.
KRÁSNO. Dom Imricha Lörincza zdobia všakovaké predmety z medeného drôtu počnúc opletenými fľašami, vajíčkami, vešiakmi a nechýbajú ani prstene či náušnice.
„K drôtom som mal vždy blízko ako elektrikár, za ktorého som sa vyučil. Videl som, že sa z neho dajú porobiť pekné veci, tak som to vyskúšal," hovorí.
K svojej záľube sa dostal pred siedmimi rokmi a najskôr skúšal „obaľovať," drôtom vajíčka. Časom sa dostal k literatúre a inšpiruje sa starými drotárskymi vzormi. Jeho pracovnými nástrojmi sú rôzne druhy klieští a valčeky, na ktoré vzory natáča.
„Pletenie si žiada trpezlivosť, niekedy trvá celé hodiny, ale vždy mám rozpracovaných viacej vecí, ktoré postupne dokončujem," prezradil nám Imrich Lörincz.
Materiál si väčšinou kupuje, ale občas sa ako elektrikár dostane k drôtom z elektromotorov. Medené drôty sú podľa neho dekoratívnejšie, ale začal experimentovať aj s oceľovými. Do svojich výrobkov zvykne zakomponovať aj kamene a korálky.
Najčastejšie vyrába vešiaky na kľúče, náramky, náušnice, prstene a ľudia z Krásna si u neho zvyknú aj niečo objednať. Pred Vianocami sú to hlavne zvončeky, anjeli alebo svietniky.
Drotárske výrobky Imricha Lörincza zaznamenali úspech aj jarmokoch a niektoré má vystavené v Tríbečskom múzeu v Topoľčanoch. „
„Ľuďom sa to páči hlavne na jarmokoch, obdivovali moje veci a boli to boli radi, že sa niekto vrátil k drotárčine," povedal.
Imrich Lörincz už má aj nasledovníka, pretože pleteniu drôtov sa začal venovať aj jeho syn Martin.
