Už dvanásť rokov vo futbale vo Veľkých Bedzanoch figuruje Jaroslav Ladický. Po jeseni má dôvod na radosť, V. Bedzany majú totiž našliapnuté do súťaže Majstrovstiev okresu Topoľčany.
Vráťme sa na začiatok sezóny. Kto vás posilnil?
- Do mužstva sme počas letnej prestávky priniesli veľkého bojovníka, ktorý vniesol do kabíny nového ducha - Jána Muchu z Topoľčian. Posilou bol pre nás aj Michal Mičina z Jacoviec, či Jozef Naštický. Ostatní hráči už u nás hrávali aj v predošlej sezóne.
Už vtedy ste pomýšľali na postup?
- Nie, v žiadnom prípade sme nepočítali, že po jesennej časti budeme tak vysoko. Pred sezónou sme si s chlapcami povedali, že do každého zápasu ideme s maximálnym nasadením. To nám aj vychádzalo, vyhrali sme až dvanásť zápasov. Na prvom mieste bola morálka, disciplína a prístup k zápasom. Do stretnutí sme vložili aj bojovné srdce. V každom zápase chalani odovzdali maximum a na náš štadión začalo chodiť aj viac ľudí. Dobrou hrou sme si divákov postupne získavali. Pohľad na tabuľku hovorí za všetko. Na čele máme osembodový náskok, naše skóre je 50:6. Za tie roky, čo robím do futbalu, tak také skóre som ešte nezažil. Čaká nás kvalitná zimná príprava a verím, že chlapci si postup do vyššej súťaže už nenechajú ujsť. Bol by pre bedziansky futbal veľký úspech. Toto jesenné umiestnenie nie je náhodné, ale sú to roky poctivej roboty. Pred rokmi sme zasiali a teraz by nás mala čakať žatva.
Vyhrali ste dvanásť zápasov, výhry sa však určite nerodili ľahko...
- Všetko to boli veľmi náročné zápasy, ale v nich sa ukázala morálka mužstva a koncentrácia na každý zápas. Ku každému zápasu pristupovali chlapci zodpovedne, nemali sme zbytočné napomenutých alebo vylúčených hráčov. To si veľmi cením. Okrem posledných troch kôl sa nám vyhýbali aj zranenia. Nešťastný zápas sme odohrali v Závade, kde sme neboli v plnom zložení a navyše sme zahodili veľké množstvo šancí. Tam nám body unikli v posledných sekundách. Na terén sa nevyhovárame, pretože obe mužstva mali rovnaké podmienky, skôr mrzia zahodené tutovky, ktorých bolo dostatok. Nerobíme však z toho tragédiu, ideme ďalej.
Osembodový náskok na čele je dosť výrazný, postup by vám nemal už uniknúť. Čo však ešte treba preto urobiť, aby V. Bedzany boli o rok v súťaží MO Topoľčany?
- Úplne všetko. Do jarnej časti musíme ísť do každého zápasu zodpovedne akoby sme hrali opäť od nuly. Nemôžeme podceniť ani jeden zápas. Vylosovanie máme veľmi dobré, dokonca v jarnej časti odohráme ešte aj jeden zápas doma navyše. Všetkých súperov z popredných priečok máme doma okrem Kuzmíc. Verím však tomu, že niektoré mužstva odpadnú, ale na to sa spoliehať nebudeme. Ideme hrať zodpovedne od prvého jarného kola.
V trinástich kolách ste inkasovali iba šesť gólov. Obrana teda stojí na pevných nohách...
- Musím vyzdvihnúť brankára Andreja Jánoša, či kapitána mužstva - stopéra Mária Ladického, ktorí si plnili svoje úlohy stopercentne. Vieme, kde máme slabiny, krajní obrancovia občas zaváhali, ale napokon to dobre dopadlo. V závere jesennej časti pribudli aj zranenia, dlhodobo je zranený František Kolenčík mladší, ktorý ide ešte 3. januára na operáciu kolena.
