Uplynulý týždeň si členovia Slovenského zväzu včelárov v Topoľčanoch pripomenuli deväťdesiat rokov svojej existencie výstavou v Dome kultúry. Bolo možné ochutnať aj ich produkty, ale ponúkali ich pomenej. Podpísalo sa pod to nepriaznivé počasie začiatkom leta.
Výnimkou bol Jozef Štefaňák z Nitrianskej Blatnice, ktorý pri Čapkárni čapoval unikátnu bylinkovú medovinu. Vlani za ňu získal ocenenie na celosvetovom kongrese včelárov API mondia vo Francúzsku.
Štyri roky testoval
Jeho omamný nápoj sa do Francúzska nedostal náhodou. Na minuloročnej výstave Agrokomplex získal za medovinu ochutenú medovkou, mätou, škoricou, pomarančovou kôrou a badyánom druhé miesto. Odborníci zo Slovenského zväzu včelárov preto Jozefovi Štefaňákovi odporučili účasť na celosvetovom fóre. Vyplatilo sa a medovina z Nitrianskej Blatnice sa vo Francúzsku umiestnila na prvej priečke.
„Recept som na medovinu testoval štyri roky, aby som namiešal optimálny pomer ingrediencií. Išlo mi o to, aby bola chuť bylín vyvážená a aróma žiadnej z nich neprerážala," vysvetlil nám Štefaňák. Svoj nápoj odporúča piť zohriaty. Vtedy sa dá najlepšie vychutnať.
Ako sa varí medovina
Príprava medoviny nie je ťažká a pripomína výrobu vína. Najskôr sa zarobí sa medový roztok. „Ten môj obsahuje 28 objemových percent cukru. Potom ho asi poldruha hodinu varím s bylinkami vo vrecúšku, aby sa vyluhovali. Penu, ktorá vzniká počas varenia vyzrážaním bielkovín z peľových zŕn, je potrebné odoberať, aby bola medovina po vykvasení čistejšia," dozvedeli sme sa od Štefaňáka.
Uvarený roztok sa potom nechá vychladiť na 26-30 stupňov, zamieša sa s kultúrou kvasiniek a nechá pracovať 4 až 6 týždňov.
Po skončení kvasenia sa medovina stočí ako víno, pričom kaly zostanú na dne. Pri pretáčaní treba medovinu vypúšťať z väčšej výšky, aby sa prevzdušnila a zbavila kysličníka uhličitého. Po troch mesiacoch státia, by sa mala znovu pretočiť.
Medovina obsahuje asi 14 percent alkoholu aj je jedno z akého druhu medu sa pripravuje. Špecifickú chuť jej dodávajú prímesy, pre ktoré sa výrobca rozhodne pri varení.
Pokosené včely
V tomto roku však bude kvôli nedostatku medu opojného nápoja menej. Jozef Štefaňák, ktorý sa včelárstvu venuje už desať rokov ho dorobil o tretinu menej ako vlani.
„Na počasie doplatil najmä agát. Krásne zakvitol a voňal aj v okolí Nitrianskej Blatnice, kde ho rastie dosť, no včelári sa tešili zbytočne. Dažde oráňali kvet a keď ten včely nevidia, už naň neletia."
Práve agátový kvet patrí v našom klimatickom pásme medzi najbohatšie zdroje nektáru, ktorý je základnou surovinou pre med. Okrem toho často stavajú včelári úle pri repkových a slnečnicových poliach. Významným zdrojom nektáru je aj krmovina facélia vratičolistá, ktorá sa však u nás pestuje len zriedka.
V tejto súvislosti si Jozef Štefaňák posťažoval na pestovateľov lucerny, ktorú včely tiež často navštevujú. „Tá by sa mala kosiť pred zakvitnutím, no niektorí agronómovia pošlú žacie stroje na rozkvitnuté polia. Doplatia na to včely, ktoré pri kosení zahynú. Ráno vylieta z úľa veľký roj a na druhý deň je ich o polovicu menej alebo skoro žiadne."
Pančovaný med
Nižšia produkcia medu sa pod jeho kvalitu nepodpíše, ale ceny ovplyvní. Tohtoročný agátový med ponúka Štefaňák o štvrtinu drahšie ako vlani. Väčšina jeho topoľčianskych kolegov ho počas minulotýždňovej výstavy ani nepredávala. Šetria si ho pre svojich stabilných odberateľov na vianočný trh.
„Ak zákazník nakupuje med u včelárov, jeho kvalita je zaručená. Riziko hrozí pri jeho nákupe v obchodných reťazcoch," vysvetľuje Štefaňák.
„Výkupcovia ho pri nedostatku slovenského medu miešajú s dovezeným. Importujú ho hlavne z Číny, Vietnamu alebo Argentíny.
Stávajú sa aj prípady že v mede je enzymaticky rozložená sacharóza, čo je vlastne cukrový roztok. Je prifarbený a dochutený, ale prirodzenému medu sa nikdy nevyrovná. Ten obsahuje peľové zrná, čo sa dá chemickou analýzou spoľahlivo zistiť."
Pastovaný med
Ľudia si často myslia, že med obsahujúci kryštály je chybný. Nie je to pravda. „Kryštalizácia je prirodzenou vlastnosťou medu. Kryštály vznikajú v závislosti od výšky obsahu glukózy. Prejavuje sa to hlavne v repkovom mede. Naopak agátový med s vysokým obsahom fruktózy nekryštalizuje skoro vôbec. Skryštalizovaný med je potvrdením jeho pravosti," hovorí Štefaňák.
Takýto med sa dá dostať do tekutého stavu zahriatim vo vodnom kúpeli, no jeho teplota by nemala presiahnuť 45 stupňov, aby nedošlo k poškodeniu enzýmov.
Častým zahrievaním však môže med stratiť na svojej kvalite a preto Štefaňák odporúča kupovať pastovaný med. Na slovenskom trhu sa zatiaľ objavuje sporadicky, ale v napríklad v Nemecku si ho už obľúbili.
Ľudia si myslia, že v pastovanom mede je pridaný cukor. Je nepriehľadný a jeho vzhľad v pohári pripomína masť.
„Pasta sa pripravuje hlavne z repkového medu riadenou kryštalizáciou," dozvedeli sme sa do Štefaňáka. „Pri vzniku kryštálov sa asi trikrát za deň premieša a po týždni sa vyšľahá do pastovej konzistencie. Takáto hmota už viac nestuhne, dobre sa natiera a vôbec sa nerozteká. Keďže pastovaný med už netreba zohrievať, neničia sa v ňom ani enzýmy."
Žihadlá
Ako vidno metamorfózy včelích produktov môžu byť rôzne, a to sme ešte nespomenuli vosk či materskú kašičku. Vďačíme za ne miliardám jedincov najužitočnejšieho, no niekedy nepríjemného hmyzu, na ktorý však Jozef Štefaňák nedá dopustiť.
„Spočiatku som bol pri práci so včelami aj opuchnutý, ale časom som získal imunitu. Keď cítim, že včela pichá, čo najskôr sa snažím žihadlo odstrániť. Keď ho vyškrabnem, je cítiť len vpich ale obsah jedového vačku sa nedostane dovnútra."
