Veľké Bedzany ťažia zo systematickej práce s mládežou a teraz sa dočkali aj historického postupu, pretože Veľké Bedzany ešte nikdy nehrali najvyššiu okresnú súťaž. Veľkú zásluhu na tomto úspechu má bez pochýb aj predseda TJ Slovan Veľké Bedzany – Jaroslav Ladický.
Sezóna vám vyšla, určite vo Veľkých Bedzanoch sú všetci nad mieru spokojní?
- Po jesennej časti sme na čele mali už osembodový náskok. Veril som, že jarnú časť tiež zvládneme a budeme sa tešiť z postupu. S jarnou časťou napokon môžeme byť spokojní. Splnili sme to, čo sme si predsavzali. Chlapci do každého zápasu pristupovali zodpovedne a disciplinovane, čo bolo základným kameňom úspechu. Musím povedať, že sa nám vyhli aj zranenia. V úvode nám síce v Kuzmiciach chýbala celá obrana, ale v ďalších zápasoch sme už nastupovali takmer v kompletnom zložení. Káder sme pred jarnou časťou doplnili, aby sme mali aj silnú lavičku, a v mužstve sa tak vytvorila zdravá konkurencia.
Počas celej sezóny ste viedli tabuľku. Ako sa vám podarilo poskladať také kvalitné mužstvo?
- Vyskladať také kvalitné mužstvo, aké je v Veľkých Bedzanoch, je veľmi dlhá a náročná cesta. Vrátil by som sa ešte o niekoľko rokov dozadu, kedy náš dorast pôsobil v V. lige Západ. Práca s mládežou nie je otázkou pol roka, či roka. My sme s mládežou začali pracovať pred niekoľkými rokmi. O postup do MO Topoľčany sme sa pokúšali už tri roky predtým, ale vždy po výbornej jesennej časti prišla slabšia jarná časť. Vždy nám to ušlo o chlp. Vtedy nám postupy ušli kvôli zraneniam alebo našej nedisciplinovanosti. Myslím si, že pri mužstve odviedli všetci tréneri kus práce, a preto by som rád spomenul všetkých – Ivan Božik, Miloš Macko, Edo Ambra, či Jozef Šupa, ktorí nám pomáhali a pomáhajú aj pri mládeži. Dokonca sme štyri roky pôsobili aj v V. dorasteneckej lige a vôbec sme nehrali len o záchranu. Piatu ligu sme mohli aj udržať, ale problémy boli najmä s dopravou do Gbelov či Kútov a k ostatným mužstvám na Záhorí. V prvom dorasteneckej ročníku v V. ligy sme takmer hrali baráž o postup do IV. ligy proti Považskej Bystrici. Na poslednú chvíľu sa však do súťaže prihlásila Radošina, a tak sa baráž nehrala. Rád by som však poďakoval aj trénerovi žiakov Milošovi Lacenovi, ktorý sa stará o najmladších bedzianskych futbalistov.
Myslím si, že momentálne si vo V. Bedzanoch len málo ľudí uvedomuje, čo sme dosiahli. Sme iba mestská časť a pritom sme dokázali postúpiť do najvyššej okresnej súťaže. Okrem mužov máme aj dorast a žiakov, čo aj vo väčších obciach nie je bežnou záležitosťou. Je pravda, že v mládežníckych kategóriách je útlm, ročníkov 1997 a 2000 je veľmi málo a vyzerá to tak, že niektoré kluby si budú musieť mládežnícke družstvá zlučovať.
Ako dlho už pôsobíte vo Veľkých Bedzanoch?
- Do futbalu vo Veľkých Bedzanoch som začal robiť pred dvanástimi rokmi. Myslím si, že aj tento postup je zásluhou našej systematickej práce. Ukázalo sa, že pracovať s mládežou sa oplatí a časom to prináša aj ovocie. Tí chlapci, čo hrali piatu dorasteneckú ligu, dozreli až teraz a všetci deviati vtedajší dorastenci hrajú za mužov. Týchto mladých hráčov sme doplnili skúsenými hráčmi, ako Janko Mucha, Michal Mičina, či Juraj Žembera a dokopy to zladilo veľmi kvalitný tím. Pokiaľ však nebude fungovať trojlístok – výbor, tréner a hráči, tak úspech sa len veľmi ťažko dostaví. Má-me aj výborných fanúšikov, ktorí stoja pri mužstve, jednoducho sme zažili výbornú sezónu.
Sezóna tak dopadla pre vás veľmi úspešne...
- Do bedzianskej kroniky sa takýto úspech zapíše zlatým písmom. Je to veľký úspech pre futbal vo Veľkých Bedzanoch. V minulosti sme hrali len nižšie súťaže, jednoducho na viac nebolo.
Ktorí z hráčov vás najviac potešili?
- Nerád by som vyzdvihoval niektorých hráčov, pretože o úspech sa pričinil celý káder. Kolektív sa stmelil s mladou hravosťou a dravosťou so staršou skúsenosťou a disciplinovanosťou. Veľmi nám pomohol príchod Janka Muchu. Zaviedol v kabíne určitý štýl a stal sa akousi osobnosťou mužstva. Dokázal v každom zápase chlapcov motivovať a v dôležitých zápasoch vedel hráčov aj upokojiť. Chlapci sa tak na zápasy tešili, čo bolo vidieť už aj na predzápasových rozcvičkách, ktoré boli veľmi kvalitné.
Už niekoľko kôl pred koncom ste vedeli, že ste istým postupujúcim. Nebola ťažká motivácia hráčov do ďalších kôl?
- Musím sa priznať, že som sa tohto faktu veľmi obával. Chlapci však na tréningoch ukazovali, že veľmi chcú byť úspešní a hrať futbal. Nikto nebral do úvahy, že sme už postúpili, hrali sme v každom jednom zápase od prvej až do poslednej minúty. Výsledkom bolo aj rozlúčenie sa z II. triedou, keď sme v Norovciach vyhrali vysoko 13:0. Nám už o nič nešlo, ale chlapci hrali s veľkým nasadením.
Teraz váš čaká prestávka, čo ďalej?
- V júli nás čaká jeden turnaj a prípravné zápasy s kvalitnejšími mužstvami. Ešte nechcem hovoriť o posilách, ale možno jeden až dvaja hráči pribudnú do kádra. Šancu dáme aj mladým hráčom z lavičky či dorastencom. Každý dostane príležitosť a podľa toho sa ukáže, kto bude tvoriť káder vo vyššej súťaži. V MO chceme hrať do 5. až 6. miesta a s určitosťou sa chceme vyhnúť bojom o záchranu.
Na záver patrí poďakovanie samotným hráčom za kvalitný prístup. Poďakovanie chcem vysloviť aj na adresu súčasných i bývalých funkcionárov. Veľmi nám dlhé roky pomáhal aj bývalý mestský poslanec a tajomník klubu Pavol Ševela. Poďakovanie patrí aj sponzorom, ako sú Mestský úrad v Topoľčanoch na čele s primátorom a podnikateľom Ľubovi Mackovi či Jarovi Božikovi a ďalším. Nemalé zásluhy majú aj ostatní funkcionári klubu, pretože doprava je drahá. Dokonca sa nám aj stalo, že žiaci, dorast aj muži hrajú v jeden deň vonku, a to vtedy s dopravou vôbec nie je jednoduché. Vždy sme to však dokázali zladiť a v neposlednom rade pomohli aj rodičia.
