Futbalisti Horných Obdokoviec majú za sebou fantastickú sezónu. Zverenci ambiciózneho trénera Michala Caráneka postúpili z prvého miesta do IV. ligy Severozápad, ktorá sa však od novej sezóny premenúva na V. ligu. Tento postup sa radí na najvyšší stupienok vo futbalovom klube Horných Obdokoviec.
Po jesennej časti ste avizovali, že vaším cieľom je postup do vyššej súťaže. Napokon sa to podarilo, a tak sezóna pre vás dopadla zrej-me najlepšie ako mohla...
- Radosť v Horných Obdokoviach po vyhranom zápase nad Holíčom bola obrovská a tá eufória ešte pretrváva do dnešných dní. Postup teší o to viac, že piata liga je veľmi náročná súťaž. Teší ma, že na štadión sme dokázali prilákať obrovské množstvo fanúšikov. Nemám na mysli len zápas s Holíčom, kde bolo 1 100 ľudí, ale na všetky domáce zápasy nám chodilo okolo 300 až 500 divákov. Takúto návštevnosť nám určite závidia aj kluby vo vyšších súťažiach. Prvým miesto v súťaži sme zároveň vybojovali aj historický úspech pre futbal v Horných Obdokovciach.
Už aj jesenná časť vám vyšla, určite to bol dobrý odraz do jarnej časti...
- V jarnej časti sme to mali o to ťažšie, že už každý vedel, že sme lídrami súťaže a každé mužstvo sa chcelo na nás vytiahnuť. Aj súperi, čo prišli k nám hrať, sa stiahli na vlastnú polovicu a len bránili. Ich prvoradou úlohou bolo kaziť hru a zdržovať. Proti takýmto mužstvám sa len veľmi ťažko presadzuje. Ku koncu sezóny prišli aj zakopnutia ako v Prašiciach či Petrovej Vsi. To by som pripísal aj k tomu, že na mužstvo už v tom čase bol priveľký psychický tlak. Navyše sa nám počas jarnej časti zranilo až päť hráčov základnej časti. Všetko to boli zranenia, ktoré vyplývali z bojovnosti v majstrovských zápasoch. Ku koncu sezóny sme doslova zostavu už iba lepili, súperi len bránili a aj preto sa zrodili niektoré prekvapujúce výsledky. O našom úspechu však rozhodli šesťbodové zápasy. Tie sme vždy vedeli zvládnuť a vyhrali sme doma s V. Kostoľanmi či s Holíčom. Uspieť sme dokázali aj na ihrisku v Hlohovci, v Križovanoch sme uhrali bod.
V čom vidíte, že v takýchto zápasoch sa vám darilo?
- Pre mužstvo sú takéto šesťbodové zápasy vždy najdôležitejšie. Hráči sa vedeli na takého zápasy pripraviť, a to bol základný kameň úspechu. Keď vyhráte v takýchto zápasoch, potom menej bolia tie prehry so slabšími mužstvami.
V jarnej časti sa vám začalo dariť aj vonku, kde ste na jar prehrali iba jeden zápas...
- Myslím si, že naši hráči si počas jesennej časti zvykli na zápasy vonku a zistili, ako sa tam píska a kde sú akí fanúšikovia. Dokázali sa k tomu prispôsobiť a nakoniec aj to pomohlo k postupu. Už počas zimnej prípravy sme si hľadali ťažkých súperov a hrali sme prevažne len na ich ihriskách. Už vtedy sme sa snažili, aby hráči boli pod tlakom a takto si zvykali na ťažké zápasy v sezóne. Jarná časť bola však nielen o hre, ale najmä o psychike. Určite aj kvalitná zimná príprava zavážila, aby v Horných Obdokovciach mohla zavládnuť po sezóne obrovská spokojnosť a radosť z postupu. V tejto jarnej časti sme zúročili naše získané skúsenosti z minulého ročníka a z jesennej časti aktuálneho súťažného ročníka.
V kádri ste mali starších aj mladých hráčov. Ktorí hráči však najviac zomkli mužstvo v ťažkých zápasoch?
- Spoľahnúť som sa mohol na brankára Romana Jakubičku a musím to zopakovať už po niekoľkýkrát, že Roman je suverénne najlepším brankárom celej piatej ligy. Výborné výkony podávali aj ďalší hráči v poli na čele s kapitánom Uhríkom. Veľmi dobrú prácu odviedol Lacika, Bošanský či Kšinant. Popri nich sa do mužstva zapracovali aj mladí hráči, keď vekom ešte len dorastenec Tomáš Chňapko v závere sezóny odohral v základe niekoľko stretnutí.
V predposlednom kole ste prehrali v Borskom Mikuláši. Ak ste chceli vyhrať V. ligu, doma ste museli poraziť Holíč. Ako to vyzeralo týždeň pred zápasom?
- Najskôr sa vrátim ešte k zápasu v Borskom Mikuláši. V tom zápase nám prakticky o nič nešlo, pretože aj napriek získaným trom bodom sme doma potrebovali vyhrať. Na tomto zápase som nebol prítomný ani ja, pretože som sa bol pozrieť na súpera z Holíča. Mužstvo viedol Roman Jakubička, ktorého sme šetrili a navyše mal tri žlté karty. Šetrili sme aj zranených Vaňoviča a Bošanského. Už vtedy sme sa sústredili predovšetkým len na domáci zápas proti Holíču.
Týždeň pred zápasom sme už všetci očakávali nedeľný výkop. Je pravda, že za posledný týždeň sa toho veľa nenatrénuje. Skôr som sa zameral na hráčov a snažil sa z nich striasť zbytočnú nervozitu. Čím sme boli bližšie k rozhodujúcemu zápasu, tým viac boli chalani v kabíne nervóznejší. Myslím si, že hráči to nakoniec pochopili, verili si a po úvodných zápasových minútach zo všetkých tréma spadla.
Určite nie je ľahké viesť mužstvo z lavičky, keď na štadióne je prítomných 1 100 divákov...
- Skôr by som povedal presný opak. Bola to radosť a bodaj by som absolvoval čo najviac takých zápasov pri takej hojnej návšteve. Taká skvelá atmosféra určite vplýva na všetkých a aj rozhodcovia by potvrdili, že radšej rozhodujú zápasy pri takejto návšteve, ako keby tam bolo prítomných len sto ľudí.
Po zápase teda vypukli nefalšované oslavy. Ako prebiehali?
- Oslavy boli také ako sezóna – dlhé a ťažké. Zároveň však boli veľmi krásne. Som rád, že som takéto oslavy mohol zažiť.
Čo vás čaká teraz najbližšie?
- Dvojica Lacika a Bošanský sa zapojili do tréningového procesu v Topoľčanoch. Uvidíme, ako sa tam presadia. O nejakých hráčov máme záujem na hosťovanie či prestup, ale nerád by som ešte hovoril mená. Príprava na novú sezónu začala pondelok 4. júla.
Nejaké zmeny sa chystajú aj na štadióne?
- Výbor už rieši nejaké záležitosti. Určite pribudne nová svetelná tabuľa a zrekonštruuje sa aj rozhodcovská kabína.
S akými ambíciami vstúpite do novej súťaže?
- Veľmi bude záležať od kvality hráčskeho kádra. Momentálne až piatich hráčov máme zranených, z toho sú až traja dlhodobo – Zachar, Junas a Fráter. Kuchtiak, Vaňovič a Bošanský dohrávali sezónu so sebazaprením a po injekciách. Tomu musíme prispôsobiť aj posily. V prvom rade chceme hrať o stred tabuľky, určite sa chceme vyhnúť bojom o záchranu.
