TOPOĽČANY. Počas povodní začiatkom júna si armáda rozdelila Slovensko na dve polovice. Vojakov zasahujúcich na západ od Liptovského Mikuláša mal pod palcom veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch brigádny generál Ivan Hirka.
Pomáhali vrtuľníky
„Okrem vojakov 1. mechanizovanej brigády som mal k dispozícii aj útvary Pozemných síl zo Serede, Vzdušných síl zo Sliaču a Nitry, síl výcviku a podpory z Hlohovca. Hlavnú časť pomoci však zabezpečovala topoľčianska brigáda. Na povodne bolo nasadených 1070 vojakov, 74 kusov techniky a ďalších 650 ľudí zabezpečovalo vojakom pohonné hmoty, materiál, stravu a riadiace činnosti," dozvedeli sme sa od generála.
Podľa Hirku bol najkritickejším miestom Nitriansky Hrádok pri Šuranoch, kde bolo nasadených najviac vojakov spolu s dvomi vrtuľníkmi Vzdušných síl. Jeden navážal na hrádzu piesok a ďalší slúžil na prieskum zaplavených oblasti, aby sa členovia krízového štábu vedeli rozhodnúť pre najdôležitejšie zásahy.
Hrádze vydržali
„Ak by hrádza nevydržala, ohrozených by bolo vyše 60 tisíc ľudí," povedal Hirka. „Ďalšou krízovou oblasťou kde vojaci zasahovali boli Šahy. Hrozilo tam pretrhnutie hrádze na Ipli a zničenie mosta."
Vojakov povolali na zásah v utorok 1. júna o 17. hodine a prvé sily nasadili pri Vrábľoch, Mojzesove a Bánove, kde ľudí ohrozovala Žitava. Zo zásahov odchádzali 7. júna nadránom, keď opúšťali Ipeľský Sokolec a Kubáňovo neďaleko Šiah.
„Vojaci brigády z levického, nitrianskeho, topoľčianskeho a martinského útvaru pri zásahoch rotovali, lebo ich nebolo možné nechať v nasadení 24 hodín," vysvetľuje generál.
„Ja som bol tiež celý čas v teréne a komunikoval som s vedúcimi krízových centier a so starostami, aby sme mohli koordinovať úlohy."
Spoluprácu s obyvateľmi postihnutých oblastí zhodnotil Ivan Hirka kladne. „Pomáhali kde sa dalo a brali nás pozitívne. Našu prítomnosť ocenili aj šéfovia krízových štábov. Podľa ich vyjadrení by sa bez prítomnosti Ozbrojených síl SR na mnohých miestach situácia nedala zvládnuť," dodal generál.
