Milan Cipov prišiel do Topoľčian ešte minulú sezónu. Tento 34-ročný bývalý slovenský reprezentant má za sebou 15-ročné pôsobenie za hranicami Slovenska. Vyskúšal si Španielsku ligu vo farbách Barcelony, či tri roky hrával za Marseille vo Francúzsku. Striedavo hrával aj taliansku ligu za Cataniu, kde pred siedmimi rokmi stretol svoju manželku a šéftrénerku Topoľčian - Cinziu Ragusa, ktorá je, mimochodom, zlatá medailistka z aténskych olympijských hier v roku 2004 a vicemajsterka sveta z Barcelony 2003.
Viac o vodnopólovej dvojici nám prezradil Milan Cipov.
Topoľčany skončili v minulej sezóne na treťom mieste, tento rok ho chcú určite zopakovať...
- Extraliga tento rok určite stúpla na kvalite. Výrazne sa posilnila Slávia UK Bratislava, či ČH Hornets. Mladé Nováky tiež nebudú ľahkých súperom. Bude to určite ťažšia súťaž ako minuloročná.
Vašou trénerkou je súčasne aj vaša manželka, čo na to hovoríte?
- Je to zriedkavé, ale myslím si, že to vždy záleží od dvoch ľudí, či sa vedia dohodnúť. Obaja máme silné charaktery a presadzujeme si svoju robotu. Vieme však vždy nájsť kompromis a to je dôležité. Manželka je šéf a ja ju len dopĺňam.
Manželka je Talianka, ktorá po príchode na Slovensko neovládala našu reč. Komunikácia na tréningoch musela byť zaujímavá?
- Je to veľmi komplikované. Hlavne počas tréningov, keď je plavecká príprava. Vtedy som unavený a rozmýšľať v dvoch jazykoch je veľmi náročné. Pomaly som si na to už zvykol. V súčasnosti má svoju súkromnú učiteľku a učí sa po slovensky. Zo začiatku to bolo veľmi náročné, jediným problémom bola práve tá jazyková bariéra.
S Cinziou sme spolu už šesť rokov, ale predtým to bolo veľmi náročné, pretože sme nebývali spolu. Stretávali sme sa málo a teraz sa nám vlastne splnil sen. Sme spolu a to je najdôležitejšie.
Pre trénerku je to vôbec prvý angažmán, navyše trénuje hneď mužov...
- Má skúsenosti s trénovania vodného póla, ale iba popri hrávaní. Teraz je to pre ňu nová skúsenosť, pretože po prvýkrát iba čisto trénuje.
Osobne ste toho pobehali už viac než dosť, vyskúšali ste si zahrať v najlepších svetových ligách...
- Mal som aj šťastie pri mojich prestupoch. V Španielsku je vodné pólo na veľmi vysokej úrovni. Francúzsky Marseille chcel skôr uspieť v Europskéj lige a to sa nám aj podarilo. Boli to krásne roky a rád na ne spomínam. S ligou na Slovensku sa tieto súťaže však nedajú ani len porovnať, u nás je všetko iné.
V Topoľčanoch sú vlastne iba poloprofesionáli, určite aj tie tréningy prebiehajú inak?
- Toto je menší problém. Nikde som sa nestretol s polopresionálnymi zmluvami. Všade sme boli profesionáli a vždy sme sa všetci stretli na tréningu. V Topoľčanoch je to tak, že ráno prídu len profesionáli, večer to tiež záleží podľa roboty. Málokedy sa stane, že na tréningu sme kompletní. Trénerka má o to ťažšiu robotu, že niekedy pláva v bazéne len torzo mužstva a nejaké kombinácie sa vtedy nacvičovať nedajú.
Vaša manželka je šéftrénerkou Topoľčian. K trénerstvu ste pričuchli však aj vy...
- Osobne ma to veľmi baví. V Topoľčanoch mám na starosti mládež. Nejaké začiatky som absolvoval už v Taliansku, teraz som si tie skúsenosti preniesol aj do Topoľčian. Mám rád deti, mám aj dvoch synov, a tak som rád, keď môžem byť v ich prítomnosti. Teší ma to o to viac, že im môžem odovzdať niečo zo svojich skúsenosti.
Určite pred príchodom do Topoľčian ste si stanovili nejaké ciele?
- Cieľom je to, aby sme s mužstvom nabehli na nový systém. To chce však čas a pri mužstve je trénerka zatiaľ len krátko. O umiestnení by som nerád hovoril, ale určite chceme skončiť čo najvyššie. Samozrejme, by sme chceli skončiť vyššie ako minulý rok.
Pri vašich početných angažmánoch ste mali aj veľa trénerov. Čo hovoríte na vašu manželku ako trénerku?
- Trénerka sa snaží zakombinovať do našej hry prvky z talianskeho štýlu. Treba však dodať, že mňa trénoval Španiel, Srb, či Talian a každý mi niečo dal. V prvom rade sme sa snažili „ušiť kabát" na mužstvo Topoľčian.
Odohrali ste aj množstvo zápasov za Slovensko. Je pre vás reprezentačná kariéra už definitívne uzavretá?
- S reprezentačným trénerom Romanom Poláčikom sme o tom nediskutovali a ani neviem, či by ma privítal alebo nie. V súčasnosti však nad tým vôbec ani nerozmýšľam, som v Topoľčanoch a všetko chcem odovzdať tomuto mužstvu. Keby ma povolali, tak by nebol problém, ale opakujem, teraz chcem pomôcť Topoľčancom.
O čom sa vlastne s manželkou doma zhovárate. Aj tam dominuje vodné pólo?
- Snažíme sa eliminovať tento fakt, ale nie vždy sa to dá. Chceme našu robotu odviezť na sto percent, a preto aj doma vodné pólo často rozoberáme. Ale určite sa vieme aj odreagovať.
