Nájomníci kovarského kaštieľa prežili potopenie Titanicu

Svetobežník Thomas Cardeza, ktorý sa s matkou Charlotte zachránil z Titanicu, obýval kaštieľ v Kovarciach v rokoch 1906-18. Aj vďaka nemu Kovarčania na začiatku 20. storočia spoznali auto aj kolieskové korčule.

Cestovatelia Charlotte a Thomas Cardezovci.Cestovatelia Charlotte a Thomas Cardezovci.

Multimilionár Thomas Cardeza pochádzal zo starého amerického rodu. Zbohatol na ropných poliach v New Orleans a väčšinu života cestoval po svete so svojou matkou Charlotte. V roku 1906 si od grófa Henrika Apponyiho prenajal kaštieľ v Kovarciach, ktorý spravovala Thomasova manželka Mary.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O históriu Kovariec, tamojších kaštieľov a ich obyvateľov sa živo zaujíma historik-amatér Peter Gerši, ktorý pri skladaní mozaiky udalostí v tomto regióne úzko spolupracuje s riaditeľom oponického múzea Petrom Králikom. „Bohatým zdrojom informácií bola pre mňa aj kronika bývalého kovarského farára Jozefa Daniša, ktorý sa osobne poznal s bývalým služobníctvom Cardezovcov," hovorí Gerši.

SkryťVypnúť reklamu

Aj z týchto zdrojov sa mu podarilo zistiť nielen to, že Cardezovci prežili skazu Titanicu, ale zaujímavosti aj o živote v kaštieli.

Pohľad na kaštieľ zo záhrady.

Foto: Jožo Malý

Prišli z New Yorku

Thomas a Mary Cardezovci sa nasťahovali do kaštieľa v roku 1906. Mali bezdetné manželstvo a Mary predtým pôsobila ako herečka v New Yorku. Práve ona sa starala o kaštieľ a počas I. svetovej vojny sa venovala charitatívnej činnosti, pričom v kaštieli zriadila aj útulok pre vojnových invalidov. Mimochodom pri zveľaďovaní kaštieľa a priľahlej záhrady je pomáhalo až 28 členov služobníctva.

Jej manžel Thomas bol väčšinou na cestách, ale do Kovariec sa pravidelne vracal. So svojou matkou Charlotte prebrázdil svet krížom-krážom. Charlotte chodievala tiež poľovať do Afriky a na svojej jachte Eleanor dvakrát oboplávala svet.

SkryťVypnúť reklamu

Brilianty na dne

Z histórie sa dozvedáme, že Thomas a jeho matka sa na Titanic nalodili 10. apríla 1912 vo francúzskom Cherbourgu aj so svojimi komorníkmi. Mali najluxusnejšie apartmány, pričom za lodný lístok zaplatili vyše 512 libier, čo je v dnešných cenách viac ako 80 tisíc dolárov.

15. apríla 1912 po druhej hodine nadránom išiel Titanic po náraze do ľadovca ku dnu a pri katastrofe zahynulo vyše 1 500 ľudí. Cardezovci a ich sluhovia však stihli nastúpiť do záchranného člna číslo tri a stroskotancov potom prichýlila neďaleko plávajúca loď Carpathia.

Ku dnu išli aj všetky vzácne klenoty Charlotty, ktoré si viezla so sebou. Poisťovňa však stratu majetku nahradila a podľa Petra Králika boli Cardezovci najvyššie odškodnenou rodinou. V prepočte na dnešný kurz dostali od poisťovne 17 miliónov dolárov.

SkryťVypnúť reklamu

Po šťastnom pristátí v Amerike sa Thomas Cardeza nechal pokrstiť na katolícku vieru. V kronike farára Daniša sa tiež uvádza, že starí ľudia rozprávali, že po katastrofe si Thomas nechal v kaštieli jednu miestnosť zariadiť ako kajutu z Titanicu.

Záhradník Josef Mašinda s manželkou a staršou dcérou.

Foto: Archív Petra Geršiho

Záhradníkova dcéra

O živote v kaštieli toho veľa porozprávala Petrovi Geršimu Marta Vlčková, ktorá dodnes žije v Topoľčanoch. Narodila sa v roku 1916 v Kovarciach, pričom jej otec Josef Mašinda robil u Mary Cardezovej záhradníka. Sama si na Mary nepamätá, lebo tá z kaštieľa odišla v roku 1918, avšak veľa sa dozvedela od otca.

