Za futbalistami cestoval do Afriky, bol aj v Moskve

zažil v Afrike, ako aj nedávno v Moskve.

Slovenský futbal zažíva krásne obdobie. Najskôr si slovenskí reprezentanti vybojovali postup na Majstrovstvá sveta, kde prekvapili Talianov a dostali sa do štvrťfinále. Medzičasom sa začali boje už aj v kvalifikácii na Majstrovstvá Európy, ktoré sa budú konať v roku 2012 v Poľsku a na Ukrajine. Po dvoch kolách majú Slováci plný počet - 6 bodov, keď vyhrali aj v Moskve. Pri týchto zápasoch nemohol chýbať ani Vladimír Strieženec.

„Slovenský futbal bol vo veľkom úpadku. Potom prevzal kormidlo tréner Vladimír Weiss a pozdvihol náš futbal na vysokú úroveň. Pod jeho vedením prišli výsledky, hráčom sa navyše začalo dariť v zahraničných ligách a úspech nenechal na seba dlho čakať," povedal Vladimír Strieženec, ktorý absolvoval aj niekoľko kvalifikačných domácich zápasov.

Po prvýkrát sa rozhodol Vladimír Strieženec vycestovať za mužstvom práve do Juhoafrickej republiky. „Bol som tam s mojim spoločníkom vo firme Vladom Kuklom a pozreli sme si všetky tri zápasy v skupine. Keby sme však vedeli, že postúpime, tak by som zostali aj dlhšie. To sa však už nedalo, pretože všetko bolo obsadené."

Prvý zápas s Novým Zélandom skončil nerozhodne 1:1. „Ohlasy na Slovenskú boli neadekvátne, pretože pred zápasom im ľudia neverili a nakoniec sa im aj remíza málila. Musím sa priznať, že ani ja osobne som vyrovnávajúci gól nevidel, pretože som práve zvesoval zástavu a tešil sa z výhry, ktorá sa však zmenila na remízu," priblížil nám Strieženec, ktorý bol trochu sklamaný z druhého vystúpenia Slovákov proti Paraguaju - 0:2. „Najviac hral brankár Mucha a ani doteraz nepochopím, čo sa tam stalo."

Taliani boli priateľskí

Posledný zápas v skupine odohrali Slováci s Talianmi. Slovenskí futbalisti ohromili svet, posledných majstrov sveta odprevadili domov prehrou 3:2.

„Nálada na štadióne bola vynikajúca. Všetci sme verili, že v tomto zápase môžeme vyhrať. Bol to dobrý a kvalitný zápas. Talianski diváci boli tiež fantastickí, spoločne sme popíjali pivo," dodal V. Strieženec.

„Ubytovaní sme boli v Prétorií a hneď po tomto víťaznom zápase sa mi podarilo ísť za futbalistami na hotel. Ľudí tam nepúšťali, bolo to veľmi strážené, ale mne sa tam podarilo prekĺznuť. Síce som sa s nimi v ten deň nestretol, ale bol som na druhý deň u nich na raňajkách. Celú zástavu mám od nich podpísanú, pravá strana je podpísaná hráčmi, na ľavej strane mám podpisy trénera a realizačného tímu. V strede zástavy sú doplnené výsledky našich zápasov."

Na vuvuzely si zvykli

Vladimír Strieženec mal zo začiatku problémy zvyknúť si na hluk z vychádzajúcich vuvuzel. „Na prvom zápase to bol veľký nezvyk. Potom som si ju kúpil aj ja a už sa to dalo vydržať. Na štadióne bolo 60-tisíc ľudí a z toho jedna tretina mala vuvuzelu. Bol to obrovský hukot, ale v druhom zápase som si na to už zvykol a v stretnutí s Talianmi mi to dokonca aj chýbalo," dodal.

V. Strieženec, ktorý vo voľnom čase navštívil safari, či diamantové bane v Kymberly. „V JAR sme videli asi 10-tisíc slovenských zástav na uliciach, v baroch... a konečne si nás tam nemýlili so Slovincami, lebo zástavy Slovenska a Slovinska boli vždy vedľa seba."

V Moskve pre tri body

Začiatkom septembra cestoval do Moskvy, kde som zažil toho viac ako pôvodne očakával. „Štadión Lokomotivy Moskva nie je tak veľký ako v Afrike, ale je to veľmi pekný štadión. Predstavoval som si, že by bolo dobré, keby sa tak dal preniesť na Slovensko. Na druhej strane bol zaplnený do posledného miesta a veľmi sa mi páčilo povzbudzovanie domácich fanúšikov. Slušne a korektne sa prekrikovali, spievali, no proste nádhera. Burácal celý štadión, ale opakujem - bolo to nesmierne inteligentné povzbudzovanie, hoci sme sa im to snažili narúšať fúkaním do vuvuzel. Aj ja som mal jednu a ešte dnes ma bolia ústa," dodal s úsmevom V. Strieženec.

„V našom sektore bolo cez 200 slovenských fanúšikov, mali sme aj tri vuvuzely. Keď naši povzbudzovali, tak som fúkal do rytmu. Rusi hrali dobrý futbal, ale tréner Weiss opäť potvrdil, že to jednoducho vie. Mucha podal fantastický výkon, a to je polovica úspechu. Navyše aj rozhodcovia podali dobrý výkon. Hneď na druhý deň po zápase som si šiel kúpiť ruskú tlač, kde bolo množstvo fotiek zo zápasu a noviny boli plné sklamanie, že Rusi prehrali. Trochu som navštívil Moskvu a musím povedať, že je veľmi pekná a čistá. Osobne si myslím, že je čistejšia než Bratislava. Je to už úplne iné mesto ako kedysi. V Moskve som pomaly ako doma, päť rokov som tam študoval na vysokej škole."

Sms-ky chodili od všetkých

Vladimíra Strieženca videli diváci v televízii, fotky sa objavili aj v médiách. Úspech, ktorý asi ani on sám neočakával. „Takú popularitu som nečakal. V Moskve som za prvý polčas dostal približne 30 sms, že som opäť v televízii. Zástava je neprehliadnuteľná, ale aj dlho som na nej pracoval. Zobral som si milimetrový papier, kde som si rozmeral písmena a nakreslil jej projekt. Zohnal som kvalitnú látku a pani Angelika Galisová, krajčírka z Noroviec, mi to všetko zošila dokopy. Dlhá je 3,6 metra a na MS v Afrike som mal s ňou problémy, pretože na štadión si mohli ľudia vziať maximálne len dvojmetrovú zástavu. Ale podarilo sa mi ju tam „prepašovať," a vzorne reprezentovať našu krajinu," dodal.

Aj na Ligu majstrov

Okrem slovenskej reprezentácie chodí V. Strieženec aj na zápasy európskych klubov. „Chodím po európskych štadiónov na zápasy Ligy majstrov, či domácich súťaži. Bol som tak na AC Miláno, Arsenal, Chelsea, Benfica Lisabon, či Porto. Z každého zápasu si donesiem dres, doma ich mám už takmer tridsať," uzavrel Vladimír Strieženec, ktorý si najbližšie teší na domáci kvalifikačný zápas proti Írsku.