Máte sedemnásť rokov, čiže ste ešte stále študentka. Ste šťastlivec, ktorý študuje to, čo by chcel v živote aj robiť?
- Študujem tretí rok na Obchodnej akadémii v Topoľčanoch. Najviac zaujímajú angličtina a nemčina. Baví ma aj účtovníctvo, ale som si istá, že zo mňa v budúcnosti účtovníčka určite nebude. Myslím si, že týmto smerom sa uberať nechcem. Možno sa teraz pýtate, prečo som išla práve na túto školu. Videla som ju ako najlepšie riešenie a svoj názor som doteraz nezmenila, pretože sa učím veci, ktoré určite v budúcnosti využijem. Moja škola je ku mne tiež veľmi zhovievavá a umožňuje mi vycestovať do zahraničia, začo som im veľmi vďačná. Po škole by som veľmi rada pokračovala v štúdiu na vysokej škole, ktorá je zameraná na masmediálnu komunikáciu. No, ale ak sa nepošťastí, tak mi zostáva jeden rok robiť modeling v zahraničí, zarobiť si nejaké peniaze a skúsiť vysokú až na budúci rok.
Väčšina modeliek na otázku novinára, ako sa dostali k modelingu, väčšinou odpovedajú - vďaka mame. Bolo to tak aj vo vašom prípade?
- Mamina to nebola. U mňa sa to celé začalo tým, že ma moji kamaráti Ladislav Jančovič a Anna Johančíková dotlačili do toho, aby som začala s modelingom, začo som im najviac vďačná. Bez nich by som sedela doma a nemala by som žiadne také krásne zážitky ako mám teraz a samozrejme som vďačná mojim rodičom, ktorí ma podporujú. Najprv som podpísala zmluvu s mojou materskou agentúrou v Bratislave a vycestovala do Turecka. Tento rok ma agentúra poslala robiť do Pekingu, kde som bola od začiatku júna do konca augusta. Počas pobytu sme mali jeden casting, na ktorom ma vybrali na základe „catwalku" (chôdza vo vysokých topánkach - pozn. red.) na súťaž krásy.
Išlo o súťaž Miss bikiny Pageant World Final 2010. Vraj ste ani nevedela, že idete na súťaž krásy. Ako to bolo?
- Áno, išlo o Miss bikiny, ale ja som to nevedela až dovtedy, kým som nepriletela na miesto, kde sa Miss konala. Stalo sa to aj preto, lebo sa skoro nikdy nepýtam, na čo je aký casting. Vyzeralo to ako normálny casting na nejakú módnu prehliadku, keďže sme museli urobiť iba spomínaný catwalk. Bola som naozaj prekvapená, že je to miss. Prešlo pár dní a z Pekingu som odletela na päť dní do iného mesta na juhu Číny, do mesta Beihai.
Súťažilo 40 krások z 32 krajín sveta.
Foto: Archív Simony Ondrušovej
V súťaži ste bojovala s ďalšími 39 dievčatami z 32 krajín sveta. Aký to bol pocit, keď ste zistila, že pôjdete zastupovať Slovensko práve vy?
- Na začiatku som nevidela nič na tom, že mám obhajovať našu krajinu. Ale vtedy, keď som nečakane vyhrala tretie miesto, som si uvedomila, že je to veľmi milé, že môžem obhajovať Slovensko až v Číne. Po mojom víťazstve sa začalo viac ľudí zaujímať o našu krajinu. Bola som rada, že ľudia si začali uvedomovať, že Slovenská republika nie je Slovinsko, čo si veľmi veľa ľudí myslelo. Kopa ľudí ani nevedela, že nejaké Slovensko vôbec existuje.
Čo zaujímavé a nevšedné ste v Beihai zažili?
