ajstrovstiev sveta U-18 I. divízie.
Len nedávno sme Vám predstavili mladú mládežnícku reprezentantku Slovenska v ľadovom hokeji Alicu Mihalikovú, ktorá doniesla z majstrovstiev sveta hráčok do 18 rokov I. divízie už dvakrát bronzovú medailu a aktuálne aj striebornú. Prinášame Vám „bleskový rozhovor“ s Alicou, ktorú sme len na chvíľu stretli v Topoľčanoch po jej návrate z MS U-18, ktoré sa konali v Rusku na prelome marca a apríla, a pred jej odchodom na ďalšie MS v ľadovom hokeji, ale už v kategórii žien, ktoré sa konali 16. – 25. apríla 2011 vo Švajčiarsku.
Túto sezónu ste hrávali za ženy v Martine. Odohrali ste tam stretnutia EWHL a našej ligy žien, ale predtým ste hrávali aj za ženy Topoľčian...
- Martin mi dal tento rok ponuku hrať EWHL (Elite Women Hockey League) teda Euroligu, za čo im ďakujem. Ponuku som prijala, takže som hráčkou Martina, ale hrávala som aj za chalanov 9. ŠHT v Topoľčanoch a aj za ženy Martina v našej lige.
Darí sa Vám nastupovať a hrávať aj proti „svojim“. Hrali ste aj za Topoľčany proti Martinu, ale chodíte hrávať na turnaje aj za Prešov. Určite raritou bolo aj to, že ste v drese Slovana nastúpila v jednom z ligových stretnutí v Topoľčanoch práve proti družstvu žien Topoľčian v čase, keď ste boli hráčkou Topoľčian. Aké sú to pocity?
- Vždy je to zvláštny pocit a platilo to aj v tomto prípade. Hrávala som už za Slovan Euroligu a po tomto zápase som so Slovanom odchádzala na ďalšie stretnutia Euroligy do Nemecka. Tréner asi chcel, aby sme sa zohrali. Až tesne pred stretnutím mi povedali, že idem hrať za Slovan proti našim a dala som Topoľčanom dva góly a jednu asistenciu. V podstate do našej brány, našej brankárke, ale vtedy sa nedá rozmýšľať, že hrám proti svojim a v bráne je moja kamarátka.
Martin bol tento rok nováčikom Euroligy a aj Vašim pričinením nakoniec získal v Eurolige štvrté miesto a v našej lige žien bronz. Ale najskôr, ako sa Vám darilo v Eurolige? Je štvrté miesto Martina úspechom?
- Ťažko povedať, ja si myslím, že určite áno, boli sme nováčikom súťaže. Mne sa darilo, potešilo napr. víťazstvo nad hráčkami Viedne 5:1, ktorým som dala tri góly a v jednom stretnutí finálového turnaja (hral sa v rakúskom Amstettene) som získala individuálne ocenenie pre najlepšiu hráčku.
V našej lige žien ste Martinu pomohli len v štyroch stretnutiach, zato výrazne, lebo v boji o bronz ste Prešov porazili dvakrát 6:1 a v súčte oboch stretnutí ste dosiahli tri góly a dve asistencie...
- Áno, boli to len štyri stretnutia. Proti Popradu v semifinále sme už nemali dosť síl, možno aj z dôvodu, že Poprad bol posilnený a program Martina a aj môj bol nahustený, lebo som hrávala za reprezentáciu SR do 18 rokov a už aj za ženy Slovenska. S Prešovom sme si verili, šlo mi aj strelecky, ale nepríjemné bolo cestovanie, napr. v jednom týždni som hrala v stredu za Martin v Poprade ligu žien, v noci návrat domov a vo štvrtok a v piatok som v Trnave hrala za SR U-18 proti Maďarsku (v druhom stretnutí dala dva góly – pozn. red.) a potom v sobotu opäť v Martine proti Popradu. Teraz je to podobné, vrátila som sa z MS U-18 z Moskvy, potom príprava a odchod na MS žien do Zurichu. Mala som len 48 hodín voľna a po návrate z MS v Zurichu príde škola, lebo tam mám individuálne štúdium.
Už trikrát ste sa zúčastnili Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji hráčok do 18 rokov I. divízie (U-18), najskôr dvakrát bronz a teraz aktuálne z Ruska striebro. Ako to vnímate?
- V roku 2009 to boli moje prvé majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, konali sa v Chambéry vo Francúzsku. Mala som vtedy 15 rokov, výborná atmosféra, dá sa povedať, že vydarené, lebo sme získali bronz – môj prvý. Domáce hráčky nás v priamom súboji o striebro porazili až na samostatné nájazdy, keď v riadnom hracom čase bola remíza.
V roku 2010 to boli Piešťany a bolo to oveľa ťažšie, ako sa zdalo, lebo aj odo mňa sa už čakalo oveľa viac, ako vo Francúzsku. Pred MS sme boli na turnajoch v Rakúsku a v Maďarsku - ten druhý sme vyhrali, keď sme porazili družstvá Maďarska, Veľkej Británie a Belgicka. Vedeli sme, že stretnutia v Piešťanoch budú ťažké, Švajčiarky boli jasne najlepšie a postúpili do A skupiny. My sme opäť neúspešne o striebro bojovali s Francúzskom, ale nakoniec sme obhájili bronz, no až po tvrdom boji v záverečnom stretnutí s Rakúskom. Vyhrali sme 1:0 a mne som v tomto stretnutí ušla cena pre najlepšiu hráčku.
Potom prišla veľká výzva – Rusko...
- Tešila som sa. Už som aj brata Denisa podpichovala, že v Rusku budem prvá ja, lebo on hral hokej už napr. v USA, Kanade, Bielorusku, Fínsku, bol aj v Poľsku na Zimnej olympiáde mládeže, ale ja som zasa bola napr. vo Švédsku, Fínsku, Dánsku a Lotyšsku, no a obaja sme už hrali v krajinách ako Maďarsko, Švajčiarsko, Nemecko. V Rusku som mala byť už skôr, ale keď tam hrali pred mesiacom naše baby do 18 rokov, hrala som za ženy SR. Rusky boli doma jasnými favoritkami, a keďže tento rok som poslednýkrát hrala za reprezentáciu do 18 rokov, lebo v máji budem mať 18 rokov, tak som chcela toto účinkovanie ukončiť tiež medailou, ale bolo to naozaj ťažké.
Takže, priblížte nám atmosféru majstrovstiev sveta, vraj ste boli kapitánkou družstva?
- Áno, tento rok som mala kapitánske „céčko,“ takže aj v tomto som brata Denisa dobehla, lebo aj on už bol kapitánom reprezentácie Slovenska. Začali sme víťazstvom nad Nórkami 1:0, keď jediný gól dala naša formácia, ale tých šancí, čo sme nepremenili, a teda sme mohli vyhrať aj vyššie. V druhom stretnutí sme porazili Kazachstan 11:3, keď sme už v 6. minúte prehrávali 0:2, no hrozné, ešte šťastie, že nám zabrala druhá formácia a potom sme už v priamom súboji so starými známymi Francúzkami vyhrali 2:1. Toto bolo psychicky náročné stretnutie, lebo na majstrovstvách sveta sme s nimi dvakrát za sebou prehrali – vždy o striebro.
Kazašky Vás zranili a tréneri sa báli, či budete môcť proti Francúzsku vôbec nastúpiť, ale stalo sa a ako pravá kapitánka ste potiahli svoj team, vyhrali sme 2:1, jeden gól ste dali a na jeden prihrali a získali ste aj cenu pre najlepšiu hráčku stretnutia. Pred odletom do Ruska sme Vám hovorili – bronzov je už dosť, prineste už konečne striebro, pamätáte sa?
- Kazašky ma zranili v poslednej minúte, ale naša lekárka ma dala dokopy. S Francúzskom sa mi darilo, naša formácia hrala dobre v obrane i v útoku. V útoku hrávam s Líviou Lúčovou, s ktorou si veľmi dobre rozumieme aj mimo ľadu a o góly sme sa v tomto stretnutí, ktoré nám obom naozaj vyšlo podľa predstáv, podelili, hoci sme opäť mohli vyhrať aj vyšším rozdielom. Podržala nás aj brankárka. Nechala som ju vyniknúť, chytila totiž trestné strieľanie za môj nedovolený zákrok, keď som musela riešiť jednu situáciu. Víťazstvo nás naštartovalo k medailám, čo sme si už začínali uvedomovať a spomenula som si aj na Vás, že bronzov mám už dosť, chcem aspoň striebro, ale víťazstvo bolo dielom celého kolektívu.
Potom však prišla krutá prehra s Ruskom a do cesty o striebro sa postavilo Rakúsko.
- No, prehrali sme, ale Rusky mali z nás rešpekt, hoci išli za víťazstvom v celom turnaji, asi to mali „nariadené“. My sme zdolali Rakúsko v priamom súboji o striebro 5:2 a cieľ sme splnili.
Ako vyzerá program na ženských majstrovstvách sveta? V priebehu pár dní idete na druhé majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, najskôr U-18 v Rusku teraz ženy v Zurichu...
- Bude to tam ťažké, v našej skupine máme USA, Švédsko a Rusko, no a potom podľa umiestnenia, v druhej skupine sú Kanada, Fínsko, Švajčiarsko a Kazachstan, nás čaká asi boj o záchranu s Kazašskom. V rebríčku IIHF sú všetky teamy z týchto MS pred nami, USA a Kanada sú úplne v inej dimenzii, nedostižné, potom výkonnostná priepasť a nasleduje Švédsko s Fínskom, potom opäť dlho nič a nasledujú ostatní v rôznych odstupoch, my sme v rebríčku na 10. mieste, ale máte pravdu, idem v priebehu mesiaca na druhé majstrovstvá sveta, ale to som len dobehla brata – len ja idem v oboch prípadoch na MS v ľadovom hokeji a Denis bol minulý rok najskôr na MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov a o pár dní na MS v hokejbale a tam sa stal aj majstrom sveta.
