Gréci nám prajú úspechy

om drese.

V súčasnosti drese Olympiakos Volou hrajú dvaja Topoľčanci. Sú to vôbec prví Žochári, čo hrajú spoločne v jednom tíme v Grécku.

Mário Breška, 31-ročný odchovanec Topoľčian nám priblížil život v Grécku ako aj to, čo by rád v topoľčianskom futbale zmenil.

Ako si spomínate na svoje začiatky v drese Topoľčian?

- Od malého chlapca sa o mňa staral pán Mokran, a myslím si, že on mi dal všetko. Vedel, že mám talent, a tak som ho rozvíjal, za čo som mu veľmi vďačný. Z dorastu ma vytiahol tréner Gerhát do A mužstva a vtedy sa začala moja kariéra futbalistu. Boli aj postupy, vytvorila sa tu skvelá partia, boli tu ľudia, ktorí chceli robiť futbal a snažili sa nám vytvárať dobre podmienky. Od pána Kňazeho až po nebohého „Maťa" Smatanu sa zaslúžili o postup do II. ligy všetci. Spomienky na toto obdobie mám veľmi krásne. Ďalšou osobou je moja mama, ktorá veľmi chcela, aby som bol futbalistom a určite je veľmi hrdá na mňa. Vďačím jej za všetko.

Z rodných Topoľčian ste odišli do Nitry, odtiaľ do Púchova. Prvý zahraničný chlebíček ste vyskúšali v Panioniose. Čo hovoríte na toto obdobie?

- Za lacné peniaze som odišiel do Nitry, kde po roku najlepšieho strelca som prestúpil za niekoľko miliónov do Púchova, kde som prežil krásne tri roky - hrali sme UEFU, vyhrali Slovenský pohár, stali sme sa vicemajstrami a dostal som sa do reprezentácie.

Prvý zahraničný angažmán ma čakal v Panioniose. Bola to moja krásna kapitola, kde som prežil krásne futbalové roky v mojej kariére a nikdy na to nezabudnem. Pred nedávnom si ma poctili plaketou, ktorá sa dáva najlepším hráčom v histórii. Bol to krásny pocit, dojali ma, nechýbali ani slzy šťastia. Vtedy vlastne človek pochopí, že keď človek bojuje celý život a ide si za svojim cieľom už ako malé dieťa, tak to neskoršie zadosťučinenie je prekrásne.

Potom ste to ešte raz vyskúšali na Slovensku - v Žiline. Čo rozhodlo nad návratom na Slovensko?

- z Panioniosu som odišiel len v tom najlepšom, aby si ma tam ľudia dlho pamätali. V Žiline som chcel skúsiť Ligu majstrov a tiež som sa chcel dostať do reprezentácie, pretože reprezentační tréneri grécky futbal nesledovali a nepoznali moje kvalitu. Chcel som byť tak viac na očiach.

Skúšali ste to aj v Nemecku. Aký je rozdiel hrať tam a napríklad v Grécku?

- Tento prestup sa mi nevydaril, hoci začiatok bol skvelý. Príprava bola na výbornej úrovni, ale neskôr má tréner dával na post pravého obrancu, kde v príprave som hrával famózne. Prišiel prvý zápas s Augsburgom a zápas sa mi opäť vydaril, bol som dokonca najlepším hráčom na ihrisku. Druhý zápas s Kaiseslautrernom som urobil jednu chybu, a tá ma vlastne stala neskorší odchod.

Rozdiel je taký, že v Nemecku je o futbal postarane na vysokej úrovni, všetko je na vysoko profesionálnej úrovni. V Grécku je zasa výborný fanúšik a vždy som sa tešil na atmosféru v zápasoch.

V súčasnosti obliekate dres Olympiakosu Volou, ako ste tam zatiaľ spokojný?

- Zatiaľ som vo Volose veľmi spokojný, ľudia ma poznajú, majú ma radi a fandia mi. Zatiaľ strieľam rozhodujúce góly. Keď idem s Peťom Doležajom po ulici, domáci nás oslovujú, pýtajú sa nás, ako sa nám tu páči. Keď poviem, že v reštauráciách za kávy neplatíme, tak to znamená, že si nás vysoko vážia a sú spokojní s našou hrou.

Stretli ste sa v jednom v mužstve s Petrom Doležajom - taktiež odchovancom topoľčianskeho futbalu. Ako to vnímajú domáci fanúšikovia?

