Multimilionár Thomas Cardeza pochádzal zo starého amerického rodu. Zbohatol na ropných poliach v New Orleans a väčšinu života cestoval po svete so svojou matkou Charlotte. V roku 1906 si od grófa Henrika Apponyiho prenajal kaštieľ v Kovarciach, ktorý spravovala Thomasova manželka Mary.
O históriu Kovariec, tamojších kaštieľov a ich obyvateľov sa živo zaujíma historik-amatér Peter Gerši, ktorý pri skladaní mozaiky udalostí v tomto regióne úzko spolupracuje s riaditeľom oponického múzea Petrom Králikom. „Bohatým zdrojom informácií bola pre mňa aj kronika bývalého kovarského farára Jozefa Daniša, ktorý sa osobne poznal s bývalým služobníctvom Cardezovcov," hovorí Gerši.
Aj z týchto zdrojov sa mu podarilo zistiť nielen to, že Cardezovci prežili skazu Titanicu, ale zaujímavosti aj o živote v kaštieli.
Pohľad na kaštieľ zo záhrady.
Foto: Jožo Malý
Prišli z New Yorku
Thomas a Mary Cardezovci sa nasťahovali do kaštieľa v roku 1906. Mali bezdetné manželstvo a Mary predtým pôsobila ako herečka v New Yorku. Práve ona sa starala o kaštieľ a počas I. svetovej vojny sa venovala charitatívnej činnosti, pričom v kaštieli zriadila aj útulok pre vojnových invalidov. Mimochodom pri zveľaďovaní kaštieľa a priľahlej záhrady je pomáhalo až 28 členov služobníctva.
Jej manžel Thomas bol väčšinou na cestách, ale do Kovariec sa pravidelne vracal. So svojou matkou Charlotte prebrázdil svet krížom-krážom. Charlotte chodievala tiež poľovať do Afriky a na svojej jachte Eleanor dvakrát oboplávala svet.
Brilianty na dne
Z histórie sa dozvedáme, že Thomas a jeho matka sa na Titanic nalodili 10. apríla 1912 vo francúzskom Cherbourgu aj so svojimi komorníkmi. Mali najluxusnejšie apartmány, pričom za lodný lístok zaplatili vyše 512 libier, čo je v dnešných cenách viac ako 80 tisíc dolárov.
15. apríla 1912 po druhej hodine nadránom išiel Titanic po náraze do ľadovca ku dnu a pri katastrofe zahynulo vyše 1 500 ľudí. Cardezovci a ich sluhovia však stihli nastúpiť do záchranného člna číslo tri a stroskotancov potom prichýlila neďaleko plávajúca loď Carpathia.
Ku dnu išli aj všetky vzácne klenoty Charlotty, ktoré si viezla so sebou. Poisťovňa však stratu majetku nahradila a podľa Petra Králika boli Cardezovci najvyššie odškodnenou rodinou. V prepočte na dnešný kurz dostali od poisťovne 17 miliónov dolárov.
Po šťastnom pristátí v Amerike sa Thomas Cardeza nechal pokrstiť na katolícku vieru. V kronike farára Daniša sa tiež uvádza, že starí ľudia rozprávali, že po katastrofe si Thomas nechal v kaštieli jednu miestnosť zariadiť ako kajutu z Titanicu.
Záhradník Josef Mašinda s manželkou a staršou dcérou.
Foto: Archív Petra Geršiho
Záhradníkova dcéra
O živote v kaštieli toho veľa porozprávala Petrovi Geršimu Marta Vlčková, ktorá dodnes žije v Topoľčanoch. Narodila sa v roku 1916 v Kovarciach, pričom jej otec Josef Mašinda robil u Mary Cardezovej záhradníka. Sama si na Mary nepamätá, lebo tá z kaštieľa odišla v roku 1918, avšak veľa sa dozvedela od otca.
Josef Mašinda (1881 Peděbrady) absolvoval záhradnú architektúru vo Viedni a Cardézová ho objavila v Stupave u grófa Károlyho, odkiaľ si ho vyžiadala ako vynikajúceho odborníka. Postavila mu dom, ktorý sa dodnes nachádza neďaleko hlavnej cesty, už mimo areálu kaštieľa.
