Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Nájomníci kovarského kaštieľa prežili potopenie Titanicu

Svetobežník Thomas Cardeza, ktorý sa s matkou Charlotte zachránil z Titanicu, obýval kaštieľ v Kovarciach v rokoch 1906-18. Aj vďaka nemu Kovarčania na začiatku 20. storočia spoznali auto aj kolieskové korčule.

Cestovatelia Charlotte a Thomas Cardezovci.Cestovatelia Charlotte a Thomas Cardezovci.

Multimilionár Thomas Cardeza pochádzal zo starého amerického rodu. Zbohatol na ropných poliach v New Orleans a väčšinu života cestoval po svete so svojou matkou Charlotte. V roku 1906 si od grófa Henrika Apponyiho prenajal kaštieľ v Kovarciach, ktorý spravovala Thomasova manželka Mary.

O históriu Kovariec, tamojších kaštieľov a ich obyvateľov sa živo zaujíma historik-amatér Peter Gerši, ktorý pri skladaní mozaiky udalostí v tomto regióne úzko spolupracuje s riaditeľom oponického múzea Petrom Králikom. „Bohatým zdrojom informácií bola pre mňa aj kronika bývalého kovarského farára Jozefa Daniša, ktorý sa osobne poznal s bývalým služobníctvom Cardezovcov," hovorí Gerši.

Aj z týchto zdrojov sa mu podarilo zistiť nielen to, že Cardezovci prežili skazu Titanicu, ale zaujímavosti aj o živote v kaštieli.

Pohľad na kaštieľ zo záhrady.

Foto: Jožo Malý

Prišli z New Yorku

Thomas a Mary Cardezovci sa nasťahovali do kaštieľa v roku 1906. Mali bezdetné manželstvo a Mary predtým pôsobila ako herečka v New Yorku. Práve ona sa starala o kaštieľ a počas I. svetovej vojny sa venovala charitatívnej činnosti, pričom v kaštieli zriadila aj útulok pre vojnových invalidov. Mimochodom pri zveľaďovaní kaštieľa a priľahlej záhrady je pomáhalo až 28 členov služobníctva.

Jej manžel Thomas bol väčšinou na cestách, ale do Kovariec sa pravidelne vracal. So svojou matkou Charlotte prebrázdil svet krížom-krážom. Charlotte chodievala tiež poľovať do Afriky a na svojej jachte Eleanor dvakrát oboplávala svet.

Brilianty na dne

Z histórie sa dozvedáme, že Thomas a jeho matka sa na Titanic nalodili 10. apríla 1912 vo francúzskom Cherbourgu aj so svojimi komorníkmi. Mali najluxusnejšie apartmány, pričom za lodný lístok zaplatili vyše 512 libier, čo je v dnešných cenách viac ako 80 tisíc dolárov.

15. apríla 1912 po druhej hodine nadránom išiel Titanic po náraze do ľadovca ku dnu a pri katastrofe zahynulo vyše 1 500 ľudí. Cardezovci a ich sluhovia však stihli nastúpiť do záchranného člna číslo tri a stroskotancov potom prichýlila neďaleko plávajúca loď Carpathia.

Ku dnu išli aj všetky vzácne klenoty Charlotty, ktoré si viezla so sebou. Poisťovňa však stratu majetku nahradila a podľa Petra Králika boli Cardezovci najvyššie odškodnenou rodinou. V prepočte na dnešný kurz dostali od poisťovne 17 miliónov dolárov.

Po šťastnom pristátí v Amerike sa Thomas Cardeza nechal pokrstiť na katolícku vieru. V kronike farára Daniša sa tiež uvádza, že starí ľudia rozprávali, že po katastrofe si Thomas nechal v kaštieli jednu miestnosť zariadiť ako kajutu z Titanicu.

Záhradník Josef Mašinda s manželkou a staršou dcérou.

Foto: Archív Petra Geršiho

Záhradníkova dcéra

O živote v kaštieli toho veľa porozprávala Petrovi Geršimu Marta Vlčková, ktorá dodnes žije v Topoľčanoch. Narodila sa v roku 1916 v Kovarciach, pričom jej otec Josef Mašinda robil u Mary Cardezovej záhradníka. Sama si na Mary nepamätá, lebo tá z kaštieľa odišla v roku 1918, avšak veľa sa dozvedela od otca.

Josef Mašinda (1881 Peděbrady) absolvoval záhradnú architektúru vo Viedni a Cardézová ho objavila v Stupave u grófa Károlyho, odkiaľ si ho vyžiadala ako vynikajúceho odborníka. Postavila mu dom, ktorý sa dodnes nachádza neďaleko hlavnej cesty, už mimo areálu kaštieľa.

Mašindovou povinnosťou bolo starať sa o záhradu. Tá bola pýchou celého areálu a chodil ju obdivovať aj Henrich Apponyi. Výnimočným pestovateľským zjavom bola guľa z rastlín pripomínajúca zjavom glóbus so svetadielmi a moriami. Mašinda celý život ľutoval, že rastlinný glóbus nikto nenafotil.

Po odchode Cardezovcov do Ameriky sa Mašinda zamestnal na čas v Sokolovciach pri Piešťancoch u grófa Ďulaja a potom sa usadil v Topoľčanoch. Dlhé roky, aj za komunistov mal záhradníctvo medzi železnicou a Elektrokarbonom, kým mu počas rozširovania podniku pôdu nevzali. Mašindovo kvetinárstvo bolo na miestach, kde dnes stojí spoločenský dom.