- Beihai je naozaj krásne mesto pri mori. Je známe perlami. Mala som možnosť si jednu perlu vlastnoručne vytiahnuť z perlorodky na exkurzii, na ktorej sme sa zúčastnili. Pamätám si, že prvý deň nás na našej ceste do hotela privítalo stádo býkov, čo bolo pre mňa naozaj zaujímavé a vzrušujúce. Nemohli sme samé vychádzať z hotela, pretože čínsky chlapi sa išli zblázniť, keď videli mladé dievčatá, ktoré neboli ázijského pôvodu. Toto nám ten pobyt trochu znepríjemňovalo. Bol to tam bláznivé ako celá Čína, ale určite som si môj pobyt v Beihai užila.
A čo vaše spolubojovníčky? Panovala medzi vami rivalita alebo ste sa spriatelili?
- Myslím si, že medzi dievčatami nepanovala rivalita, aspoň ja som ju nepociťovala. Spoznala som sa s dievčatami naozaj z celého sveta, a to z Ameriky, Ruska, Číny, ale aj zo susedných štátov ako je Maďarsko, Poľsko či Česko. Mala som problém dorozumieť sa s dievčatami z Číny, pretože nevedeli po anglicky a nehovorili žiadnym svetovým jazykom. Bolo naozaj vtipné dorozumievať sa, ako sa hovorí, rukami nohami. Najviac som si rozumela s dievčaťom z Čiech, s ktorou sme sa aj spolu ubytovali na jednej hotelovej izbe.
Vyhrala ste tretie miesto. Čo myslíte, čím ste zaujala porotu?
- Na tejto súťaži krásy som sa utvrdila v tom, že nie každá miss je iba o kráse. Som si istá, že som zaujala tým, že som bola vždy ochotná cvičiť choreografiu v horúčavách alebo do neskorých nočných hodín. Nikdy som nemala žiadne námietky, ako niektoré iné dievčatá. Odmietali pracovať, aj keď sme nemali ešte docvičenú choreografiu, a to bol jeden deň pred veľkým finále. Pri nacvičovaní nás niekedy sledovali porotcovia, čo sme sa dozvedeli až po súťaži. Boli tam inkognito. Vtedy sa nikto nemohol pretvarovať a mohli nás vidieť v pravom svetle. Môžem povedať, že ma mali ľudia zo štábu veľmi radi a dokonca som s niektorými stále v kontakte. Stačí byť len prirodzená, profesionálna a nehrať sa na strašnú hviezdnu modelku.
Foto: Archív Simony Ondrušovej
Mala ste z cien radosť?
- V tejto súťaži som vyhrala peňažnú poukážku a perlový náhrdelník, čo ma potešilo, ale nie tak ako to, že som vôbec niečo vyhrala. Chvíľu som sa cítila ako hviezda, je to dobrý pocit, ktorý by som naozaj dopriala každému. Najväčšia škoda pre mňa bola, že ma nevidela rodina a nemám z miss žiadne video len fotky.
Sú vaše plány do budúcna späté s modelingom?
- Baví ma žiť samostatným životom, preto by som veľmi rada v modelingu pokračovala. Ten mi to umožňuje. Rada by som pracovala ako modelka tak dlho ako to pôjde, ale musím sa určite držať v kondícií, čo nie až tak ľahké. Určite by som chcela navštíviť kopu iných krajín, ako krajiny Ázie, tak aj Európy. Mojím plánom do blízkej budúcnosti je vrátiť sa späť do Číny, navštíviť Peking a rada by som skúsila aj Honk Kong. Tak dúfam že sa mi to podarí.
Otvorilo vám toto víťazstvo dvierka niekam, kde boli predtým zatvorené?
- Víťazstvo mi pomohlo hlavne len v tom, že moje meno sa v Číne stalo trochu populárnejším. Keď som priletela z miss naspäť do Pekingu, veľa klientov na castingu zaujalo moje umiestnenie v súťaži a prejavili o mňa väčší záujem. Pre mňa to znamená viac pracovných ponúk. Začala som si byť istejšia pred kamerami a aj na pódiu, ale hlavne mi to dalo nenormálny zážitok, ktorý nemusí zažiť každý.