Mašindovou povinnosťou bolo starať sa o záhradu. Tá bola pýchou celého areálu a chodil ju obdivovať aj Henrich Apponyi. Výnimočným pestovateľským zjavom bola guľa z rastlín pripomínajúca zjavom glóbus so svetadielmi a moriami. Mašinda celý život ľutoval, že rastlinný glóbus nikto nenafotil.
Po odchode Cardezovcov do Ameriky sa Mašinda zamestnal na čas v Sokolovciach pri Piešťancoch u grófa Ďulaja a potom sa usadil v Topoľčanoch. Dlhé roky, aj za komunistov mal záhradníctvo medzi železnicou a Elektrokarbonom, kým mu počas rozširovania podniku pôdu nevzali. Mašindovo kvetinárstvo bolo na miestach, kde dnes stojí spoločenský dom.
Medvede, auto aj korčule
Z rozprávania Marty Vlčkovej sa Peter Gerši dozvedel, že Mary Cardézová ma prvé auto v Kovarciach, na ktorom chodila po okolitých krajinách. V kaštieli tiež chovala mladých medveďov, s ktorými sa hrávali deti, kým vyrástli.
Jej otec Mašinda postavil skleník, ktorý slúži dodnes a zriadil tiež liaheň kureniec, ktorú vykuroval petrolejom. Pani Marta sa od otca dozvedela aj to, že v dvadsiatych rokoch minulého storočia prišlo v Amerike do módy korčuľovanie, ktoré neobišlo ani Kovarce. „Panstvo sa po kaštieli prevážalo na kolieskových korčuliach. Mali na to vyhradenú miestnosť a služobníctvo ich obdivovalo."
Spomenula i historku o Charlotte, ktorá rada zbierala orechy. Tie však dedinčania zvykli pokradnúť a tak sa hnevala, že ráno žiadne orechy nenašla. Napokon to vyriešilo služobníctvo. Tiež zbieralo orechy, a keď sa ich Charlotte rozhodla zbierať, stihlo ich rozhádzať pod stromami.
Mary Cardezová pomáhala vojnovým invalidom.
Foto: Archív Petra Geršiho
Filantropka
Mary Cardézová sa počas svojho života venovala charitatívnej činnosti. Počas I. svetovej vojny zriadila nemocnicu pre vojnových invalidov v Maďarsku a niektorí invalidi bývali aj v kaštieli.
V poľskom meste Kolomer zveľadila zanedbaný vojenský cintorín, ktorý dával záhradník Mašinda do poriadku šesť týždňov. Ďalší vojenský cintorín zriadila v Budapešti.
Cardézovci bývali v Kovarciach do skončenia I. svetovej vojny v roku 1918 a potom sa odsťahovali do USA. Mary Cardézová tam začala pracovať na imigračnom úrade neskôr sa angažovala v Červenom kríži. Táto organizácia ju aj niekoľkokrát ocenila za angažovanie sa v I. svetovej vojne na území Rakúsko-Uhorska.
Mary Cardézová zomrela v roku 1943 na leukémiu, jej svokra v roku 1939. Správa o smrti umeleckého zberateľa, bádateľa a bankára Thomasa Cardeza sa objavila v americkej tlači v roku 1952. Keďže nemal žiadnych potomkov svoj majetok, dnes by mal hodnotu 125 miliónov dolárov, odkázal Jeffersnonovej klinike na výskum krvi.
Kaštieľ v Kovarciach
Stojí neďaleko kostola a predpokladá sa, že na jeho mieste predtým bola zemianska kúria. Obec vlastnilo viacero rodov. Diviackovci, Ludanickovci a Motešickí. Posledný šľachtický rok predal kaštieľ v druhej polovici 19. storočia podnikateľom Welsovi a Wellemu. Za Antona Welsa prešiel kaštieľ veľkou prestavbou, odvtedy je dvojpodlažný.
Welsovci predali kaštieľ Apponyiovcom, no gróf Henrik v ňom nikdy nebýval. Počas 13-ročného prenájmu robila prestavbu aj Cardézová.
V roku 1928 predal Apponyi kaštieľ kvôli dlhom československému štátu za 670 tisíc korún. Budova potom slúžila vojnovým invalidom a dnes je v nej ústav sociálnych služieb pre duševne chorých.
Jožo Malý
