Na Všetkých svätých otvoria Apponyiovskú hrobku

Po niekoľkých rokoch znovu sprístupnia kryptu šľachtického roku Apponyiovcov. Pochovávalo sa v nej takmer 150 rokov. Návštevníci si budú môcť vypočuť aj odborný výklad.

Apponyiovská hrobka sa nachádza sa na južnej strane kostola sv. Petra a Pavla v Oponiaciach.Apponyiovská hrobka sa nachádza sa na južnej strane kostola sv. Petra a Pavla v Oponiaciach. (Zdroj: JOŽO MALÝ)

OPONICE. Hrobka šľachtického roku Apponyiovcov, ktorá je prepojená s oponickým kostolom sv. Petra a Pavla, bude po niekoľkoročnej odmlke znovu sprístupnená verejnosti. Záujemci ju môžu navštíviť v pondelok 1. novembra na sviatok Všetkých svätých.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pompézny pohreb

V krypte je pochovaných niekoľko desiatok príslušníkov Apponyiovského rodu, ktorí vlastnili oponické panstvo a obývali tamojší kaštieľ. „Začalo sa do nej pochovávať v roku 1793, kedy bol dokončený klasicistický kostol sv. Petra a Pavla. Predtým si šľachtici za miesto svojho posledného odpočinku vyberali kláštory, ktoré však boli výnosom cisára Jozefa II., v roku 1790 zrušené," dozvedeli sme sa od správcu miestneho Apponyiho múzea Petra Králika.

SkryťVypnúť reklamu

Posledným, kto v hrobke spočinul, bol gróf Henrich Apponyi, ktorý zomrel v roku 1935 ako päťdesiatročný v Berlíne za doteraz nevyjasnených okolností. Pochovali ho v decembri pred 75 rokmi a pompézny pohreb vtedy celebroval Nitriansky biskup Karol Kmeťko. Jeho smrťou sa končí aj éra Apponyiovského rodu v obci.

Zhrdzavený zámok

„Odvtedy bola krypta dlhé roky zatvorená, sprístupnená bola len nakrátko, počas II. svetovej vojny. Otvorili sme ju až v roku 1993, keď som sa stal správcom múzea. Dnu sa dalo dostať len s problémami, pretože zámok bol zhrdzavený. Uprostred hrobky stál sarkofág s pozostatkami grófa Henricha, vedľa neho kreslo a kľakátko. Vyzeralo to ako po pohrebe," spomína Králik.

Rakvy s telesnými pozostatkami boli očistené a dnes spočíva Henrich medzi rodičmi a bratom Júliusom, ktorý zhodou okolností tiež zomrel päťdesiatročný, ale o jedenásť rokov skôr.

SkryťVypnúť reklamu

Už od roku 1993 bola hrobka na nejaký čas sprístupnená verejnosti vždy 1. novembra. Sviečky do nej chodili zapaľovať ľudia, ktorí si pamätali posledných členov šľachtického rodu i potomkovia tých, ktorí na Apponyiovskom panstve pracovali.

Čo sa nachádza v hrobke

Pred vstupom do hrobky, nachádzajúcej sa na južnej strane kostola, každého zaujme masívna plastika Apponyiovského erbu: „Ide o pozoruhodný monument, len nedávno sa mi vďaka bádateľke z Bratislavského mestského múzea Alene Šurdovej podarilo zistiť, že erb s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z prvej polovice 19. storočia z bývalej Apponyiho verejnej knižnice, ktorá bola v Bratislave v paláci na Kozej ulici. Knižnica bola neskôr premiestnená do kaštieľa v Oponiciach," vysvetľuje Králik.

SkryťVypnúť reklamu

Po vstupe pokračuje krypta do podzemia a ukazuje sa, že pod kostolom je niekoľko oddelení so sarkofágmi, ktoré sa postupne zapĺňali. Definitívnu podobu dostala hrobka v roku 1909 a ako prvý v nej bol pochovaný Ľudovít Apponyi otec posledného majiteľa panstva a maršal cisára Františka Jozefa: Vedľa neho leží manželka Margaréta, a už spomínaný Július Apponyi, ktorý bol otcom albánskej kráľovnej Geraldiny.

Na severnej strane krypty sa nachádzajú mramorové dosky, ktoré hovoria o pochovaných starších členoch rodu. Je medzi nimi významný diplomat rakúsko-uhorskej monarchie Anton a jeho manželka Terézia, ktorá prispela k pozdvihnutiu viery v Oponiciach. Doteraz sa na omšiach celebruje sa s kalichom, ktorý darovala fare.

Žofia, manželka diplomata Júliusa Apponyi, sa zasa postarala o organ, na ktorom sa počas významných udalostí v kostole dodnes hráva.

Vzácnym artefaktom v hrobke je tabuľa z roku 1756, ktorá hovorí, že Lazar Apponyi, zakladateľ grófskej vetvy Apponyiovcov zložil finančnú kauciu v Zoborskom kláštore, aby slúžili sa omše za živých aj zomrelých členov rodiny, ktorí boli prevezení do Oponíc.

Pohrebné stuhy

Krypta je prepojená s kostolom s klasicistickým oknom, ktoré sa nachádza v línii oltára. Okno má aj praktický význam, pretože po jeho otvorení možno počuť tóny organu aj v podzemí.

Počas návštevy hrobky nás Peter Králik upozornil aj na stuhy, ktoré sú v nej vystavené. „Našli sme ich celkom 139 a svedčia o osobách, ktoré sa zúčastnili poslednej rozlúčky s Apponyiovcami. Sú na nich mená ako Andrássy, Stummer, Károly či Pálffy a ďalšie zvučné rody, ktoré boli s Apponyiovcami príbuzensky alebo priateľsky spriaznené."

