Schátrané šľachtické sídlo obnovila spoločnosť I&P s prispením eurofondov. Hotelový komplex otvoria v júni. Jeho súčasťou bude aj zrekonštruovaná Apponyiovská knižnica.
Keď v roku 2007 kúpila spoločnosť I&P kaštieľ v Oponiciach za osem miliónov korún, hrozilo mu, že sa ocitne v troskách a jedna z veží dokonca hrozila zrútením. Po troch rokoch dostal novú tvár a od leta bude slúžiť hotelovým hosťom.
„Kaštieľ postavil šľachtický rod Apponyiovcov, ktorý sa v roku 1620 odsťahoval z hradu nad obcou. V 17. storočí po skončení vojny s Turkami začali hrady slúžiace ako pevnosti upadať. Okrem toho prišli z Francúzska do módy kaštiele, ktoré sa zapáčili aj uhorskej šľachte. Svoje urobila tiež hašterivosť v Apponyiovskej rodine, pretože jej členovia sa nevedeli sa dohodnúť na užívaní spoločných častí hradu. Členovia oponickej vetvy Apponyiovcov zišli bývať do kaštieľa v obci, druhá vetva rodu sa odčlenila a z Oponíc odišla do Jablonice pri Senici a napokon tretia vetva rodu si za svoje sídlo vybrala Eberhardské panstvo-dnešné Malinovo pri Bratislave.
Apponyiovci z Oponíc boli v druhej po. 18. stororčia považovaní za jeden z nabohatších a najvplyvnejších šľachtických rodov v Hornom Uhorsku a mužskí členovia rodu zastávali vysoké funkcie na viedenskom dvore a preslávili sa ako skvelí diplomati.," začína exkurziu do histórie hovorca investorskej spoločnosti I&P Slovakia a.s. Peter Králik.
Spanštení dedinčania
Budova kaštieľa bola postavená v 16. a 17 storočí , i keď sa pri archeologických výskumoch zistilo, že niektoré jej časti sú staršie. Počas éry Apponyiovcov prešla viacerými stavebnými úpravami a možno v nej nájsť črty gotiky,renesancie,baroka,rokoka , klasicizmu i secesie.
V kaštieli žila veľká komunita ľudí, Apponyiovci mali mnohodetné potomstvo počítajúce až 50 členov rodiny. Okrem toho v ňom bolo zamestnaných veľa Oponičanov ako služobníctvo.
„Okolie nazývalo Oponičanov spanštenými dedinčanmi, pretože s Apponyiovcami chodievali aj na ich pôsobiská v Londýne, Miláne a vo Viedni. Mal som možnosť hovoriť s poslednými žijúcimi členmi služobníctva pred vyše 20 rokmi, ktorí mali v sebe pečať noblesného vystupovania," dozvedeli sme sa od Králika.
Striedanie nájomníkov
Apponyiovci obývali kaštieľ takmer do začiatku II. svetovej vojny. Po smrti grófa Henricha (1935), kúpil kaštieľ v roku 1935-37 riaditeľ bratislavskej akciovej spoločnosti Vít Slezák. Jeho synovi Cyrilovi však kaštieľ aj s priľahlým hospodárstvom znárodnili v roku 1948 komunisti. On sa stal rádovým robotníkom, manželke spolu s deťmi sa podarilo emigrovať do Rakúska a viac sa do Oponíc nevrátili, až po roku 1989 sa začali zaujímať o svoje staré panstvo v Oponiciach, ale žiaľ neúspešne. Tým, že Slezákovci počas vojny používali kaštieľ ako rodinné sídlo až do znárodnenia v roku 1948, kedy bol nútení emigrovať, nedošlo v Oponiciach k povojnovému rabovaniu, ktoré zažili mnohé iné slovenské kaštiele.
Odvtedy slúžila jeho budova na rôzne účely. Bol v ňom závod na výrobu dezertných vín, stredná poľnohospodárska škola, stavebná aj materská škola. Priestory kaštieľa sa využívali na semináre a prednášky a v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ho získala Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre.. Boli v ňom ubytovaní študenti a kancelárie využíval Školský poľnohospodársky podnik ako vzdelávacie stredisko.
Zámerom školy bolo obnoviť kaštieľ a začiatkom osemdesiatych rokov, začala z neho odvážať mobiliár, aby ho obnovila. Rekonštruovať sa začal aj kaštieľ aj jeho areál, avšak len do roku 1989, kedy poľnohospodárska univerzita kvôli nedostatku financií práce zastavila. Kaštieľ začal chátrať aj kvôli ľuďom, ktorí ho rozoberali, a po roku 2000 sa budovy začali rozpadať.
