Peter Králik oslovil Obecné zastupiteľstvo v Oponiciach s ponukou zriadiť v malom renesančnom kaštieli poľovnícke múzeum ešte v roku1992. Keďže sa už od detstva zaoberal históriou šľachtického rodu Apponyiovcov poslanci mu vyšli v ústrety. Ako hovorí, bol to veľmi odvážny čin na tú dobu, lebo múzeá vtedy hromadne nevznikali. Renesančný kaštieľ zo 16. storočia obýval zemiansky rod Bartakovičovcov, ktorí spravovali Malé Oponice a Apponiovci ho získali až v dvadsiatom storočí.
„Keď som doň v deväťdesiatomdruhom prišiel, v kaštieli neboli žiadne dobové predmety a obci slúžil na rôzne účely. V päťdesiatych rokoch bol ubytovňou pre sociálne odkázané rodiny, čo sa podpísalo pod zničenie malieb. Budova prešla rekonštrukciou v polovici sedemdesiatych rokov a niesla so sebou množstvo necitlivých zásahov. Po zabetónovaní dlážok v pivnici sa objavila vlhkosť a nie veľmi šťastným riešením bolo elektrické vykurovanie. Keď som preberal kaštieľ, v jeho priestoroch sa nachádzala obecná knižnica, klub mladých, holičstvo, poľovnícke združenie a obecný rozhlas. Všetky spomínané inštitúcie som musel presťahovať," spomína na svoje začiatky v múzeu Králik.
Apponyiovci boli Pécsovci
Vďaka bádaniu po Apponyiovcoch mal pred samotným založením múzea mal zhruba desaťročný náskok. To ho naviedlo na súkromné zbierky a inštitúcie, o ktorých vedel, že majú určitý zbierkový fond. Mohol si tak pripraviť koncepciu múzea.
„Začínali sme s pár exponátmi a dnes ich je v múzeu vyše 2 500. Prevažná časť pochádza z veľkého kaštieľa, ktorý sa v súčasnosti opravuje. Hlavná os expozície je venovaná Aponyiovcom, rodu, ktorý hospodársky, politicky aj kultúrne ovplyvňoval tento región v rokoch 1392-1935," vysvetľuje Peter Králik
Jágerská izba je zariadená podľa starých hájovní, ktoré v šesťdesiatych rokoch zbúrali.
Upozornil nás pri tom na zaujímavosť, že rod získal svoj predikát Apponyi podľa obce, pretože keď prišiel do Oponíc, obec mala túto podobu svojho mena a oni sa volali Pécsovci. Zmenili si svoje priezvisko, čo je v histórii dosť nezvyklý jav, zvyčajne to bývalo opačne.
Poľovník a cestovateľ
Múzeum je členené na niekoľko miestností ktoré sú tematicky rozčlenené. Prehliadka sa začína na prízemí, expozíciou z II. svetovej vojny. Od roku 2005 sú v nej vystavené torzá spadnutých amerických lietadiel B-17, mustanga, ruského lietadla šturmovik IL-2 a ďalšie predmety z konca vojny nájdené v okolitých obciach pod Tríbečským pohorím.
Z prízemia so po schodisku vyzdobenom apponiyovskými trofejami a fotografiami z poľovačiek dostávame do salónu posledného majiteľa panstva Henricha Apponyiho.
„Bol veľmi náruživý poľovník a cestovateľ," dozvedáme sa z úst Petra Králika. Zomrel päťdesiatročný v Berlíne a jeho telo je od roku 1935 pochované v rodinnej hrobke pod oponickým kostolom.
Rodostrom Apponyiovcov zostavil sám Peter Králik.
„Vďaka Henrichovi pricestovalo do Oponíc mnoho prominentných hostí, z ktorých možno spomenúť francúzsku tanečníčku a speváčku Josephine Bakerovú, či bratov amerického prezidenta Roosewelta. Američanovi Thomasovi Cardezovi, ktorý sa plavil aj na stroskotanom Titanicu, sa dokonca v kraji tak zapáčilo, že si v neďalekých Kovarciach prenajal od Apponyiovcov kaštieľ, kde sa zdržiaval rokoch 1906-24."
Albánska kráľovná
Na poschodí sa nachádza aj jágerská izba zariadená ako staré hájovne, ktoré sa už v tríbečskom pohorí nenachádzajú. Bývali v nich polesní a v 60 rokoch dvadsiateho storočia boli zrovnané so zemou, čo sa dnes považuje za veľké barbarstvo.
Zrkadlový salón je zariadený empírovým nábytkom. Nazýva sa tiež salón Geraldiny Apponyiovej, ktorá sa v roku 1938 sa vydala za albánskeho kráľa Ahmeda Zogu I., čím Oponice tiež preslávila. Vďaka nej prúdia do obce nielen turisti, ale aj novinári píšuci o jej príbehu.
V knižnici je vidieť 1 700 kníh zo zbierky deponovanej v Oponiciach. Ide len o malý zlomok z celkového množstva takmer 10 tisíc kníh, ktoré sa na Slovensku zachovali, hoci v roku 1774 bolo v apponyiovskej knižnici 30 tisíc zväzkov.
Obrazárni dominuje biliardový stôl a portréty Jozefa a Žofie Apponyiovcov. Okrem nich sú tam veľkoplošné fotografie z ateliéru Giussepe Nicciho z Ríma z 19. storočia, ktoré si Apponyiovci priniesli. Taliansko totiž bolo ich druhým domovom a mali odtiaľ aj manželky.
Prehliadka múzea končí v teologickej miestnosti a veži kaštieľa, ktorá je venovaná náboženskému cíteniu Apponyiovcov. Sú v nej vystavené liturgické rúcha z 19. Storočia a zvony zo zvonice veľkého kaštieľa, ktoré budú v budúcom roku znovu nainštalované späť.
Odchádza do knižnice
Toľko stručný popis prehliadky, počas ktorej spomenul Peter Králik mnoho zaujímavostí týkajúcich sa exponátov. Hovorí, že jeho život je na skompletizovanie celej zbierky prikrátky. „Pobudnem tu dovtedy, kým oponické povaly a domy nevydajú všetky svoje svedectvá a exponáty, ktoré s povaľujú na rôznych aj kurióznych miestach."
Svoj sľub plní 20 rokov, podarilo sa mu úspešne vypátrať exponáty v Maďarsku v Česku. Vyjednáva s viacerými inštitúciami a je dosť možné, že niektoré z vecí sa aspoň na obdobie niekoľkých rokov vrátia na Slovensko.
Na budúci rok však Peter Králik svoje pôsobenie vo funkcii riaditeľa Apponyiho poľovníckeho múzea končí. Spolu s knihami sa sťahuje do neďalekého veľkého kaštieľa, kde bude robiť správcu knižnice. V múzeu však zostanú trofeje a niektoré osobné veci šľachticov.
„Nezanechávam za sebou spálené mosty, ale mojou tendenciu je, aby v Oponiciach zostalo z historického dedičstva čo najviac zachované. Expozícia sa obohatí o kroje a predmety minulého storočia súvisiace so životom ľudí v dávnych časoch a tiež by sme radi predstavili faunu a flóru Tribečského pohoria. Myslím si, že múzeum sa bude uberať touto cestou," dodal Králik.
