Na cintoríne v Nitrianskej Strede možno nájsť pomník s dvomi nápismi. Pôvodný hlása, že Tibor Benkovič tragicky zahynul. Neskôr na ňom pribudla tabuľa, na ktorej je napísané, že bol umučený orgánmi Štátnej bezpečnosti.
Pod inštaláciu druhej tabule sa podpísali politickí väzni zo Zväzu protikomunistického odboja Mirko Tuchyňa, Michal Manduch a Ján Macko, ktorí si boli nedávno uctiť Benkovičovu pamiatku.
Ozbrojená skupina
Svedectvo o prípade Tibora Benkoviča, ktorý prišiel o život vo veku 25 rokov sme sa dozvedeli od Mirka Tuchyňu z Bánoviec nad Bebravou.
„Koncom novembra roku 1945 boli do Topoľčian vyslaní pracovníci odboru Povereníctva vnútra, aby vyšetrili udanie, že tam pôsobí protištátna skupina, ktorá sa ozbrojuje. Na akcii sa zúčastnila elita bratislavských eštébákov, potrebovali veľký úspech a tak si ho vyrobili," začína svoje rozprávanie Tuchyňa.
Podozrivý bol každý, kto vlastnil zbraň. Tibor Benkovič mal poľovné zbrane aj s oprávnením. Keď sa však ukázalo, že mladý človek má okrem zbraní aj odmietavé stanovisko voči komunizmu a pochybnosti o zásluhách partizánov, stačilo to, aby bol zadržaný.
Príbuzných o smrti neinformovali
„To, že Benkovič mal na zbrane povolenie vyšetrovateľov nezaujímalo. Dôležitejšie bolo, že prechovával výtlačok ilegálne vydávaného Slováka, no jeho zatknutie bolo oficiálne odôvodnené držbou zbraní," hovorí Tuchyňa.
Zadržaného Benkoviča odviedli na stanicu národnej bezpečnosti v Topoľčanoch, kde ho vyšetrovali Karol Baroš a Ján Sodoma. Výsluch sa pretiahol až do noci a od istej chvíle zostal v miestnosti so študentom iba poručík Baroš. Na druhý deň ráno bol Tibor Benkovič mŕtvy. Mal ťažké poranenia hlavy a chrbta. Jeho telo naložili s ostatnými zaistenými do nákladného auta a odviezli do Nitry, kde malo vyšetrovanie pokračovať. Vypočúvaný „mal zomrieť" počas prevozu a jeho pitva sa mala stať záležitosťou nitrianskeho patológa. V štátnej nemocnici však telo nebohého odmietli prijať.
„Tibora Benkoviča pochovali na Párovskom cintoríne v Nitre, bez toho, aby okolnosti jeho smrti preskúmal podľa platných predpisov súd. O pohrebe nevedeli ani rodičia zosnulého, ktorí ho neskôr nechali pochovať v Nitrianskej Strede," uzatvára smutný príbeh študenta Mirko Tuchyňa.
Zatykač pred stužkovou
Pred 65 rokmi zatkla národná bezpečnosť aj Jána Macka (1925), ktorý mučenie prežil, ale dodnes má trvalé následky.
„Žandári ma zobrali vo štvrtok 29. novembra 1945 rovno z topoľčianskeho gymnázia. Tešil som sa na stužkovú, ktorá bola naplánovaná na sobotu. Zo zábavy však nebolo nič, lebo dlhých 11 mesiacov som videl slnko iba spoza mreží," spomína Macko, ktorý bol obvinený z protištátnej činnosti. Rozširoval cyklostylované noviny a plagáty, ktoré nevoňali povojnovému režimu. Ich konkrétny obsah si už nepamätá, no vraví, že to nebolo to nič poburujúce. „Ľudí sme chceli len usmerniť."
Bili ho reťazami
Z Topoľčian odviezli Macka na žandársku stanicu do Bojnej, kde sa robilo vyšetrovanie. Dobili ho tak, že mal dolámaných sedem rebier a upadol do bezvedomia. Odtiaľ nasledoval transport do Nitry, kde zadržiavali zatknutých na Zobore.
„Veliteľom celej akcie bol Šalgovič z Oblastného bezpečnostného spravodajstva. Ten dal príkaz na bitku. No surovosťou vynikal hlavne poručík Baroš. Bili nás palicou a reťazami. Chrbát som mal celý rozbitý."
Jána Macka väznili od februára do októbra 1946 v bratislavskom Justičnom paláci, kedy po súdnom procese prepustili. Predvolania zo súdov však dostával až do roku 1959. Obvinení sa však nikdy nezišli v kompletnej zostave a pojednávanie sa napokon nekonalo.
Napriek tomu bol Macko nespoľahlivou osobou a počas komunistického režimu musel odolávať perzekúciám. Zamietli mu žiadosť študovať na vysokej škole a nemohol ašpirovať na žiadnu vyššiu funkciu.
„Nedostal som žiadne finančné odškodnenie, ani som nemal nárok na rehabilitáciu. Jediným zadosťučinením pre mňa je, že som pred rokom dostal preukaz veterána protikomunistického odboja," dodáva Macko.
Na chvíle strávené vo väzení a mučenie však iste nikdy nezabudne. Dodnes mu ich pripomína zle zrastený palec na pravej ruke, ktorý mu zlomili pri výsluchu.
