Najskôr si naživo pozrel zápas NHL v Prahe medzi Bostonom a Phoenixom (2:5), potom zažil futbalovú ligu majstrov: Arsenal Londýn - Shachtor Doneck (5:1).
Videli sme Cháru
„Otvárací zápas NHL sa tento rok odohral v Prahe. Hralo sa v sobotu aj v nedeľu, vždy zápas Boston - Phoenix. Ja som sa dostal na prvý zápas spoločne s Mirom Masarovičom a Romanom Trenčanským," začal svoje rozprávanie Michal Kica. „Bol to veľmi pekný zážitok a fantastický zápas, navyše sme videli aj nášho Cháru, ktorý oblieka dres Bostonu. Boston nebol slabší v tomto zápase, ale vynikajúco Phoenixu zachytal brankár Bryzgalov, ktorý bol vyhlásený aj ako hviezda zápasu.," na rýchlo zhodnotil stretnutie Michal Kica, ktorému sa zapáčila aj pražská aréna. „O2 aréna bola veľmi pekná, každý mal svoje miesto a na prekvapenie bolo na štadióne teplo. Síce som sa teplo obliekol, ale počas každej prestávky som sa postupne vyzliekal. Klimatizácia tam bola urobená fantasticky, ľad bol na kvalitnej úrovni a pritom na tribúnach bolo prijemné."
Hokejová NHL je predsa len o niečom inom ako liga u nás na Slovensku. „Náš hokej a NHL sa nedá porovnať. V Prahe sa hralo od prvej až do poslednej sekundy, hoci o výsledku zápasu už bolo rozhodnuté. Často sa mi stalo, že som ani nepostrehol, kedy hráči prestriedali, pretože sa hralo vo veľmi svižnom a rýchlom tempe. Česi to veľmi pekne zorganizovali, počas prestávok predstavovali českých hráčov, ktorí hrali v NHL. Po celý okruh tribúny bola kamera, ktorá dookola kamerovala všetkých fanúšikov a následne ich vysielala na veľkoplošných obrazovkách. Bolo to niečo neuveriteľné a fantastické."
Z Prahy si doniesol cenný artikel. Dres bol pridrahý, stal až 130 eur. „Kúpil som si šál, na ktorom bol napísaný zápas, kde a kedy sa hral. Rovnaký dres sme si neskôr doniesli aj z Arsenalu.
Splnil sa mi sen
Druhé podujatie v októbri sa konalo priamo v Londýne. „Michal Urda ma oslovil s ponukou na zájazd, samozrejme, mal som záujem. Presne išlo 15 ľudí z okolia Topoľčian. Bol to prekrásny výlet," s nadšením rozprával Michal Kica.
„Po prílete sme sa ubytovali a išli navštíviť Londýn. V Anglicku sa veľmi mení počasie, nám našťastie oba dni vyšli a bolo krásne, až netypické, počasie. Boli sme pozrieť pamiatky Londýna, boli sme aj pri Buckinghamskom paláci. Mal som aj to šťastie, že som mal možnosť odfotiť kráľovnú, ktorá práve vychádzala z paláca. Boli sme aj pri londýnskom kolese, ale nemohli sme sa povoziť, pretože sme sa ponáhľali na futbal. Videli sme známe hodiny Big Ben a prechádzali sme aj okolo anglického parlamentu. Michal Urda bol už predtým v Londýne a dôverne to tam poznal, aj preto sme stihli pobehať toľko pamiatok," povedal M. Kica.
Žiadna tlačenica na štadióne
„Na štadióne sme boli už hodinu a pol pred výkopom. Štadión bol vypredaný, dovolili nám prejsť na okraj trávnika. Prekvapený som bol najmä s tým, že sme vôbec nečakali v rade pri vstupe na štadión. Napríklad v Žiline sa tlačila hlava na hlave a v Anglicku sme pekne prešli krokom a nikto sa na nás netlačil. Aj v tomto je to veľký rozdiel ako tu na Slovensku. Všetci sme mali kožené sedačky červenej farby. Bol to pekný štadión, len už trochu zima, predsa sa hralo večer. Našťastie nepršalo, pretože štadión nie je celkom uzavretý a v spodných radách ľudia moknú.
Druhý deň po zápase sme mali raňajky a opäť sme išli po pamiatkach Londýna. Boli sme aj na nákupoch v centri, kde boli pekné a lacné veci v klubových farbách. Každé mužstvo, ako Arsenal, Manchester United, či Liverpool mal svoj obchodík."
Museli vstávať, aby videli
V Anglicku je neopísateľné publikum, miestami museli diváci vstávať, aby videli, čo sa deje na ihrisku. „Počas zápasu sme sedeli pri fanúšikov Arsenalu a vždy, keď domáci útočili, tak sa všetci zdvihli zo sedadiel. Museli sme aj my, pretože by sme inak nevideli. Bolo to niečo ohromné, už pri hymne Ligy majstrov som mal zimomriavky na tele. V živote som taký zápas nezažil. To je zážitok na celý život. Domáci po celý zápas spievali choráli a klubovú hymnu. Vôbec som nevidel neslušné gestá, či pokriky ako to poznáme na Slovensku. V tomto smere sa musíme ešte veľmi veľa učiť."
Domáci Arsenal má skvelých fanúšikov. Potvrdilo sa to aj vtedy, keď nastúpil v drese hostí Eduardo, ktorý pôsobil predtým práve v Arsenali. „Veľmi pekný pocit som mal aj vtedy, keď za hostí nastúpil Eduardo - bývalý hráč Arsenalu. Pri každom dotyku lopty mu ľudia tlieskali, dokonca strelil aj gól a domáci ho odmenili potleskom. To som fakt ešte nikdy nezažil, aby hráčovi súpera domáci zatlieskali a skandovali jeho meno. Aj to hovorí o kultúre anglického futbalu. Z domácich na mňa zapôsobil Rosický, ktorý bol aj najlepší hráč zápasu.
Priateľku šport nebaví
Michal Kica ešte stále rozhoduje hádzanárske zápasy. „Pokiaľ mi zdravie vydrží, tak stále budem rozhodovať." Už teraz vie, že by podobnú ponuku na ďalší zápasový výlet neodmietol. „Určite by som šiel, ale opäť len s priateľmi. Moja priateľka Janka je totiž zubná laborantka a často pracuje až do večera. Teda na šport jej veľa času nezostáva," priblížil Michal Kica.
Na záver by som poďakoval pánovi Michalovi Urdovi za uskutočnenie zájazdu do Anglicka, ako aj mojej priateľke a dcére za podporu a zároveň aj môjmu vedúcemu pánovi Janouškovi.
Počas aktívnej činnosti Michal Kica hrával za Michalovce, Topoľčany, Bošany, Bardejov a Levice, s ktorými aj postúpil do I. ligy a ako 35-ročný ukončil aktívnu hráčsku činnosť a začal sa venovať rozhodovaniu.