- Dal som podnet prezidentovi klubu, že je voľný stopér, ktorý by zapadol do našej koncepcie mužstva. Neskôr začali manažéri vybavovať potrebné veci a prestup sa zrealizoval. Som rád, že sem napokon prišiel. Peťa poznám, viem, že mal skvelú sezónu v Trnave. Je to veľký bojovník a takého sme do Volosu potrebovali. Držím mu palce a takto aj Peter vidí, aký je rozdiel medzi slovenským a gréckym futbalom. Je krásne prechádzať sa ulicami a ľudia na vás volajú „Topoľčany!" Je to o to krajšie, že množstvo Grékov ani len netuší, kde leží Slovensko.

Aký je život v Grécku, čo je tam iné ako Slovensku?

- Život je tu krásny, dobrí ľudia a more ako aj strava je v poriadku. Rozdiel je v tom, že tu vám ľudia nič nezávidia, prajú vám úspechy. Na Slovensku ľudia závidia, ohovárajú vás. Nevážia si to, čo urobíte, ale v Grécku sú radi, keď niečo pre nich spravíte.

Aké tam je fanúšikovské zázemie a vlastne, kde sa vám najlepšie hralo?

- Fanúšikovské zázemie je skvelé. Diváci sú výborní, majú radi futbal, milujú svoj klub a hráčov. Vedia fandiť a dotvárajú krásnu atmosféru na zápasoch. Najlepší fanúšikovia však boli v Panioniose, ale krásne prostredie sme mali aj v skupine Ligy majstrov.

Strelili ste veľa gólov, ktorý je pre vás najpamätnejší?

- Góly sú pamätné, keď niečo vyhráte alebo získate. Najkrajší gól bol asi ten vo finále Slovenského pohára, keď som rozhodol. Potom v Panioniose, keď som zachránil mužstvo od zostupu do druhej ligy. Nemôžem zabudnúť ani na prihrávku Jamborovi v Trnave, kde sme remizovali s Barcelonou 1:1.

Na ktorý zápas v doterajšej kariére najviac spomínate?

- Mám krásne spomienky na veľa zápasov, o tom by som mohol napísať aj knihu. Úplne tie najlepšie zápasy boli v Lige majstrov, keď sme hrali proti Chelsei, Porte, Alteticu Madrid. Krásne spomienky mám na Barcelonu v Trnave. Nemôžem vynechať ani vypredanú Alianz Arénu, keď sme hrali s Bayernom Mníchov. V reprezentačnom drese to boli zápasy s Japonskom, či víťazstvo nad Nemeckom v Bratislave. Zimomriavky na tele však ešte stále sú pri derby zápasoch s Olympiakosom, Panathinaikosom či Paok-om.

Určite si rád vraciate do rodných Topoľčian, sledujete aj dianie v topoľčianskom klube?

- Áno, sledujem dianie aj v Topoľčanoch, momentálne hrajú slušne, sú hore v tabuľke. Ale na druhej strane je podľa mňa situácia zlá, pretože všetko sa musí začať od mládeže. Som rád, že Róbert Mihalik vychováva chlapcov, darí sa mu a prajem mu, aby bol prvým trénerom, ktorý vychová v Topoľčanoch taký talent, ktorý by šiel v mojich futbalových krokoch. Najsmutnejšie na tom všetko je fakt, že aj po takom dlhom čase, čo som všetko urobil pre topoľčiansky futbal, tak musím platiť vstupné!!! Je to obrovská hanba a v Grécku sa takéto niečo nemôže stať.

Viete si predstaviť, že na sklonku kariéry nastúpite ešte v topoľčianskom drese?

- Určite si to viem predstaviť, že na sklonku kariéry pôjdem do Topoľčian. Chcel by som niekedy v budúcnosti pracovať v štruktúre klube, kde by však muselo prísť k zmenám. Začali by sme sa viac zaujímať o mládež a chceli by sme na štadión prilákať opäť početné divácke kulisy, pretože topoľčiansky futbal má históriu. Určite by bolo potrebné všetko zmeniť, prácu s mládežou, pretože aj keď som v Grécku, tak mám podrobné zmapované kroky v topoľčianskom klube. Ak však nezískam v rodných Topoľčanoch podporu, tak pôjdem do Krušoviec, kde starosta je vynikajúci človek, ktorý má obrovský prehľad a určite by mi pomohol pri otvorení futbalovej akadémie v tomto regióne v budúcnosti.

Ľutujeme v doterajšej futbalovej kariére nejaký prestup?

- Veľmi ľutujem môj prestup do Žiliny, kde ma oklamali, neskôr vyhodili a urobili mi zle meno. Na druhej strane však boli veľmi spokojní, pretože získali za mňa dosť peňazí, ktoré mali patriť mne...