BOJNÁ. Významné slovanské nálezy z Bojnej v okrese Topoľčany má v budúcnosti prezentovať archeopark. Zriadiť ho chce obec v spolupráci s Archeologickým ústavom v Nitre a pamiatkarmi. V archeologickom skanzene by si návštevníci mohli prezrieť typickú slovanskú osadu s obytnými domami, dielňami, hospodárskymi stavbami, kostolom i cintorínom. Zrekonštruované objekty by vychádzali z výsledkov výskumu. Počíta sa aj s názornými ukážkami tradičných remesiel. Samospráva sa v súčasnosti snaží získať pozemok pri ranči, ktorý sa nachádza v katastrálnom území obce. Peniaze na projekt by chcela získať z eurofondov. Bolo by to druhé archeologické múzeum v prírode na Slovensku, prvé vzniklo pred dvadsiatimi rokmi na Liptovskej Mare a je dodnes turistami vyhľadávané. „Bol to prvý archeopark aj v rámci okolitých krajín ako je Maďarsko, Česko a Poľsko, medzitým v týchto krajinách vzniklo niekoľko takýchto parkov a u nás zostal len tento jeden,“ povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu na Bojnej Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Prvý krok smerom k prezentácii náleziska verejnosti plánujú archeológovia už tento rok do jesene. Do pôvodnej podoby zrekonštruujú jednu zemnicu, čo je tradičný slovanský dom zahĺbený do zeme. V rámci experimentálnej archeológie ho postavia rovnakými postupmi, aké používali pôvodní obyvatelia tohto územia. „Terén upravujeme tak, aby tomu ľudia rozumeli. Budú tam aj informačné tabule s popisom,“ povedal Pieta. Slovanskú osadu na Bojnej tvorili zemnice, hospodárske objekty a veľké halové stavby, ktoré slúžili na spoločenské a reprezentačné účely. Obyvatelia bývali v malých domčekoch s pôdorysom zhruba tri krát tri metre, v ktorých bol veľký kamenný krb a ležovisko. Väčšinu času trávili vonku, vo vnútri len varili a spali. V jednej chalupe bývali dve až tri generácie, čiže desať aj viac ľudí. Cez zimu im spoločnosť robili aj hospodárske zvieratá. Archeológovia hovoria, že keď nebolo miesta, ľudia spávali aj na etapy. Jedni išli na lov alebo do dielne pracovať a druhí spali, potom sa vystriedali. „V domoch sa zachovali aj inventáre – pri peci stáli ešte nádoby, v kúte bola napríklad opretá sekera, v druhom kúte konský postroj alebo drevený súdok, z ktorého sa zachovali obruče,“ hovorí Pieta.
Obec sa snaží z náleziska vyťažiť v oblasti cestovného ruchu. V roku 2007 zriadila v kultúrnom dome malé múzeum, ktoré prezentuje tunajšie nálezy. Podľa starostu Jozefa Vanča sa o Bojnú pre jej významnú históriu zaujímajú návštevníci z celého Slovenska aj z iných krajín. „Vedia o nás v zahraničí - v Rakúsku, v Nemecku, robila sa výstava v Čechách, ale stále nám ešte chýba väčšia propagácia na Slovensku,“ skonštatoval. Múzeum v obci ročne navštívi zhruba 2 000 ľudí. Práve prezentácia náleziska v lesoch za obcou a výstavba archeoparku by mala prilákať viac návštevníkov.
Nálezisko Bojná je známe najmä vďaka nálezu pozlátených plakiet z 9. storočia, ktoré dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. Výskum vyvrátil hypotézu, že Nitra bola jediným centrom Pribinovho kniežatstva, respektíve Veľkej Moravy na Slovensku. V Bojnej existovala začiatkom 9. storočia aglomerácia troch hradísk, ktoré pravdepodobne zanikli násilnou cestou. Obrovské množstvo pozoruhodných nálezov dokazuje, že Bojná bola sídlom najvyššej spoločenskej vrstvy tej doby.
