.
Záujemca o vodičský preukaz si dnes len v Topoľčanoch môže vybrať z desiatich autoškôl, a nemusí ani čakať na termín kedy bude zaradený do vodičského kurzu. V minulosti to také jednoduché nebolo a ani autoškola v každom meste nebola samozrejmosťou.
Pri zrode prvej autoškoly v Topoľčanoch stál Anton Michalička, ktorý sa vzdelávaniu vodičov venuje dodnes. „Autoškolu som spoluzakladal v roku 1960, kedy sa po novom územno-správnom členení Slovenska stali Topoľčany sídlom veľkého okresu, ktorý zahŕňal aj Bánovce a Partizánske. Dovtedy sídlila autoškola v Nitre, do Topoľčian sme chodili externe, pokiaľ mal niekto záujem o vodičský preukaz, lebo áut bolo oveľa menej. Učili sme v v káblováckej jedálni, alebo na základnej škole, proste kde bola nejaká miestnosť," spomína na svoje začiatky v Topoľčanoch Michalička.
Na motorkách po snehu
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia tvorili väčšinu žiakov autoškoly záujemcovia o vodičský preukaz na motorku. V tom období to bol najrozšírenejší dopravný prostriedok. „Do roka bol jeden automobilový kurz, ktorý absolvovalo najviac šesťdesiat ľudí. Vodičský preukaz na motorku si robilo minimálne trikrát toľko záujemcov. Vtedy sa robili jazdy na motorke aj cez zimu, keď bol napadaný sneh," vysvetľuje Michalička.
Odlišný bol aj vozový park. Budúci vodiči absolvovali jazdy na osobných autách Škoda Tudor. V tom čase išlo o vyradené vozidlá, ktoré dostávali autoškoly z vojenských správ.
Neskôr prišli Octávie 440 Spartak a potom prišli škodovky 1000 MB, 100 a 120 L. Na iných značkách sa v minulosti nejazdilo, ale zásadnou zmenou bolo, že autoškoly už nedostávali vyradené autá.
„Nové Škodovky zabezpečovalo centrálne riaditeľstvo autoškôl priamo vo fabrike. Chodili sme po ne do Mladej Boleslavi a vozidlo sa v autoškole nesmelo používať dlhšie ako štyri roky, potom sa vyradilo. Dnes sa jazdí na autách dovtedy, kým spĺňajú technickú normu a prejdú technickou kontrolou," hovorí Michalička.
Nehoda bola zriedkavosťou
S rozvojom motorizmu sa zvyšoval aj počet vozidiel v autoškole. V období rokov,1960 keď boli osobné autá len na poukaz začínala topoľčianska autoškola s tromi nákladnými a piatimi osobnými autami pre Topoľčany, Partizánske a Bánovce. V roku 1990 mala autoškola 12 nákladných 16 osobných vozidiel.
„Kým v šesťdesiatych rokoch musel uchádzač o vodičský preukaz odjazdiť minimálne 20 hodín, teraz je to 31. Vtedy však jazdilo oveľa menej áut. Dopravná nehoda bola zriedkavosťou, a keď sa niekde stala, išli sme sa na ňu pozrieť z Topoľčian aj do Partizánskeho," komentuje rozvoj automobilizmu Michalička.
Ceny sa nedajú znižovať
Po roku 1990 vzniklo v Topoľčanoch, Bánovciach a Partizánskom minimálne desať súkromných autoškôl, a bokom nezostal ani Anton Michalička.
„Ročne vyškolíme v troch okresoch okolo tisíc vodičov. Horšie však je, že kvôli cenovej konkurencii medzi autoškolami môže utrpieť kvalita výcviku vodičov. Niektoré firmy totiž dotujú autoškoly z inej činnosti a ceny vodičských kurzov znižujú na takú úroveň, ktorá nepokrýva ani náklady na výcvik. Citeľné je to hlavne v Bratislave a pôsobí to likvidačne, pretože autoškoly, ktoré nemajú inú činnosť musia na niečom ušetriť, a to sa dá jedine na autách na krátení predpísaného počtu odučených hodín teda na žiakoch učiteľoch, vysvetľuje. Michalička.
Podľa neho by mal minimálne ceny za vodičské kurzy stanoviť štát, tak ako je to bežné v niektorých európskych krajinách.
„V Slovinsku a v Maďarsku je cena za kurz limitovaná výškou priemerného mesačného platu. Ak by to bolo zavedené aj u nás, neboli by problémy s obnovou vozového parku a odmenami pre učiteľov, a hlavne by sa skvalitnil výcvik" myslí si Michalička.
Bez elektroniky je to lepšie
V súvislosti s praktickou výučbou v autoškolách nás upozornil ešte na jeden dôležitý fakt. Hovorí, že nie je dobré, ak sa frekventanti autoškôl učia jazdiť na silných autách,.
Tieto autá sú vybavené kvalitnými elektronickými zabezpečovacími zariadeniami, ktoré pomáhajú vozidlo ovládať. Napríklad automaticky vyrovnávajú šmyk, nepovolia pretáčanie kolies a iné veci. Žiak ktorý sa naučí jazdiť na takomto aute, a si sadne od obyčajného, bez spomínaných prvkov, sa môže dostať do veľkých problémov.
„Bežné auto, ktoré neovláda elektronika sa totiž chová úplne inak keď dostane šmyk, ktorý môže vyrovnať iba vodič. Množiace sa čelné zrážky nezvládnuté šmyky sú len chybou vodičov. Práve preto by sa mal výcvik robiť na najčastejšie predávaných a jednoduchých autách, aby vodič dokázal ovládať všetko," dodal Anton Michalička.