Medvede, auto aj korčule

Z rozprávania Marty Vlčkovej sa Peter Gerši dozvedel, že Mary Cardézová ma prvé auto v Kovarciach, na ktorom chodila po okolitých krajinách. V kaštieli tiež chovala mladých medveďov, s ktorými sa hrávali deti, kým vyrástli.

Jej otec Mašinda postavil skleník, ktorý slúži dodnes a zriadil tiež liaheň kureniec, ktorú vykuroval petrolejom. Pani Marta sa od otca dozvedela aj to, že v dvadsiatych rokoch minulého storočia prišlo v Amerike do módy korčuľovanie, ktoré neobišlo ani Kovarce. „Panstvo sa po kaštieli prevážalo na kolieskových korčuliach. Mali na to vyhradenú miestnosť a služobníctvo ich obdivovalo."

Spomenula i historku o Charlotte, ktorá rada zbierala orechy. Tie však dedinčania zvykli pokradnúť a tak sa hnevala, že ráno žiadne orechy nenašla. Napokon to vyriešilo služobníctvo. Tiež zbieralo orechy, a keď sa ich Charlotte rozhodla zbierať, stihlo ich rozhádzať pod stromami.

Mary Cardezová pomáhala vojnovým invalidom.

Foto: Archív Petra Geršiho

Filantropka

Mary Cardézová sa počas svojho života venovala charitatívnej činnosti. Počas I. svetovej vojny zriadila nemocnicu pre vojnových invalidov v Maďarsku a niektorí invalidi bývali aj v kaštieli.

V poľskom meste Kolomer zveľadila zanedbaný vojenský cintorín, ktorý dával záhradník Mašinda do poriadku šesť týždňov. Ďalší vojenský cintorín zriadila v Budapešti.

Cardézovci bývali v Kovarciach do skončenia I. svetovej vojny v roku 1918 a potom sa odsťahovali do USA. Mary Cardézová tam začala pracovať na imigračnom úrade neskôr sa angažovala v Červenom kríži. Táto organizácia ju aj niekoľkokrát ocenila za angažovanie sa v I. svetovej vojne na území Rakúsko-Uhorska.

Mary Cardézová zomrela v roku 1943 na leukémiu, jej svokra v roku 1939. Správa o smrti umeleckého zberateľa, bádateľa a bankára Thomasa Cardeza sa objavila v americkej tlači v roku 1952. Keďže nemal žiadnych potomkov svoj majetok, dnes by mal hodnotu 125 miliónov dolárov, odkázal Jeffersnonovej klinike na výskum krvi.

Kaštieľ v Kovarciach

Stojí neďaleko kostola a predpokladá sa, že na jeho mieste predtým bola zemianska kúria. Obec vlastnilo viacero rodov. Diviackovci, Ludanickovci a Motešickí. Posledný šľachtický rok predal kaštieľ v druhej polovici 19. storočia podnikateľom Welsovi a Wellemu. Za Antona Welsa prešiel kaštieľ veľkou prestavbou, odvtedy je dvojpodlažný.

Welsovci predali kaštieľ Apponyiovcom, no gróf Henrik v ňom nikdy nebýval. Počas 13-ročného prenájmu robila prestavbu aj Cardézová.

V roku 1928 predal Apponyi kaštieľ kvôli dlhom československému štátu za 670 tisíc korún. Budova potom slúžila vojnovým invalidom a dnes je v nej ústav sociálnych služieb pre duševne chorých.

Jožo Malý

Najčítanejšie na My Topoľčany

Inzercia - Tlačové správy

  1. Spacák na kozmetiku?
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  3. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  4. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  6. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  8. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  1. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 146
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 341
  3. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 6 119
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 949
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 730
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 130
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 1 944
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 198

Blogy SME

  1. Vanda Tuchyňová: Svedectvo byváleho krajského predsedu OĽANO v Žiline
  2. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  3. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  4. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  5. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  6. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  7. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  8. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 451
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 421
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 889
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 907
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 514
  6. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 501
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 190
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 111
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Výstava a ochutnávka vín, Bojná

Rozhovor so starostom obce Bojná, Jozefom Stankovským.


14 h

Ochorenie čriev je závislé od životosprávy i potrebných pomôcok.


27. jún

Pre samosprávy sú zelené projekty prioritou, veľká byrokratická záťaž a náročnosť procesov pri uchádzaní sa o eurodotácie sú v prípade obcí a malých miest brzdou rozvoja. Rozprávali sme sa so SLÁVKOU LENČÉŠOVOU, expretkou na oblasť životného prostredia v Združení miest a obcí Slovenska.


17. jún
Pri cúvaní narazil do odstaveného vozidla.

Policajti Okresného dopravného inšpektorátu v Topoľčanoch objasňujú okolnosti dopravnej nehody ku ktorej došlo v obci Nemečky.


21. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ďalší duchovný, ktorý pôsobil v tej istej oravskej farnosti, na svoj trest čaká.


7 h

Priehradu ešte len napúšťajú po rozsiahlej rekonštrukcii. Je mimo prevádzky.


8 h

V obci Zákopčie odstraňujú následky po ničivej povodni.


27. jún

Všetky metódy plašenia zlyhali.


a 1 ďalší 27. jún

Blogy SME

  1. Vanda Tuchyňová: Svedectvo byváleho krajského predsedu OĽANO v Žiline
  2. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  3. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  4. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  5. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  6. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  7. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  8. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 451
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 421
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 889
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 907
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 514
  6. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 501
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 190
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 111
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu