Usádzala sa rybám vo vnútornostiach. Dnes je život v rieke pestrý a rýb je veľa.
