BOJNÁ. Bránu do rozsiahleho slovanského opevnenia v Bojnej v okrese Topoľčany preskúmajú archeológovia v tejto výskumnej sezóne. Východnou cestou do opevnenia doslova vstupovali dejiny. Prichádzali tadiaľ vtedajší panovníci, ale aj prenikali nepriatelia, ktorí tri hradiská na Bojnej dobyli a zničili. Brány mali v minulosti nielen obrannú funkciu, ale aj kultovú a reprezentačnú. „Sústreďuje sa v nich celý rad informácií, ktoré sú veľmi prínosné pre poznanie spoločenstva, ktoré takéto veľké stavebné dielo zhotovilo,“ povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre.
Výskumnú sezónu, ktorá potrvá do jesene, odštartovala vstupná medzinárodná komisia. Preverila možnosti výskumu a stanovila jeho ciele. Svoju pozornosť archeológovia tento rok zamerajú aj na slovanské mohyly. Zatiaľ preskúmali len najväčšiu z nich s priemerom 15 metrov. Pozostatky nebožtíka v nej nenašli, išlo zrejme len o symbolický hrob bojovníka, ktorý padol mimo Bojnej. Zaujímavý je však z hľadiska pohrebných rituálov. V mohyle sa našli zvyšky pohrebnej hranice a hostiny, keramika, zvieracie kosti a zbrane. Ďalším cieľom výskumu zostáva aj v tomto roku pokúsiť sa nájsť kostol, cintorín a bližšie preskúmať slovanské osady.
V Bojnej v okrese Topoľčany existovala zhruba od roku 800 do roku 920 aglomerácia troch hradísk, ktoré zanikli násilnou cestou. Dokazujú to stopy po požiari, šípy a ukryté poklady. Najväčšie hradisko má rozlohu až 12 hektárov. Drevené hradby opevnenia boli dlhé niekoľko kilometrov a vysoké zhruba osem metrov. „To je obrovské množstvo materiálu, ktoré si zrejme vyžiadalo odlesnenie celej okolitej krajiny, nasadenie stoviek pracovníkov a najmä skvelých projektantov stavby,“ priblížil Pieta. Vek zuhoľnatených zvyškov drevených konštrukcií dokážu vedci určiť s presnosťou na jeden rok dendrochronologickou metódou. Zatiaľ sa zdá, že najväčšiu časť opevnenia vytvorili stavitelia v roku 894, čo je rok smrti kráľa Svätopluka a doba, kedy vzrastalo nebezpečenstvo pre slovanské komunity, uviedol Pieta.
Objavenie náleziska vyvrátilo hypotézu, že Nitra bola jediným mocenským centrom 9. storočia na našom území. Veľké množstvo pozoruhodných nálezov dokazuje, že Bojná bola sídlom miestneho kniežacieho rodu. Archeológovia tu našli napríklad odlievané zvony, šperky, tisíce kovových nálezov ako sú kopije, šípy, jazdecké ostrohy či poľnohospodárske a remeselnícke nástroje. Na mnohých nálezoch sú znázornené kríže. Nálezisko Bojná je známe najmä vďaka nálezu pozlátených plakiet z 9. storočia, ktoré dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. Plakety pravdepodobne zdobili prenosný oltár. Vedci sa domnievajú, že jeden z nápisov by mohol znamenať „Verím v Boha“ a druhý zrejme spomína archanjela Michala.
Výsledky výskumu má v budúcnosti prezentovať archeopark, ktorý chce zriadiť chce obec v spolupráci s Archeologickým ústavom v Nitre a pamiatkarmi. Prvý krok smerom k prezentácii náleziska verejnosti plánujú archeológovia už tento rok do jesene. Do pôvodnej podoby zrekonštruujú jednu zemnicu, čo je tradičný slovanský dom zahĺbený do zeme. V rámci experimentálnej archeológie ho postavia rovnakými postupmi, aké používali pôvodní obyvatelia tohto územia.