Josef Mašinda (1881 Peděbrady) absolvoval záhradnú architektúru vo Viedni a Cardézová ho objavila v Stupave u grófa Károlyho, odkiaľ si ho vyžiadala ako vynikajúceho odborníka. Postavila mu dom, ktorý sa dodnes nachádza neďaleko hlavnej cesty, už mimo areálu kaštieľa.

Mašindovou povinnosťou bolo starať sa o záhradu. Tá bola pýchou celého areálu a chodil ju obdivovať aj Henrich Apponyi. Výnimočným pestovateľským zjavom bola guľa z rastlín pripomínajúca zjavom glóbus so svetadielmi a moriami. Mašinda celý život ľutoval, že rastlinný glóbus nikto nenafotil.

Po odchode Cardezovcov do Ameriky sa Mašinda zamestnal na čas v Sokolovciach pri Piešťancoch u grófa Ďulaja a potom sa usadil v Topoľčanoch. Dlhé roky, aj za komunistov mal záhradníctvo medzi železnicou a Elektrokarbonom, kým mu počas rozširovania podniku pôdu nevzali. Mašindovo kvetinárstvo bolo na miestach, kde dnes stojí spoločenský dom.

Medvede, auto aj korčule

Z rozprávania Marty Vlčkovej sa Peter Gerši dozvedel, že Mary Cardézová ma prvé auto v Kovarciach, na ktorom chodila po okolitých krajinách. V kaštieli tiež chovala mladých medveďov, s ktorými sa hrávali deti, kým vyrástli.

Jej otec Mašinda postavil skleník, ktorý slúži dodnes a zriadil tiež liaheň kureniec, ktorú vykuroval petrolejom. Pani Marta sa od otca dozvedela aj to, že v dvadsiatych rokoch minulého storočia prišlo v Amerike do módy korčuľovanie, ktoré neobišlo ani Kovarce. „Panstvo sa po kaštieli prevážalo na kolieskových korčuliach. Mali na to vyhradenú miestnosť a služobníctvo ich obdivovalo."

Spomenula i historku o Charlotte, ktorá rada zbierala orechy. Tie však dedinčania zvykli pokradnúť a tak sa hnevala, že ráno žiadne orechy nenašla. Napokon to vyriešilo služobníctvo. Tiež zbieralo orechy, a keď sa ich Charlotte rozhodla zbierať, stihlo ich rozhádzať pod stromami.

Mary Cardezová pomáhala vojnovým invalidom.

Foto: Archív Petra Geršiho

Filantropka

Mary Cardézová sa počas svojho života venovala charitatívnej činnosti. Počas I. svetovej vojny zriadila nemocnicu pre vojnových invalidov v Maďarsku a niektorí invalidi bývali aj v kaštieli.

V poľskom meste Kolomer zveľadila zanedbaný vojenský cintorín, ktorý dával záhradník Mašinda do poriadku šesť týždňov. Ďalší vojenský cintorín zriadila v Budapešti.

Cardézovci bývali v Kovarciach do skončenia I. svetovej vojny v roku 1918 a potom sa odsťahovali do USA. Mary Cardézová tam začala pracovať na imigračnom úrade neskôr sa angažovala v Červenom kríži. Táto organizácia ju aj niekoľkokrát ocenila za angažovanie sa v I. svetovej vojne na území Rakúsko-Uhorska.

Mary Cardézová zomrela v roku 1943 na leukémiu, jej svokra v roku 1939. Správa o smrti umeleckého zberateľa, bádateľa a bankára Thomasa Cardeza sa objavila v americkej tlači v roku 1952. Keďže nemal žiadnych potomkov svoj majetok, dnes by mal hodnotu 125 miliónov dolárov, odkázal Jeffersnonovej klinike na výskum krvi.

Kaštieľ v Kovarciach

Stojí neďaleko kostola a predpokladá sa, že na jeho mieste predtým bola zemianska kúria. Obec vlastnilo viacero rodov. Diviackovci, Ludanickovci a Motešickí. Posledný šľachtický rok predal kaštieľ v druhej polovici 19. storočia podnikateľom Welsovi a Wellemu. Za Antona Welsa prešiel kaštieľ veľkou prestavbou, odvtedy je dvojpodlažný.

Welsovci predali kaštieľ Apponyiovcom, no gróf Henrik v ňom nikdy nebýval. Počas 13-ročného prenájmu robila prestavbu aj Cardézová.

