RADOŠINA. Nadrozmerné muchotrávky a veľká historická fotografia amatérskych hercov lákali v druhú septembrovú sobotu do útrob kultúrneho domu v Radošine priaznivcov ochotníckeho divadla, aby si prišli zaspomínať. Divadlo sa v obci hráva už deväťdesiat rokov a v zaplnenej sále sa na spomienkovom stretnutí zišlo niekoľko desiatok bývalých aj súčasných ochotníkov, a nechýbali ani gratulanti.
150 premiér
Na javisko vystúpili radošinskí ochotníci prvýkrát na fašiangovú nedeľu 22. februára 1920, kedy uviedli hru Ferka Urbánka Hrob lásky. Naštudovali ju pod vedením železničiara Šimona Rojku a študenta Václava Vlasáka a zahrali v miestnom kaštieli.
Odvtedy pretieklo riečkou Radošinkou more vody, no mnohé udalosti z histórie ochotníckeho divadla zostali zmapované najmä vďaka Stanislavovi Štepkovi. Počas stretnutia v kultúrnom dome o nich vedel pútavo rozprávať, veď tejto činnosti sa venuje už tri desaťročia a stihol navštíviť aj posledných ochotníkov, ktorí hrali v prvom predstavení. Vypočítal, že v Radošine bolo okolo 150 premiér a niekedy ich divadelníci stihli až päť za sezónu.
Všetky dôležité udalosti sú zachytené v knihe Radošinské divadlo 1920-2010, ktorá tiež vyšla pri príležitosti jubilea, a okrem Štepku sa na nej autorsky podieľala aj Mária Escherová.
Kto ich platil?
Pri rozprávaní o histórii radošinského divadelníctva Štepka nezabudol ani na vlastné zážitky. Spomenul, že na javisko vystúpil prvý raz ako deväťročný v hre Bačova žena. Z tohoto tvorivého a veľmi silného ľudského podhubia vzniklo v roku 1963 Radošinské naivné divadlo.
Tvorba tohto súboru neunikla pozornosti vtedajších mocných a začiatkom sedemdesiatych rokov bol Štepka predvolaný na miestny národný výbor, kde ho čakal súdruh z okresného výboru komunistickej strany.
„Z jeho otázok odkiaľ máte peniaze a ktorá centrála vás platí som zostal ohúrený," spomína na túto udalosť Stanislav Štepka. Znamenalo to jeho odchod do Bratislavy a koniec účinkovania v Radošine i v Topoľčianskom okrese.
Potlesk pre Hlavinu
Na tradíciu ochotníckeho divadla v Radošine nadviazal v roku 2000 súbor Hlavina, pomenovaný podľa bývalého jazera nad obcou. V jeho repertoári sú iba hry Stanislava Štepku, a ako spomenula na oslavách manažérka Hlaviny Mária Escherová, súbor má za sebou 163 predstavení a vystriedalo sa v ňom 50 amatérskych hercov.
Hlavine úprimne zatlieskalo aj obecenstvo v kultúrnom dome. Herci sa predstavili kabaretným pásmom Divadelné šíny do Radošiny a ukážkami z hry Ako som vstúpil do seba, ktorá bude mať premiéru v decembri.
Krídlo s deskou
Oslavy sa nezaobišli ani bez udeľovania ocenení. Stanislav Štepka prevzal z rúk Márie Escherovej špeciálnu cenu Krídlo s deskou, zhotovenú z dosiek, na ktorých sa v Radošine hrávalo divadlo.
Radošinské naivné divadlo zasa udelilo ochotníkom medailu, ktorú zhotovila rodáčka z obce akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová.
Bokom nezostal ani nitriansky župan, ktorý poslal ochotníkom pamätný list.
Na záver osláv sme sa Stanislava Štepku spýtali, čo želá ochotníkom do ďalších rokov. „Aby si nezľahčovali svoju prácu, aby si vybrali tituly, ktoré sú náročné, na ktorých pôjdu hore a nie dolu. To im ale nemusím prizvukovať, lebo toto súbor vie a takto aj pracuje. Preto som s nimi aj chvíľu budem."
Toľko slová koryfeja radošinského divadelníctva, ktorý sa o jeho súčasnú generáciu nemusí obávať. Potvrdzujú to aj slová bývalého herca nitrianskeho divadla Antona Živčica, ktorý prišiel ochotníkom zablahoželať v mene nitrianskeho župana. Po vystúpení Hlaviny povedal: „Z vystúpenia sa cítim unesený. Keď prvá speváčka zaspievala prvý tón zostal som úplne hotový. Ochotníci sú skvelí, dievčatá spievajú ako bohyne. Takúto úroveň som nečakal."
