PRAŠICE. Prašický kostol je v týchto dňoch plný farebných obrazcov a ozdôb z darov zeme. Táto výstava je unikátna a jediná v širokom okolí a stojí za návštevu. Koná sa už tradične po trinásty raz a oči návštevníkov poteší až do 3. novembra. Každoročne sa o ňu starajú šikovné ruky Prašičanov.
„Takúto výstavu sme spozorovali a obdivovali prvý raz v Novej Bani, kde je krásny kostol s ôsmymi oltármi. Tak sa nám to zapáčilo, že sme si povedali, prečo to neskúsiť aj u nás doma v Prašiciach. Prvá výstava v roku 1998 bola síce jednoduchšia, pretože to sme sa ešte tak báli. Ale druhý rok sme začali robiť tak 3-5 obrazov aj s výzdobou. Výzdoba bola bohatšia či chudobnejšia podľa bohatosti úrody a štedrosti našich dobrodincov," spomína si Drahoslava Dolinková, učiteľka v materskej škole.
Najkrajšia bola podľa nej výstava na 10. výročie, kedy mali v kostole až päť obrazcov a fotografie z každej výstavy. Vraj vtedy vozili zvedavcov do Prašíc plné autobusy.
Obrazy sú krásne, ako živé
Obrazy v kostole vyzerajú ako skutočné. Ak sa človek nad ne zohne, zbadá, že sú vytvorené iba z plodov zeme. „Obrazy sa robia z jemnejších plodín. Tvár a ruky sú z najjemnejších materiálov ako múka, škorica, farebná krieda, uhlík, šrot, zafarbený kokos, krupica, červená paprika, štiplavá aj sladká. Na vlasy sú použité hrubšie materiály ako káva alebo kakao. Rámy sú z rôznych kôstok, fazuliek, cícora, hrachu a rôznych iných strukovín. Všetko na obraze je nasypané, nič okrem rámov nie je nalepené," vraví Drahoslava Dolinková. Na tvorbu obrazcov treba šikovné a zručné ruky.
„Princíp tvorby obrazcov sme si vymysleli tak, že hladkú múku miešame s uhlíkom alebo farebnom kriedou a potom ju zastrihnutým farebným husím pierkom nanášam na obrazec, podľa toho, ako potrebujem," prezrádza šikovná učiteľka.
Skúša aj mladá generácia
Plodiny, ktoré sa stali súčasťou výzdoby kostola, nie sú kupované niekde na trhu, ale pochádzajú priamo od samotných Prašičanov. „Veľmi pekne ďakujeme všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli pri výzdobe kostola, či už plodinami alebo robením výzdoby," vraví Drahoslava Dolinková.
„Pred trinástimi rokmi sme výzdobu začali robiť ako folklórny súbor Prašičan, neskôr sa pridali aj ostatné ženičky z obce. No čo ma veľmi teší je to, že v tejto dobe nám už pomáhajú aj mladé dievčatá, ktoré sú veľmi šikovné a baví ich to," dodáva.
A čo sa s chutnou a zdravou výstavou stane? „Tie materiály, ktoré sa dajú uchovať, tak ich triedime a odkladáme na ďalší rok. Chceme v tejto tradícii pokračovať každý rok. Je to síce pracné a robíme aj do rána, ale hreje nás to pri srdiečkach."
