Družstvo topoľčianskych žiakov sa pripravovalo po celú sezónu pod trénerskou dvojicou Miroslav Šellei a Vladimír Kováč. Vedúcim mužstva bol Miroslav Šimun. Viac o úspešnom žiackom družstve nám porozprával tréner Miroslav Šellei, ktorý do žiackeho družstva prišiel len pred necelým rokom „V októbri ma oslovil tréner Vladimír Kováč, či by som mu nepomohol pri trénovaní. Detí som videl najskôr hrať prípravný zápas a uvidel som v nich potenciál. Aj preto som sa rozhodol prijať ponuku,“ povedal na úvod tréner Miroslav Šellei.
Začínajúcich hádzanárov teda máme v kategórii mladších žiakov veľa?
- Zo začiatku ich bolo síce veľa, ale postupom času sme ich okresali na súčasný počet. Začali sme trénovať prísnejšie a zostalo silné jadro, ktoré sa postupne zlepšovalo. Najväčším problémom sú hlavne tréningové hodiny, ktorých máme do týždňa iba 3,5 hodiny. Majstrovská Pov. Bystrica, či Prešov majú trikrát toľko hodín týždenne.
Sezónu ste začali najskôr krajskou ligou, ako ste v nej uspeli?
- V nej sme podávali výborné výsledky. Prehrali sme iba dva zápasy, oba v Nových Zámkoch. Raz o sedem gólov a raz to bola tesná prehra o gól. Ostatné zápasy sme jasne vyhrali. Musím povedať, že v tejto krajskej súťaži nemáme konkurenciu. Boli sme v nej jasne najlepším celkom. Jednoznačne sme postúpili z prvého miesta na Majstrovstvá Slovenska.
Finálový turnaj sa odohral v Považskej Bystrici. S akými ambíciami ste tam cestovali?
- Chceli sme uspieť čo najlepšie. Zároveň nám tento finálový turnaj ukázal, že nám veľmi chýbajú spomínané hodiny v hale. Kondične sme stíhali len preto, lebo sme chodili s chlapcami individuálne behávať von. Pred nami skončili len tie družstvá, čo mali kompletné ročníky. Považská Bystrica aj Prešov mali všetkých hráčov ročník 1998. My sme takýchto mali len troch, ostatní boli mladší, traja dokonca boli ročník narodenia až 2001. Na druhej strane, tieto dve mužstvá komplet striedali celé šestky, no my sme si to dovoliť nemohli.
Čo pre vás osobne znamená tretie miesto?
- Pre mňa osobne znamená tento bronz veľmi veľa. Pred sezónou boli reči, že tento káder nevyhrá ani krajskú súťaž. Opak sa stal pravdou, keďže sme prehrali len dvakrát. Zo začiatku nám chýbala kvalita, ale postupne sme na tom zapracovali. Pre nás bol úspech už len to, že sme postúpili na Majstrovstvá Slovenska. Bronzové medaily sú už len krásnym dodatkom všetkého za túto sezónu. Oproti ostatným družstvám, ktoré trénujú oveľa viac, je to obrovský úspech.
Zápas o tretie miesto ste rozhodli až v záverečnej sekunde. Ako sa stretnutie s Bratislavou vyvíjalo (14:13)?
- V základnej skupine sme hneď v prvom zápase narazili na ŠKP Bratislavu a dokázali sme vyhrať o sedem gólov. Napokon sme ich dostali aj v zápase o konečne tretie miesto. Vedeli sme, že tento zápas bude úplne iný ako v skupine. Mali sme výborný vstup do zápasu, keď sme vyhrávali už 5:1. Bratislava však dokázala vyrovnať na 6:6. Ako je známe, u mladších žiakov sa prvé tri minúty hrá pressing a keď príde aj vylúčenie, tak stále sa tri minúty hrá šiesti na šiestich a až po tomto časovom intervale idú vylúčení hráči z palubovky. Po pressingu hralo ŠKP dokonca presilovku 6 na 3 (na palubovke boli v tom čase S. Babčan, Filipeje a N. Babčan), ktorú sme dokázali vyhrať 1:0 a to vlastne ešte viac nabudilo našich chlapcov. Od tohto momentu sme stále boli vo vedení o gól. Ku koncu sme za nerozhodného stavu zobrali oddychový čas a urobili sme taktickú radu. Z pravej spojky Belák preskočil a dal sekundu pred koncom víťazný gól.
Najlepším strelcom Majstrovstiev sa stal Topoľčanec Nikolas Babčan. Určite veľká opora?
- Nikolasovi to aj teraz sypalo rovnako, ako aj počas sezóny. Je to nielen hádzanársky talent, ale má aj úžasný prístup k tréningom, v ktorých ide vždy na sto percent a môže byť vzorom aj pre starších chalanov. S ním a aj s niektorými ďalšími je radosť pracovať, ale vďaka za Majstrovstvá patrí aj všetkým chalanom, ktorí nastúpili a nesmieme zabudnúť ani na obetavosť ich rodičov. Tento rok však už Nikolas skončí a vekovo sa presúva do starších žiakov. Spolu s ním odchádza aj Šiška, Ozimý, O. Tóth a Belohorský.
O tretie miesto sa zaslúžili: Jakub Šmalo, Sebastián Babčan, Oliver Tóth, Vlastimil Šiška, Nicolas Babčan, Mário Ozimý, Adam Králik, Filip Kováč, Kristiánko Filipeje, Dávid Birmon, Jakub Schneier, Jakub Belák, Peter Belohorský, Jakub Tóth, Juraj Belanský, tréneri Miroslav Šellei a Vladimír Kováč, vedúci mužstva Miroslav Šimun.
