Petíciu poľnohospodárov podporilo vyše 4 tisíc ľudí

.

JACOVCE. Petíciu slovenských poľnohospodárov za zachovanie svojho odvetvia podpísalo v Topoľčianskom okrese vyše 4 tisíc ľudí. Začiatkom novembra ju odsúhlasil krízový štáb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Podnetom pre zorganizovanie petície je kritická situácia v rezorte poľnohospodárstva, pod ktorú sa okrem finančnej krízy podpísali aj tohtoročné povodne. V kombinácii s minuloročným vyše 20 až40 percentným medziročným poklesom nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov bol tak dopad na agropotravinársky komplex nesmierny.
"K našim prioritným požiadavkám patrí prehodnotenie pripravovanej novely zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov, na základe ktorej sa má od budúceho roku úplne zrušiť daňová úľava na tzv. červenú naftu. Vo finančnom prepočte to predstavuje 17 centov na liter paliva," vysvetľuje riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (RPPK) v Topoľčanoch Dušan Bystriansky.

Okrem toho chcú poľnohospodári petíciou zamedziť možnosti neúmerného medziročného rastu dane z pozemkov a zo stavieb.

Ďalej žiadajú zamedziť často svojvôli obchodných reťazcov pri stanovovaní ceny potravinárskeho tovaru na pulte. Veď napr. z konečnej ceny mlieka má farmár 49%, obchod 27% a spracovateľ 24%. Pýtame sa je to spravodlivé ?

Petíciu podporili všetci členovia RPPK v Topoľčianskom okrese a podpísali ju aj občania, ktorí nepracujú v poľnohospodárskom sektore. Petičné hárky z celého Slovenska odovzdajú zástupcovia SPPK predstaviteľom národnej rady 30. novembra.

Podľa Bystrianskeho poľnohospodárske podniky v okrese zatiaľ prežívajú a nik sa nedostal do konkurzu.

"Nepriazeň počasia a povodne, ktoré významne podpísali na nižšej úrode aj v Topoľčianskom okrese im však dali zabrať. Na druhej strane žiadny poľnohospodársky podnik v okrese nebude za straty odškodnený. Prepad úrody totiž nikde nebol vyšší ako 30 percent v porovnaní s priemerom za posledných päť rokov, čo bolo kritériom odškodnenia," konštatoval Bystriansky.

Navyše aj spôsob vyhodnocovania škôd bol odlišný. Kým krátko po povodniach ich priamo na mieste zisťovali členovia verifikačných komisií, po nástupe ministra Zsolta Simona sa škody určovali podľa satelitných snímok.