Solčany si skvele počínali aj v okresnej skupine A, kde z osemnástich zápasov iba raz prehrali a raz remizovali. Sezónu zakončili s fantastickým skóre 127:11 a v barážovom zápase otočili vývoj zápasu z 0:1 na 2:1. Viac o tejto úspešnej žiackej jedenástke nám porozprával tréner Solčian Miloš Urda.
Ako dlho už pôsobíte pri žiakoch Solčian?
- Táto sezóna bola už druhá. Predtým som niekoľko rokov pôsobil pri mládeži ako aj dospelých. Musím však povedať, že mládež je moja srdcovka. Žiakov Solčian som prevzal po trénerovi Ivanovi Hulovi v jarnej časti ročníka 2009/2010.
Mali ste od začiatku dostatok hráčov?
- Čo sa týka hráčskeho kádra, tam problémy neboli, i keď predtým bol o futbal väčší záujem. Mužstvo sa prakticky začalo formovať ešte minulý rok v jarnej časti. Na záver ročníka sa v Solčanoch odohrala jedna skupina v rámci Schottertovho memoriálu, kde sa predstavili ligisti a nechýbali ani domáce Solčany. Už na tomto turnaji sa ukázalo, že máme dobrú perspektívu, uvideli sme svoju silu a tomu sme podriadili všetko.
Začal sa nový futbalový ročník a od úvodu ste potvrdzovali svoju suverenitu...
- Človek má veľkú radosť z takýchto výsledkov. Jesenná časť bola z nášho pohľadu bezproblémová. Družstvo som v prvom rade nechal hrať. Chlapci hrali s chuťou a dostavili sa aj výsledky. Počas zimnej prestávky a príprave na jarnú časť som už viac zasahoval do mužstva, hlavne čo sa týka aktivity ročníka 1996, ktorých sme ada-ptovali aj do zostavy dorastu. To narušilo symbiózu súčinnosti v jarnej časti, a samozrejme, aj ostatné mužstvá sa už na nás chceli vytiahnuť, pretože po jesennej časti sme mali skóre 73:4 a ani jeden zápas sme neprehrali. Jediným vážnym konkurentom boli len Urmince. Podarilo sa nám však v Urminciach vyhrať 5:1 a doma sme nastupovali s tým, aby sme neprehrali. V Solčanoch sa zrodila remíza. Poraziť nás dokázali iba Horné Obdokovce, kde sme síce nastúpili v oslabení, ale na to sa nechcem vyhovárať.
Jarnú časť nám narušili zranenia. Citeľne nám v obrane chýbal Adrián Javornický a so slabinami mal problémy aj Miško Hupka. Samozrejme, prechod starších chlapcov do dorastu a následný návrat do žiackeho kádra zintenzívnil naše šance vo finálovom zápase.
Vyhrali ste skupinu A a prišiel barážový zápas. Bolo ťažké motivovať chlapcov na finálový zápas?
- Chlapcov vôbec nebolo ťažké motivovať, pretože veľmi chceli uspieť. Museli sme však riešiť aj nejaké interné problémy, čo sa týka prístupu, lebo niektorí hráči majú aj iné záujmy. Nakoniec sa však družstvo okolo kapitána Nikiho Ondruša zomklo. Chlapci veľmi chceli vyhrať, a keď niekto veľmi chce, tak o to sa aj lepšie s nimi pracuje. V Solčanoch má-me vytvorené dobré podmienky, i keď určite si viem predstaviť aj lepšie materiálno-technické zabezpečenie. Všetko je to o možnostiach a hlavne o ekonomickej sile. Všetci dobre vieme, aká je dotácia športu zo štátu. Mrzí ma, že čoraz menej mládeže behá po ihriskách. Dnešná doba prináša skôr počítače, internet a rôzne hry, a na futbal často nemyslia. Bol by som nerád, ak by chlapci prestali hrať futbal a pohltila ich doba. Úzko spolupracujem s rodičmi a so školou. Riešime aktuálne otázky a výsledok sa dostavil v podobe prvého miesta.
Vráťme sa späť k finálovému zápasu. Prehrávali ste 0:1...
- Už pred zápasom som na chlapcov pozitívne vplýval a veril som v ich silu. Prvé minúty sa len vyčkávalo s tým, že sme čakali, ako súper začne hrať. Mal som pred zápasom od trénerov isté informácie o N. Blatnici a vedeli sme, čo môžeme očakávať. V prvom momente zostali naši chlapci zaskočení vzrastom súpera. Na druhej strane sme boli lepší, futbalovejší a šikovnejší. Do polčasu im chýbala predovšetkým dynamika pohybu a báli sa otvoriť našu ofenzívnu silu. Na inkasovaný gól som zareagoval tak, že sme preskupili pozície hráčov, do útoku šiel Tarina. Naštartovalo nás veľké chcenie kapitána Nikolasa Ondruša a všetko sa to odzrkadlilo tým, že sme dokázali otočiť vývoj zápasu v náš prospech. Musím poďakovať aj hráčom, pretože celý kolektív sa zaslúžil o zisk titulu majstra okresu.
