ARDANOVCE, TOPOĽČANY. Manželov Ondrejkových z Ardanoviec už niekoľko rokov trápi potôčik Dvorec, ktorý preteká ich záhradou. Hoci je napohľad úzky a neškodný, počas prívalových dažďov dokáže narobiť riadne škody.
Manželia majú ešte pred očami udalosti spred štyroch rokov, kedy im počas búrky vodný príval z potoka strhol ohradu rodinného domu a zatopil záhradu do takmer metrovej výšky. Zo škôd sa už spamätali, majetok si nanovo zveľadili. Teraz sa však ich strach opäť vrátil. Z dažďa majú obavy a podľa ich slov nepokojne spávajú. Tvrdia, že Správa povodia hornej Nitry v Topoľčanoch, ktorá je správcom potoka, pre ich bezpečnosť nič nerobí. Žiadajú vyriešenie ich situácie.
Tráva v potoku je uležaná od vody, ktorá sa jeho dnom nedávno prehnala.
Foto: Ľubica Snováková
Postihla ich katastrofa
Pri povodni v júni 2006 boli Ondrejkovci na nohách 24 hodín. „Mali sme tretí stupeň ohrozenia. Voda zaplavila kanál a vyrazila na povrch. Ničila všetko, čo jej prišlo do cesty," povedala vtedy Ľubomíra Ondrejková. Rodina si na tieto udalosti živo spomína aj dnes.
„Bola to katastrofa. Škoda sa vyšplhala na 130 tisíc korún, horko-ťažko som od poisťovne dostal 40 tisíc späť. A to som platil poistku vyše troch tisícok ročne. Nechceli ma ani znova poistiť, pretože som v ohrozenom pásme," vraví Eduard Ondrejka. Nakoniec však poisťovňu, ktorá mu majetok bola ochotná poistiť, pracne našiel.
Za posledné týždne sa počasie rapídne zhoršilo a Ondrejkovcov znova mätie stav potoka. „Za máj nám tu napršalo aj 150 mm vody," vravia a vyzývajú kompetentných, aby s ich problémom niekto niečo robil. „Od októbra minulého roka som chodil za ľuďmi zo Správy povodia hornej Nitry. Chcel som, aby vyčistili kanál," vraví Ondrejka. Podľa jeho tvrdení je kanál zanesený a je položený vyššie ako pole. Voda sa tak pri dažďoch automaticky vyleje a ide do záhrady.
„No oni sa stále vyhovárajú, že nemajú na to peniaze, nemajú ľudí, nemajú nič. Tak načo taká firma vôbec existuje?," krčí plecami Ondrejka. Tiež tvrdí, že za stav potoka môžu aj poľnohospodári, ktorí obrábajú pole nad jeho pozemkom. „Družstevníci tam mali zasadiť hustosiate rastliny, ktoré by valiacu sa vodu zadržali. Pre mňa za mňa, nech tam dajú aj majoránku," vraví. „No oni tam ako naschvál zasadili slnečnicu. Neviem si s nimi dať rady," rozčuľuje sa Ondrejka.
Aby Ondrejkovci chránili svoj majetok, riešenie situácie vzali do vlastných rúk. „Na vlastné náklady som ho upravil, aby sa voda z neho nedostala. Ten potok ani nie je môj a investoval som do neho asi 700 eur. Narobil som sa ako otrok. No keby som to neurobil ja, už by nás znova vytopilo," vraví Ondrejka. „Doteraz mi nikto nedal ani korunu na údržbu. Ani sa sem neprídu pozrieť," dodáva a žiada, aby sa veci dali do poriadku.
Eduadr Ondrejka sa o potok sám stará a financuje jeho prerábku. Doteraz ho stál okolo 700 eur.
Foto: Ľubica Snováková
Problém Ondrejkových prerokujú
Marián Jursa, riaditeľ Správy povodia hornej Nitry v Topoľčanoch, o stave potoka vie, no na vec má iný názor. „Viem, že stavbami, ktoré pán Ondrejka vykonal, si snaží chrániť si svoj majetok," vraví. „No my potok Dvorec v evidencii vedieme ako neupravený. To, čo tam je vybudované, urobil niekto bez kolaudácie, čiže to nebolo zavedené do nášho majetku. Tým pádom to u nás prakticky neexistuje." Podľa jeho tvrdení neboli úpravy potoka, pri ktorých sa osadili rúry, projektované.
„Na projektovanie takýchto prác sú určité pravidlá. Napríklad, ak sú tam osemstovky rúry, možno, pri spočítaní odborníkom, by sa tam mali dať tisícky. A možno by bolo po starostiach," vysvetľuje. Tiež podsunul otázku prístupu na pozemok. „Čisto z technického hľadiska, keď tam máme ísť niečo robiť so strojmi, ako máme prejsť cez jeho pozemok, kde je stavba na stavbe?"
Riaditeľ Jursa sa možnosti úpravy potoka z ich strany v budúcnosti nebráni. „Možno by bolo dobré porozmýšľať o vybudovaní suchého poldra, čo je hrádza s priepustmi, ktoré odvádzajú iba toľko vody, koľko sa vmestí. Ostatná by zostala zadržaná. Polder by sa umiestnil nad jeho pozemkami, čiže sa tam dá dostať cez polia." Náklady na výstavbu suchého poldra sú však podľa Jursu príliš vysoké. „Až okolo 600-700 tisíc eur. No kvôli tomu, aby ochránil iba jeden dom, je na zváženie, či sa ho oplatí vybudovať."
Mal by sa dohodnúť s družstevníkmi
Ondrejkovci očakávajú od Správy povodia hornej Nitry riešenie ochrany ich majetku. Tiež tvrdia, že akékoľvek stroje na svoj pozemok pustia a tiež súhlasia s hocijakými zmenami.
„Určite tento problém prednesiem na posúdenie aj s návrhom situácie, ale myslím si, že v ďalších konaniach, kde sa budú zisťovať prínosy pre územie, nepochodím. Mám obavy, že v tejto lokalite budú totiž prínosy oveľa menšie ako náklady," vysvetľuje Jursa. Tiež si myslí, že problém by sa čiastočne vyriešil dohodou s družstevníkmi. „My tieto povodne voláme kukuričné. Tam, kde je nasiata kukurica, sa voda nemá kde zachytiť a odteká preč. Preto si myslím, že družstevníci by mali zvážiť osev."
Takýmto prípadom má pomáhať Zákon o ochrane pred povodňami. Ten určuje, aké rastliny sa majú siať. „Roky už takto nepršalo, tak sa družstevníci rozhodli nasiať slnečnicu. Keďže v tomto prípade ide o súkromný sektor, ťažko im je rozkazovať," dodáva Jursa. Ondrejkovcom zatiaľ odporúča aspoň čiastočné riešenie, a to, dohodnúť sa z poľnohospodármi na oseve, ktorí obrábajú polia nad jeho pozemkom.