V roku 1928 predal Apponyi kaštieľ kvôli dlhom československému štátu za 670 tisíc korún. Budova potom slúžila vojnovým invalidom a dnes je v nej ústav sociálnych služieb pre duševne chorých.

Jožo Malý

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Topoľčany

Komerčné články

  1. Technológiám z Nitry dôveruje Tesla aj TikTok.
  2. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr
  3. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri
  4. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku
  5. Moderné okuliare: technológia, ktorá vám uľahčuje život
  6. Rodina ako opatrovatelia: Slovákov straší nesebestačnosť
  7. Nutričný odborník varuje: Syry nie sú to, čo si myslíte
  8. Hanba bokom, je čas tancovať. Tieto karnevaly Európy treba zažiť
  1. Filantropia slovenských milionárov s tichým vplyvom
  2. Špeciálna krížovkárska príloha v denníkoch SME a Korzár
  3. LESY SR otvorili novú predajňu Lesníckych pochúťok
  4. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr
  5. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri
  6. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku
  7. Nutričný odborník varuje: Syry nie sú to, čo si myslíte
  8. Moderné okuliare: technológia, ktorá vám uľahčuje život
  1. Nutričný odborník varuje: Syry nie sú to, čo si myslíte 11 607
  2. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr 5 907
  3. Moderné okuliare: technológia, ktorá vám uľahčuje život 5 758
  4. Hanba bokom, je čas tancovať. Tieto karnevaly Európy treba zažiť 5 472
  5. Technológiám z Nitry dôveruje Tesla aj TikTok. 5 056
  6. Ako zohnať lístok na biznis event roka s Waynom Gretzkym 4 737
  7. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku 4 361
  8. Slovenská značka získala Obal roka 2025 2 486
  1. Irena Šimuneková: Liptovská Teplička – živá perla Liptova
  2. Ivan Mlynár: S klesajúcimi preferenciami, Robert Fico pripomína už len vyťahanú gumu v starých teplákoch.
  3. Martin Kresák: Nobelová cena za ekonómiu 2025: Kladivo na etatistov?
  4. Dušan Koniar: Ak je Únia v prdeli, kto je tá šťastná mrľa z nej trčiaca?
  5. Anton Lisinovič: Čítanie z knižnice: Kráľ Artuš a jeho družina
  6. Branislav Hláčik: Komando Tiger - Kapitola 13
  7. Jozef Černek: S úctou k tým, ktorí odišli zo scény Jozef Kiss Péntek, Aranka Szentpétery, Mátyás Dráfi
  8. Júlia Piraňa Mikolášiková: Kauza chráneného svedka: Nové dôkazy v prípade vraždy v Chorvátsku. Policajti našli loď
  1. Anna Brawne: Drahý Peter, v každej normálnej krajine, by ste vy, tým vedcom, nemohli robiť ani vrátnika! 14 218
  2. Anna Brawne: Pán riaditeľ SIS, klamete alebo máte problémy s pamäťou? 11 993
  3. Ivan Čáni: Súdruh Blaha nie je rozhodne žiadne neviniatko, ale toto si ani on nezaslúži. 9 886
  4. Rado Surovka: Prečo Fico vyhrá voľby v r.2027. 8 790
  5. Ján Valchár: Súboj mentálnych atlétov alebo Nobelovu cenu za novú vojnu 4 500
  6. Věra Tepličková: Podobnosť čisto náhodná alebo Čo sa ti to deje, národ slovenský? 4 321
  7. Ján Valchár: Palivová kríza v Rusku bujnie 4 318
  8. Ján Valchár: Základný stavebný kameň každej ideológie: STRACH 4 237
  1. Dušan Koniar: Ak je Únia v prdeli, kto je tá šťastná mrľa z nej trčiaca?
  2. Marcel Rebro: Pošli Vianoce deťom do ostreľovaného mesta
  3. Roman Kebísek: Ako sa správa stoický filozof? Marcus Aurelius o tom písal pri Hrone
  4. Dušan Koniar: Trnafský Kazisvet, náš agilný sused zo spoločného dvora
  5. Radko Mačuha: Leninovec Blaha sa rozčuluje nad stratou sochy Čulena.
  6. Anna Brawne: Pán riaditeľ SIS, klamete alebo máte problémy s pamäťou?
  7. Radko Mačuha: Viete čo má spoločné Róbert Fico a Benito Mussolini?
  8. Věra Tepličková: Podobnosť čisto náhodná alebo Čo sa ti to deje, národ slovenský?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu