Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Bošianske učiteľky cestou do školy stretávali slony

Život v africkom buši si vyskúšali učiteľky z Bošian. Kenských kolegov naučili používať počítače. Sprvoti ich vystrašili jašterice, ale prežili aj africkú stravu.

Žiaci sa s návštevou chceli fotiť.Žiaci sa s návštevou chceli fotiť. (Zdroj: FOTO: ARCHÍV JANY KONTÚROVEJ)

Riaditeľku Základnej školy v Bošanoch Janu Kontúrovú a jej kolegyne Ivanu Mikulovú a Janu Valachovú vyslala na prelome mája a júna do Afriky spoločnosť Microsoft, ktorá na ich škole realizuje projekt Notebook pre každého žiaka. Oslovila ich spolu s Nadáciou Pontis, ktorá v juhovýchodnej Keni od januára 2010 realizuje projekt zvyšovanie projekt Zvyšovanie počítačovej gramotnosti učiteľov a študentov. Úlohou učiteliek bolo naučiť používať počítače a informačné technológie svojich kolegov v Keni.

Červená zem

Už počas deväťhodinovej cesty džípom z hlavného mesta Nairobi do cieľa cesty v Rukange, na juhovýchode krajiny, Jana Kontúrová zistila, že väčšina garderóby, ktorú si nabalila do kufra jej bude zbytočná.

Skryť Vypnúť reklamu

„Džípom sme sa trmácali po hrboľatej ceste a všade bola červená prachová zem. V jednom kuse sme boli červené nielen my, aj to čo sme si obliekli. Biele blúzky som si vzala zbytočne. Krajina bola len trošku zelená, ale len vďaka tomu, že v máji sa skončilo obdobie dažďov. Inak boli všade nízke pichľavé kríky, proste buš."

Tým slovenských školiteľov pozostávajúci z bošianskych učiteliek, manažéra spoločnosti Microsoft Romana Baranoviča a Jakuba Šimka z nadácie Pontis bol ubytovaný v africkej divočine.

„Od školy v Rukange sme boli vzdialení asi 20 kilometrov a okolo nás nebolo celkom nič. Bývali sme v stanoch, kuchyňu tvoril len prístrešok a kúpeľňu kožený mech naplnený vodou zavesený na strome, pod ktorým sme sa sprchovali. Keď som na druhý deň ráno otvorila oči, zbadala som v stane obrovskú jaštericu. Od strachu som začala som kričať, ale náš sprievodca mi vysvetlil, že jašterica je dobrá, lebo požiera nebezpečný hmyz. Ten je v Afrike tiež väčší ako u nás. Hoci nemám rada plazy ani hmyz, zvykla som si," spomína na prvé prebudenie v buši Jana Kontúrová.

Skryť Vypnúť reklamu

Dievčatá sú bez vlasov

Privítanie v africkej škole bolo impozantné. „Na školskom dvore nám spievalo a tlieskalo vyše tristo detí a my sme im rozdávali cukríky," hovorí Jana Valachová.

Slováci boli pre Afričanov vzácni. „Chceli sa s nami fotiť a podávali nám ruky. Atrakciou sme boli pre dievčatá, lebo sme mali dlhé vlasy. Ony sú ostrihané dohola a vyzerali skoro rovnako ako chlapci. Rozlíšili sme ich len podľa školských uniforiem, lebo dievčatá nosia sukne," vysvetľuje Ivana Mikulová.

Učiteľky sa hneď na úvod zoznámili so svojimi africkými kolegami a premietli im video o bošianskej škole. Zároveň im odovzdali projektor, vizualizér, interaktívnu a digitálnu kameru, ktoré sa stali zariadením počítačovej učebne v Rukange. Tú navštevujú žiaci strednej internátne i miestnej základnej školy.

Skryť Vypnúť reklamu

Ťažká matematika

Rozdiel medzi školou u nás a v jednej z najchudobnejších oblastí Kene je už na prvý pohľad markantný. „V areáli školy boli domčeky bez okien a dverí. Triedy boli zariadené veľmi stroho, katedrou a starými lavicami z drevených dosiek. Ani steny nie sú vymaľované. Škola prakticky nemala elektrinu, tá bola zavedená iba v počítačovej učebni, inak sa tam používali petrolejové lampy," hovorí Jana Kontúrová.

Škola sa líši aj počtom žiakov. Kým u nás je ich v triede je ich okolo 20, v Keni to bolo minimálne 40, no aj osemdesiat. Triedy sú tam rozdelené na chlapčenské a dievčenské.

„V škole sme neučili, ale so žiakmi sme diskutovali počas prestávok. Prakticky celý čas sme sa venovali učiteľom," približuje nám situáciu Kontúrová.

„Zaujímali sme sa o knihy a učebnice, keď sa učitelia chystali na hodiny. Zistili sme, že sa učia veľmi ťažké veci, je to až na počudovanie v akých podmienkach. Stredoškoláci tam v matematike preberajú integrály a derivácie na úrovni nášho ťažšieho gymnázia až vysokej školy."

Hoci sa v Keni hovorí po svahilsky, žiaci sa všetky predmety učia v angličtine. Vyučovanie trvá aj s dlhšou obedňajšou prestávkou od 8. do 17. hodiny.

Pre Ivanu Mikulovú bolo zážitkom rodičovské združenie. „Majú ho tam len raz počas školského roka. Bolo v sobotu a trvalo od 11. do 17. hodiny. Rodičia sedeli celý čas bez pohnutia v jednej miestnosti, počúvali dlhé príhovory a prejavy hádam každého člena učiteľského zboru a miestnych poslancov. Potešilo ma, že učitelia dokázali ihneď využiť techniku ktorú sme priniesli na to, aby rodičom ukazovali vlastné prezentácie. Tí dokázali pozorne počúvať a tlieskať šesť hodín v kuse."