Ako víťaz okresu ste dostali aj možnosť zúčastniť sa záverečného turnaja víťazov okresov vo Svinnej. Je veľký rozdiel medzi mužstvami z iných okresov?
- Na turnaji sa predstavila ako usporiadateľ turnaja Svinná. Za ObFZ Trenčín nastúpila H. Súča, za ObFZ Pov. Bystrica Papradno, za ObFZ Prievidza N. Rudno a náš ObFZ reprezentovali Solčany. Musím povedať, že každému mužstvu sme boli viac ako vyrovnaným partnerom. Neprehrali sme ani zápas, dokonca v zápase o prvé miesto sme remizovali s N. Rudnom 1:1, pričom ešte minútu pred koncom sme vyhrávali. Za účasť na turnaji musím poďakovať Výkonnému výboru ObFZ Topoľčany, ktorý nám zabezpečil finančnú dotáciu. Poďakovanie patrí aj obecnému úradu na čele so starostom Jurajom Soboňom, ktorý aj v závere školského roka odovzdal žiakom medaily a diplomy za úspech v súťaži.
Obliekajú solčiansky dres iba domáci hráči alebo máte aj niektorých „cudzích“?
- Mám dobrý prehľad a som v obraze, čo sa týka mužstiev nielen z nášho okresu, ale aj Západoslovenského regiónu. Mužstvo sa skladalo z 19 hráčov, pričom predtým boli v kádri ešte aj Tomáš a Ivan Hulovci. Trošku mi je ich ľúto, že skončili, ale verím, že do novej sezóny sa prebudia a začnú opäť hrávať. Z Čeľadiniec k nám dochádzajú Miško Hupka a Lukáš Peciar. Počítame s nimi, že hosťovanie bude pokračovať aj o kategóriu vyššie – u dorastu. Na hosťovaní je aj nadaný futbalista Miško Tureček, ktorý je rok narodenia 2000. Ostatní sú domáci hráči zo Solčian.
Ktorí hráči končia a presúvajú sa do dorastu?
- Káder tvorili prevažne hráči ročník 1996, ale v zápasoch nastupovali aj mladšie ročníky, od 1997 až po ročník 2001. V mužstve končia až piati hráči, ktorí sa presunú do dorastu – Lukáš Peciar, Jakub Tarina, Matúš Košík, Michal Hupka a Nikolas Ondruš. Verím, že chlapci, ktorí zostávajú v žiackej kategórii, nadviažu na výkony z tejto sezóny. Dúfam, že aj naďalej bude fungovať trojuholník škola – rodičia – tréner. Potom sa na tom dá stavať, ale chlapci v prvom rade musia chcieť.
Na záver by som chcel dodať, že sa vedie veľa debát na Slovensku okolo mládežníckeho futbalu. Mládežníckemu futbalu jednoducho chýbajú dotácie. Trénujem mládež už veľa rokov, ale musím povedať, že deti sa vytrácajú z ihriska. Rôzne slogany ako Zober loptu a nie drogy nepomáhajú. Jednoducho treba viac pracovať s mládežou na každej úrovni. Pevne verím, že Oblastný futbalový zväz, Západoslovenský futbalový zväz, či Komisie mládeže budú ešte viac organizovať rôzne turnaje. Želám všetkým trénerom, aby mali úspechy, ale aby ich práca bola tiež aj ocenená. Všade sa venujú iba dospelým a na mládež sa nemyslí. Nehovorím, že mám na mysli futbal v Solčanoch, ale celkovo na Slovensku. V Solčanoch má-me vytvorené dobré podmienky a to sa ukázalo aj v tomto ročníku.
Nemám v kompetencii rozoberať topoľčiansky futbal, ale mojím snom je, aby sa tu hrala minimálne druhá liga a potom také talenty ako náš odchovanec Šimon Šmehýl (reprezentant SR do 17 rokov) nemusel chodiť hrávať súťaž do Nitry, ale mohol pôsobiť v Topoľčanoch. Rovnako v prípravke Nitry je Marko Michalík, či v Žiline pôsobí tiež náš hráč – Šimon Klačanský. Viem, že v dnešnej dobe nie je ľahká situácia v športe. Určite by pomohla aj podpora zo strany štátu.
