Názvy funkcií označujúce osoby stojace na čele miest a obcí sa v priebehu histórie menili. Do roku 1923 to boli v bývalom Československu richtári a tieto posty zastávali výhradne muži, pretože ženy dostali právo zúčastňovať sa volieb až po roku 1920.
Po richtároch nastúpili do funkcií starostovia, ktorých v roku 1939 vystriedali vládni komisári. K ďalšej zmene názvu tejto funkcie prišlo po II. svetovej vojne, kedy do čela miest a obcí prišli predsedovia mestských a miestnych národných výborov. Primátorov miest a starostov obcí máme od roku 1990.
Kto vládol v mestách?
Podľa archívnych záznamov sa mená prvých mužov Topoľčian od roku 1697 až doteraz menili najmenej 80-krát. Viacerí z nich zasadli do primátorského kresla opakovane, aj po niekoľkoročnej prestávke.
V medzivojnovom období bol najdlhšie starostom Topoľčian Ignác Žák, ktorý stál na čele mesta v rokoch 1924 a 1932-38. V období socializmu bol dlhoročným predsedom Mestského národného výboru Koloman Handel 1961-71 a Eugen Vítek 1971-86. Po roku 1990 sa vo voľbách najlepšie darilo Pavlovi Segešovi, ktorý bol Topoľčianskym primátorom v roku 1994-2006.
Na čele Partizánskeho, ktoré získalo štatút mesta až v roku 1948, stálo od jeho vzniku až doteraz osem mužov a jedna žena. Vo funkcii pobudol najdlhšie Jozef Utekal 1971-81, Vladimír Karásek 1981-89 a súčasný primátor Ján Podmanický, ktorý bol prvýkrát zvolený v roku 1998.
V súvislosti s Bánovcami nad Bebravou uvádzajú archívne záznamy v rokoch 1376-1843 vyše 130 mien richtárov. V medzivojnových rokoch vládlo mestu päť mužov, z ktorých bol najdlhšie starostom Štefan Fojtík 1927-38
Za posledné roky bol v čele najdlhšie Bánoviec Ján Turčan 1990-2006, ktorý sa o dôveru voličov znovu uchádza aj teraz.
Nezávislým sa darilo v Bánovciach
V súčasnosti je zaujímavý pohľad na stranícku príslušnosť primátorov miest zvolených v regióne. Nie vždy totiž kopírovali výsledky parlamentných volieb na tomto území. V roku 1990 vyhralo voľby hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN), potom dominovalo Hnutie za demokratické Slovensko a po roku 2002 prišla éra Smeru.
Za primátora Topoľčian bol v roku zvolený 1990 Ján Korec, ktorý kandidoval za koalíciu VPN, KDH a Demokratickú stranu. O štyri roky ho vystriedal Pavol Segeš, nominant Demokratickej strany (DS). S podporou tejto strany vyhral aj ďalšie voľby a v roku 2002 ho v koalícii okrem DS podporovali aj SDKÚ, KDH a ANO. Pred štyrmi rokmi podporovala súčasného primátora Topoľčian Petra Baláža koalícia Smer, ĽS-HZDS a SNS.
V Partizánskom sa v roku 1990 stal primátorom Dušan Fraňo za KDH a SNS. V ďalších voľbách zasadla na tento post Oľga Úradníčková nominantka HZDS a od roku 1998 je vo funkcii Ján Podmanický, ktorého najskôr podporovala SDĽ a Strana občianskeho porozumenia, v roku 2002 SDKÚ, ANO, SDĽ, HZD, SNS, SOP a Ľavicový blok. Pred štyrmi rokmi kandidoval Podmanický za koalíciu Smer, SNS, Slobodné fórum a ANO.
Obyvatelia Bánoviec zasa preferovali len nezávislých kandidátov. V rokom 1990-2006 bol primátorom Ján Turčan a pred štyrmi rokmi si zvolili Stanislava Šika.
Najviac poslancov má Smer a SDKÚ
S výsledkami parlamentných volieb už trošku viac korešpondovalo obsadenie poslaneckých miest v zastupiteľstvách podľa politickej príslušnosti, i keď to nebývalo vždy pravidlom.
V súčasnom zastupiteľstve Topoľčian má po sedem poslancov Smer a SDKÚ-DS, piatich ĽS-HZDS, dvoch KDH, jedného SNS a traja sú nezávislí.
V Partizánskom má 12 poslancov koalícia Smer-SNS, piatich má ĽS-HZDS, troch Strana občianskej solidarity, jedného SDKÚ-DS a štyria poslanci sú nezávislí.
Mestskému zastupiteľstvu v Bánovciach dominuje koalícia SDKÚ-DS-KDH so siedmimi poslancami, piatich má Smer, po dvaja boli zvolení za SNS, ĽS-HZDS a Slobodné fórum, traja poslanci sú nezávislí.
O novom zložení mestských zastupiteľstiev a primátoroch rozhodnú voliči už túto sobotu, otázne však je, koľko ich príde k urnám. Volebná účasť za posledných 20 rokov totiž sústavne klesá. Volebná eufória z roku 1990, kedy sa parlamentných volieb zúčastnilo 96 oprávnených voličov sa iste nezopakuje. Predtým bola totiž účasť vo voľbách povinná a ľudia prišli možno zo zvyku. Komunálne voľby v tom istom roku sa však už nestretli s takým nadšením, pretože hlasovať prišlo len 67 percent oprávnených voličov. V roku 1994 bola účasť 55,7 % a pred štyrmi rokmi zaznamenali v mestách regiónu účasť v rozmedzí 31 - 38 percent.