Veľká stavba
V roku 2005 SPU prehodnotila situáciu a kaštieľ ponúkala na predaj za asi 8 miliónov korún. Novým vlastníkom a budúcim investorom sa v roku 2007 stala bratislavská spoločnosť I&Pa.s., ktorá ešte v roku 2007 začala kaštieľ stabilizovať a zbavovať náletových drevín či nebezpečnej azbestovej sute z krytiny kaštieľa a od roku 2008 začala jeho generálnu rekonštrukciu.
„Najhoršie to vyzeralo s barokovou vežou na južnom krídle kaštieľa, ktorá sa začala oddeľovať a hrozilo jej zrútenie. Zafixovali a obnovili sme ju ešte v roku 2008 a pre budúce generácie sme do nej uložili peniaze a listiny z tohto roku," hovorí zástupca investora Lukáš Novák.
Za tri roky rekonštrukcia celého kaštieľa výrazne pokročila. Denne sa na nej podieľalo okolo 80 ľudí a dnes je hrubá stavba hotová. V súčasnosti sa vykonávajú štukatérske a maliarske práce v interiéri a na rad prídu tiež rezbári, na ktorých čaká obnovenie mobiliáru Apponyiovskej knižnice.
Päť miliónov eur
Rekonštrukcia kaštieľa sa skončí v júni, kedy v ňom bude otvorený hotelový komplex s wellnesom a privíta prvých hostí. Ubytovanie v apartmánoch a izbách nájde 150 ľudí, ktorí budú mať k dispozícii reštauráciu, salóniky a v pivniciach kaštieľa sa plánuje zriadenie vinotéky. Okrem toho bude na ich rekreáciu slúžiť bazén, tenisové kurty a sedemhektárový park so vzácnymi drevinami.
„Pôvodne sme chceli hotel otvoriť už v novembri tohto roku, ale škrt cez rozpočet nám urobila hospodárska kríza a stavebné práce dosť zdržal aj archeologický výskum v areáli kaštieľa," vysvetľuje Lukáš Novák.
„Doteraz sme na rekonštrukciu preinvestovali 5 miliónov eur a ďalšie investície zhltnú ešte 1,7 milióna. Naša investorská spoločnosť I&P hradí z tejto sumy 60 percent, zvyšok sme získali z fondov Európskej únie."
Znovuzrodenie knižnice
V obnovenom komplexe kaštieľa bude nielen pre hotelových hostí, ale aj pre bádateľov čerešničkou na torte obnovená Apponyiovská knižnica s 30 tisíc zväzkami.
„Bibliotéku založil gróf Anton Juraj Apponyi počas svojho pôsobenia na viedenskom cisárskom dvore okolo r.1774. Po jeho smrti ju jeho syn oponický gróf a skvelý diplomat Anton Apponyi presťahoval do Bratislavy kde v r.1827-1846 slúžila v novopostavenom paláci NaKozej ulici verejnosti, ale najmä intelektuálom vtedajšieho Prešporka. V roku 1846 ju ten istý Anton Apponyi premiestnil do Oponíc. Bohužiaľ do dnešných čias sa z nej zachovalo len niečo menej ako deväťtisíc zväzkov. Smutný bol hlavne rok 1939, kedy prišiel kaštieľ o knihy, ktoré sa už asi späť nikdy nedostanú," vracia sa do histórie Peter Králik.
„Išlo o aukciu 10 tisíc kníh, ktoré boli odvezené za účelom predaja do Prahy. Legálne bolo vylicitovaných len okolo 1300 zväzkov, zvyšok sa tam stratil. Ostatné knihy boli z kaštieľa odvezené začiatkom sedemdesiatych rokov do archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine."
Časť z desaťtisíc zväzkov sa do Oponíc vrátila v roku 1993 a je súčasťou expozície v malom kaštieli, ostatné prídu späť po skončení rekonštrukcie.
„Boli tu už aj zástupcovia Slovenskej národnej knižnice, aby sa presvedčili, že investor má seriózny záujem o umiestnenie kníh.
Bibliotéka by mala obsahovať do 30 tisíc zväzkov, z tohoto tretinu z apponyiovského fondu. Zvyšok sa vykryje, historickým knižničným fondom, ktorý by mal prísť. O čo pôjde si nechávame ako prekvapenie. Fond pochádza z tohoto kraja a je blízky Oponiciam," hovorí Králik.
Apponyiovská knižnica sa tak znovu zaradí medzi málo takých, ktorej knihy sa vrátia do pôvodného priestoru. Bude fungovať nezávisle na hotelovom komplexe s vnútorným poriadkom pre bádateľov a návštevníci dostanú počas jej prehliadky odborný výklad.
