Pre každého topoľčianskeho fanúšika je meno Andrej (Bobor) Božik známe. Tento odchovanec topoľčianskeho hokeja až na tri výnimky obliekal vždy dres Topoľčian. „Hokeju som sa venoval od detstva. Neskôr som ešte chvíľu skúšal aj futbal, ale napokon zvíťazil hokej. Tak ako každý Topoľčanec, aj ja som začínal pod trénerom Františkom Režným," začal svoje rozprávanie Andrej Božik. „Postupne som prešiel rukami mládežníckych trénerov a v osemnástich rokoch som pod vedením Miloša Pauloviča nastúpil na prvý zápas v drese seniorov. Práve trénerovi Paulovičovi vďačím tomu, že ma vytiahol z juniorky."
Andrej Božik to v topoľčianskych farbách dotiahol až na kapitána. „Boli dobré aj zlé časy. V seniorskom drese Topoľčian som odohral vyše desať rokov. Nemôžem sa na nič sťažovať, hokej mám stále rovnako rád. Hrali sme aj baráž o Extraligu, vtedy bola v Topoľčanoch vynikajúca partia. Neľutujem ani sekundu strávenú na ľade. Spoznal som veľa nových ľudí," priznal Andrej Božik, ktorého všetci poznajú ako veľkého bojovníka, ktorý v každom zápase nechal srdiečko na ľade. Je rodeným Žochárom a v novodobej histórii klubu urobil pre topoľčiansky hokej veľmi veľa.
Vyskúšal si tri angažmány
Väčšina hokejistov počas svojej kariéry prestupuje takmer každú sezónu. V tomto bol Andrej Božik výnimočný. Topoľčany sa stali jeho srdcovou záležitosťou, na topoľčianskom štadióne strávil takmer celý svoj doterajší život. Prestúpil len tri razy.
„Z Topoľčian som odišiel len trikrát. Vyskúšal som si I. ligu v Prešove a Extraligu v Martine. V oboch prípadoch sa ukázalo, že v každom v inom mužstve musí byť cudzí hráč lepší ako domáci. V Martine, ktorý vtedy pôsobil v I. lige, som hrával spoločne aj s Jožkom Kováčikom. Zistil som, že je obrovský rozdiel medzi prvou ligou a najvyššou súťažou."
Svoj posledný angažmán si odchovanec topoľčianskeho hokeja odkrútil vo Francúzsku. „Vo Francúzsku som hrával prvú ligu. Išiel som tam nielen kvôli hokeju, ale chcel som si aj zarobiť. Popri hraniu som mal tak aj normálne zamestnanie."
Rodina a práca dostala prednosť
Ukončiť kariéru sa chystal Andrej Božik ešte pred novou sezónou 2010/2011. „V dnešnej dobe pre každého z nás je práca a rodina prvoradá. Síce som ešte nastúpil na pár zápasov počas sezóny, ale už sa to všetko nedá stihnúť," priznal Andrej Božik. „Je mi to aj ľúto, pretože už sa nemôžem biť za topoľčianske farby, hoci hokej má stále baví, ale človek musí v prvom rade byť živiteľom rodiny."
Vďaka tým, čo stáli pri mne
„Veľmi rád by som touto cestou poďakoval bývalému prezidentovi HC Topoľčany - Ing. Vlastimilovi Chvojkovi, ktorý mi veľmi pomohol. Stál pri mne a umožnil mi aj prestupy do iných mužstiev. Za hokejové umenie ďakujem trénerom ako sú Režný, Kokrment, Hurtaj a Paulovič.
Posledné zápasy mohol Andrej Božik odohrať aj vďaka tomu, že jeho zamestnávateľ mal pre hokej pochopenie. „Ďakujem aj zamestnávateľovi Alexandrovi Mallovi - Ren Invest, ktorý ma púšťal na zápasy, hoci viem, že v tejto dobe je to veľmi ťažké. Ďakujem patrí aj mestu Topoľčany, ktoré tiež pomáha tomu, aby mohol vôbec hokejový klub fungovať.
Veľké ďakujem musím vysloviť aj svojim fanúšikom a rodine, ktorí stáli pri mne a ešte teraz stále spomínam na zaplnené topoľčianske tribúny počas play-off. Na také chvíle sa nezabúda," dodal Andrej Božik, ktorý vyzdvihol aj prácu ľadárov. „Aj oni tvorili súčasť nášho tímu v domácich zápasoch. Na nich sa síce zabúda, ale vždy vedeli pripraviť kvalitný ľad a pritom bez ich roboty by sa hokej ani nedal hrať," uzavrel Andrej Božik.