O ich vzťahoch vie Peter Králik pútavo rozprávať. Presvedčiť sa o tom môže každý, kto na sviatok Všetkých svätých v čase od 15. do 17. hodiny, zavíta do podzemia oponickej hrobky.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Topoľčany

Komerčné články

  1. V ich džemoch je viac vitamínov ako v domácich
  2. Digitálne sebavedomie pre novú generáciu: kto sú digiPEERS?
  3. Od Araratu po Karibik. Tieto zájazdy prebudia chuť objavovať
  4. Projekt, ktorý mení životy tisícke slovenských pacientov
  5. Odchod detí je veľký zlom, sloboda je často len ilúzia
  6. Úspech firemnej elektromobility: eFleet Day 2025 Truck&Bus&Van
  7. Andrej Viceník, VÚB: Samosprávy potrebujú partnera, nielen banku
  8. Keď sa z brigády stane kariéra
  1. Digitálne sebavedomie pre novú generáciu: kto sú digiPEERS?
  2. V ich džemoch je viac vitamínov ako v domácich
  3. Najprv rozhadzovali, teraz drancujú. Koľko vám vzali?
  4. Fejtón o móde od Emmy Tekelyovej a TOP trendy na jeseň a zimu
  5. Od Araratu po Karibik. Tieto zájazdy prebudia chuť objavovať
  6. Projekt, ktorý mení životy tisícke slovenských pacientov
  7. Cédečka sa predávali ako teplé rožky. Prežili, lebo predvídajú.
  8. Po oslavách storočnice sa košický maratón pozerá do budúcnosti
  1. Projekt, ktorý mení životy tisícke slovenských pacientov 13 371
  2. Odchod detí je veľký zlom, sloboda je často len ilúzia 12 250
  3. Keď sa z brigády stane kariéra 6 014
  4. Cédečka sa predávali ako teplé rožky. Prežili, lebo predvídajú. 4 055
  5. Od Araratu po Karibik. Tieto zájazdy prebudia chuť objavovať 3 701
  6. Firma z Nitry robí miliónové projekty pre Teslu či TikTok 2 237
  7. Pacienti s akútnou myeloidnou leukémiou čakajú na moderné lieky 1 912
  8. Najprv rozhadzovali, teraz drancujú. Koľko vám vzali? 1 849
  1. Dušan Piršel: Uťahovanie opaskov, upratovanie špajzy
  2. Arpád Sasköi: Spojenie
  3. Věra Tepličková: Zvrat to ozaj nečakaný, Oskar je vraj uprataný
  4. Štefan Šturdzík: Vážený občania, som Lacko šmolko.
  5. Jaroslav Liptak: Z obnoviteľných zdrojov vyrábame najmenej v EÚ – a práve preto môžeme získať najviac
  6. Viktor Pamula: Podľa Fica neexistuje agresor
  7. Jozef Černek: List Marínke a Ondríkovi o divadle
  8. Norbert Kaník: Fico má KDH na vodítku a Matovič mu rád pomôže.
  1. Ján Valchár: Fantastické správy z Ukrajiny (a Ruska, hahaha!) 20 455
  2. Jan Dermek: 26.9. - Sviatok svätého Farizeja 12 873
  3. Radoslav Záhumenský: Tento hrad je len hodinu od Bratislavy a patrí medzi najkrajšie zrúcaniny Slovenska! 🏰 11 956
  4. Monika Albertiová: Konsolidácia? Ľudia nemajú čo žrať, a Kuffa? Ide sa na gardistov hrať! 10 195
  5. Peter Franek: Zlá správa pre Uhríka s Mazurekom. 9 128
  6. Anna Brawne: Martinka Vzácna, vašim jediným úspechom je, že tá kultúra napriek vám stále žije! 6 099
  7. Ján Valchár: Niečo k situácii v Slavjansku a ruským ponorkám 5 090
  8. Radko Mačuha: Muž, ktorý nehajloval. 4 953
  1. Věra Tepličková: Zvrat to ozaj nečakaný, Oskar je vraj uprataný
  2. Anna Brawne: Martinka Vzácna, vašim jediným úspechom je, že tá kultúra napriek vám stále žije!
  3. Roman Kebísek: Vincent van Gogh kreslil steblami trstiny, ktoré sám zbieral a orezával
  4. Věra Tepličková: Keď vo filme hasiči, skĺznu dole po tyči,
  5. Marian Nanias: "Tí zlí Bruselskí úradníci....."
  6. Dušan Koniar: Za čem númera? vsjo jásno
  7. Roman Kebísek: Povstalec Šulek pred popravou r. 1848 poslal pozdrav sestre – starej mame Štefánika
  8. Dušan Koniar: Kam by chcel, tam ho nepozvú. Kam áno, tam nejde
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Milan Šišmiš

Historika neopustil bádateľský elán ani po jeho odchode na dôchodok.


TASR
V priestoroch múzea sa môžete odfotiť s dobovými ateliérovými kulisami.

Prvé fotoateliéry pripomínali skleníky.


Michal Krčméry, Darina Maňurová a Mikuláš Černota

Od škôl a zdravotníctva po kešu stromy a púštne záhrady – slovenské projekty menia životy zraniteľných komunít.


Preseľany po druhej tohtosezónnej výhre.

Výsledky i komentáre 7. a 8. ligy.


Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu