LUDANICE. Širokorozvetvená rodina Krajčovičovcov zaplnila celú sálu kultúrneho domu, aby prišli a zablahoželať k okrúhlemu životnému jubileu najstaršiemu členovi klanu Filipovi Krajčovičovi, ktorý sa 1. mája dožil stovky.
Okrem širokého príbuzenstva pána Filipa, ktoré sa počíta na
osem detí, 17 vnukov, 28 pravnukov a 1 prapravnučku, medzi gratulantmi nechýbala ani starostka Ludaníc Ľubica Petráková, miestni kňazi i vzdialenejší príbuzní.
Dvakrát sa ženil
Životná púť jubilanta nebola ľahká. V roku 1911sa narodil rodičom Zuzane a Martinovi Krajčovičovcom ako druhé dieťa. Mal ešte dvoch súrodencov, ale na otca si skoro vôbec nepamätá. Po vypuknutí I. svetovej vojny musel narukovať na front a patril medzi jej prvé obete. Zomrel 26. decembra 1914 na následky zranení a je pochovaný v Bruntále. Po vojne sa Filipova matka sa druhý raz vydala a na svet priviedla ešte dve deti.
Filip Krajčovič navštevoval školu len do 12 rokov a potom musel pracovať na gazdovstve ako paholok. Aj ťažká robota prispela k tomu, že v dvadsiatke vážne ochorel, a každý si myslel, že zomrie. Na liečbu minul všetky ťažko nasporené peniaze a život mu zachránil bratislavský lekár Silberstein.
Oženil sa v roku 1934 s Máriou Papšovovu. Mali spolu dcéru Sidku, syna Tela a Irenku, ktorá zomrela maličká. Keď mali deti 9 a 6 rokov zomrela aj Filipova manželka a druhý raz sa oženil s Gizelou Nemcovou, s ktorou mal päť detí. Tá sa bohužiaľ jeho jubilea nedožila, tento svet opustila v roku 2003.
Má dobrú kondíciu
Filip Krajčovič pracoval na malom gazdovstve, choval kravy, kone, vysadil vinohrad a ovocné stromy, no po nástupe socializmu ho prinútili vstúpiť do poľnohospodárskeho družstva. Dlho tam nevydržal a odišiel za vyšším zárobkom na budovanie železničnej trate do Harmanca a potom roky pracoval vo Zvolene ako tesár. Po návrate sa zamestnal na Štátnom majetku, a neskôr kŕmil kravy a robil vrátnika v roľníckom družstve. Do dôchodku odišiel vo veku 74 rokov, ale pracovitý je dodnes. Stále sa venuje chovu včiel, ktoré sa stali jeho životným koníčkom. Aj počas veľkonočných sviatkov bol odchytiť roj včiel. Vďaka svojej usilovnosti je na svoj úctyhodný vek v dobrej fyzickej kondícii, hoci si pri chôdzi pomáha paličkou. Akurát sluch mu neslúži tak ako v mladosti. „No i napriek tomu sa živo zaujíma o dianie okolo seba a v televízore sleduje politiku,“ prezradila nám jeho najmladšia dcéra Katarína.
Pálenkári pomreli
Keď sme sa Filipa Krajčoviča spýtali na jeho najkrajší zážitok iba zavrtel hlavou a povedal, že pekných ich veľa nebolo. Stále ho škrie obdobie, kedy musel vstúpiť do družstva. „Zobrali mi celý majetok aj dve kravy a kone, ktoré boli ohodnotené ako najdrahšie v Ludaniciach. Družstvo ma neuživilo, išiel som radšej do tesárskej partie,“ spomína.
Hoci si život s Filipom Krajčovičom nemaznal, potešenie mu vždy priniesli včely. „Mával som 20-25 včelstiev, teraz je ich 14, a ročne som dorobil skoro sedem metrákov medu, hlavne z repky.“
Storočný jubilant sa dožil vysokého veku aj vďaka životospráve. Nepil a a nikdy nefajčil. „Moji rovesníci, ktorí boli fajčiari a pálenkári už umreli,“ povedal.
Našiel otcov hrob
Ako sme už v úvode spomínali, Filip Krajčovič si nepamätá na svojho otca, lebo keď mal tri roky padol v I. svetovej vojne. Vďaka pátraniu syna Dezidera sa však Filip mohol vlani pokloniť jeho pamiatke.
„Stále mi hovoril, že dedo je pochovaný v Opave, no keď sme pred 12 rokmi boli na tamojšom vojenskom cintoríne, jeho hrob sme nenašli. Nakoniec sa sme sa k nemu dostali vďaka bádaniu v archívoch,“ vysvetľuje Dezider Krajčovič.
„V nitrianskom archíve sme objavili zápis o babkinej druhej svadbe, kde sa uvádzalo, že jej prvý manžel je pochovaný v Bruntále. To nás priviedlo do opavského archívu, kde som sa o dedovi dozvedel viac. Dalo sa vyčítať, že utrpel priestrel chrbtice, aj kto ho zaopatroval.
Dedo padol medzi prvými bol a vlani sme aj s otcom navštívili jeho hrob na bruntálskom cintoríne. Som rád, že sa mu otec mohol pokloniť po 96 rokoch.“