Chystáte aj nejaké posilnenie kádra do jarnej časti?
- Ohľadom posíl by som nerád rozprával, pretože nechceme sa nejako veľmi posilniť. Chceme hrať v súťaží s týmito hráčmi, možno však vybavíme ešte jedného maximálne dvoch hráčov. V mužstve postupne dávame príležitosť aj dorastencom.
Dorast je zatiaľ pre mňa osobne trochu sklamaním, pretože s takým kádrom mohli uhrať aj viac. Navyše pred sezónou sa nám rozpadli žiaci, pretože prešli do dorastu. Rozpadla sa nám celá žiacka kostra, ktorú sa nám však podarilo doplniť. Veľká vďaka tak patrí trénerom Milošovi Lacenovi a Edovi Ambrovi za ich prácu. Poďakovanie však patrí najmä trénerovi Á-čka Jožkovi Šupovi, ktorý po futbalovej stránke je fenomén a nikomu nič neodpustí. Aj vďaka nemu môžeme byť tam, kde sme.
Veľké Bedzany nie sú veľké, napriek tomu máte dorast aj žiakov v súťaží ObFZ Topoľčany.
- Hráči do týchto družstiev sa zháňajú len veľmi ťažko. Už na viacerých konferenciách som zdôrazňoval, že detí je stále menej a napĺňanie žiackej jedenástky je stále ťažšie a ťažšie. Pochodil som základné školy, dokonca sme uvažovali, že sa spojíme s Jacovcami. Napokon sme k spojeniu nepristúpili a sme radi, že máme vlastne žiacke družstvo. Z mesta prišli štyria šikovní hráči, a tí nám pomohli.
S dorastom zatiaľ veľmi spokojný nie som, pretože sú akoby z iného sveta. Nevážia si, čo pre nich robíme a aké podmienky im vytvárame. Viac ich pohlcuje počítačová doba ako futbal. Myslím si, že v tabuľke v jarnej časti poskočia vyššie, pretože majú tiež dobré vylosovanie. Verím, že tréner Edo Ambra ich prinúti opäť hrať pekný futbal ako to bolo vo Veľkých Bedzanoch zvykom.
Pôsobíte vo Veľkých Bedzanoch už dvanásť rokov. Nedávno ste boli zvolený aj do mestského zastupiteľstva v Topoľčanoch za volebný obvod Veľké Bedzany...
- Je to pre mňa veľká zodpovednosť. Pokiaľ som niečo sľúbil, tak to chcem aj uskutočniť a tvrdo pôjdem za tým. Nechcem zbytočne sedieť na dvoch stoličkách a uvidím ako mi to pôjde v priebehu pol roka. Veci verejné sú veľmi náročné na čas ako aj plánovanie a doťahovanie určitých projektov. Futbal je však moja srdcová záležitosť a chcel by som aj naďalej pokračovať vo Veľkých Bedzanoch. Verím, že náš výbor bude aj naďalej tak svedomito pracovať ako doteraz a hravo všetko zvládneme. Veľmi rád by som aj touto cestou poďakoval sponzorom, ako sú Mestský úrad v Topoľčanoch na čele s primátorom Petrom Balážom a pánom, ako sú Ľuboš Macko, Jaroslav Božik, či Anton Podmaník.
Títo ľudia nám pomohli sponzorsky, pretože bez nich by sme nemohli dosiahnuť dobré výsledky. Pokúšali sme sa získať aj dotácie pre klub, ale všetky naše projekty nám zastavili. Prišli povodne, a aj preto sa futbal dostal na vedľajšiu koľaj. Stále chýba dotiahnuť zákony, čo sa týkajú športu a najmä jeho financovania. Mrzí má, že regióny nedostávajú od vyšších územných celkov toľko financií, koľko by potrebovali, ale skôr podporujú reprezentácie a nie malé kluby. Futbal je v dnešnej dobe aj o peniazoch.