Polievka z volského chvosta

Pre Slovákov varil v buši kuchár, ktorý zvykne obsluhovať turistov na safari. Robil im raňajky a večere. Podľa Ivany Mikulovej pre nich pripravoval na kenské pomery kráľovské jedlá.

„Medzi najčastejšie špeciality patrili kukuričné placky, ryžová kaša a kuracina. V nej však veľa mäsa nebolo, väčšinou len kosť a koža. Keďže na rančoch sa chová hovädzí dobytok, nechýbalo ani hovädzie mäso. Raz sme dostali polievku z volského chvosta, bola dobrá kým kuchár nepovedal, z čoho ju varil. Vyskúšali sme aj sladké zemiaky a jeden večer domáci opekali na ohni koziu hlavu. Chrobáky nám nepodávali, ale hovorili, že jedávajú opečené kobylky. Lietali tam skoro pätnásťcentimetrové, ale nemali sme čas mať z nich strach."

Školská strava to už bolo iné menu. „Z počítačovej učebne sme videli rovno do kuchyne. Pozostávala z prístrešku pod ktorým horela vatra a nad ňou bol kotol," vysvetľuje Jana Kontúrová. „Okolo sedeli piati kuchári, niečo strúhali a hádzali do kotla. Často používali zelenú fazuľku a väčšinou varili ryžu a chudé kurence. Hrnce vkladali do vyhrievaného múrika. Keďže sme to videli ako varia, obeda sme sa veľmi nedotkli."

Jana Valachová tvrdí, že v Afrike neschudla, ale školská kuchyňa jej nechutila. „Nelákal ma vzhľad jedla, ani jeho chuť a vôňa, často podávali ryžu, ktorú som nemohla."

Veľkým problémom v Keni bola voda. Všade sa dovážala v cisternách a v dedinách ju nosili ženy na hlavách. V škole boli kamenné nádrže na vodu. Slováci pili len balenú vodu.

Dobré mobilné pokrytie

Chudobných afrických obyvateľov podporili bošianske učiteľky nákupom suvenírov. „Vyrábali hlavne košíky," hovorí Jana Kontúrová. Obchody vyzerali veľmi jednoducho. Do zeme boli zarazené štyri koly zakryté deravým plechom a označené nápisom hypermarket. Predávali v nich drobnosti, ale všade bolo dostať karty do mobilných telefónov safaricom.

„V Keni má skoro každý mobil, a navyše je tam dobré pokrytie signálom. Dalo sa zavolať aj z buša. Karty boli lacné a za jedno euro, čo je asi 100 kenských šilingov sa dalo poslať na Slovensko desať esemesiek."

Šelmy ich obchádzali

Hoci boli Slováci ubytovaní na samote v africkom buši, zvieratá ich obchádzali a chránili ich aj sprievodcovia.. „V noci sme mali pred stanom zavesenú petrolejku na odohnanie zveri. Boli tam šakaly, hyeny, slony, opice a už spomínané jašterice a hmyz. Zvieratá v noci obchádzali náš tábor, ale domorodci vedeli podľa ich zvukov odhadnúť, koľko sú vzdialené," spomína Jana Kontúrová.

„Slony, ktorých je v Keni strašne veľa sme stretávali cestou do školy. Ďalších známych zástupcov africkej fauny sme videli počas návštevy safari."

Ani podnebie kúsok pod rovníkom nebolo hrozné. „Klíma mi vyhovovala, bolo okolo 30 stupňov a nepotila som sa. Domáci nosili čiapky," povedala Jana Valachová.

Prídu aj Keňania

Učiteľky z Bocian strávili v Keni dva týždne a z ich aktivít má úžitok 20 učiteľov v Rukange. Vyskúšali si život bez elektriny, vodovodu a ďalších vymožeností modernej spoločnosti, čo by si mal podľa nich vyskúšať každý, aby si viac vážil veci okolo seba.

Projekt zvyšovania počítačovej gramotnosti učiteľov a študentov v Keni bude pokračovať aj ďalej a novembri zavítajú na Slovensko kenskí učitelia.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 493
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 547
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 9 041
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 838
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 751
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 808
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 557
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 444
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 330
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 954
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

V Topoľčanoch začali s očkovaním

Topoľčianska nemocnica začala s očkovaním svojich zamestnancov. K 15. januáru zaočkovala spolu 320 ľudí – zamestnancov nemocnice a ďalších zdravotníkov z mesta Topoľčany.

Ilustračná fotografia.

Autobusy budú jazdiť ako cez prázdniny

K zmene režimu dochádza na prímestských linkách, ktoré zabezpečuje prevádzka v Topoľčanoch od pondelka 18. januára 2021.

Aké mená si vybrali rodičia pre svoje deti?

K 31.12. 2020 malo mesto Topoľčany 25 196 obyvateľov. V Topoľčanoch sa narodilo 208 detí, aké dostali mená?

Ruská VHL mu nevyšla, sezónu dohrá v Topoľčanoch. Šimun sa pokúsi o tvrdý reštart

„Táto pandémia mi zruinovala sezónu,“ hovorí odchovanec Topoľčian Eduard Šimun.

Eduard Šimun v drese Topoľčian už stihol odohrať tri zápasy, v ktorých strelil i dva góly.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Hľadá sa nezvestný Martinčan

Naposledy sa nachádzal vo Valčianskej doline.

AKTUALIZOVANÉ o 16.31

Rady pred odbernými miestami v Nitre sa skrátili, mnohých vybavili bez čakania

V meste je otvorených o päť odberných miest viac ako pred týždňom.

Už ste čítali?