PRESEĽANY. Igora Pargáča divadlo zaujímalo od detstva. Už v pätnástich rokoch začal písať svoje prvé scenáre a zúčastňoval sa kultúrneho života v obci. Počas jeho detstva v Preseľanoch začali vznikať prvé estrády, v ktorých začal účinkovať. „V roku 1989 som musel narukovať na povinnú vojenskú službu, kde som začal písať svoju prvú divadelnú hru. Témou bol výbuch Černobiľu, čo bol na tú dobu pomerne odvážny krok,“ povedal scénarista, režisér a učiteľ Igor Pargáč.
Kritika komunizmu
Počas dôb komunizmu sa nesmela písať žiadna kritika voči Komunistickej strane, ani voči zriadeniu, takže Igor Pargáč musel pracovať s mnohými symbolmi a inotajom, ktorý mu nakoniec prischol k srdcu a pracuje s ním dodnes. „Hra bola o ľuďoch na Slovensku a o tom, ako málo vedeli o tejto katastrofe. Hru sa mi podarilo dopísať tesne po revolúcii a plánoval som ju aj zrealizovať. Bohužiaľ to vtedy nevyšlo, pretože politika začínala byť dôležitá vo verejnom živote. V politike boli takí ľudia, ktorí to vnímali ako kritiku komunizmu a cítili sa byť s ním stále spätí,“ uviedol Pargáč. Tento neúspech ho však neodradil a v roku 1995 pomáhal obnoviť divadelný súbor v Preseľanoch.
Prvé úspechy
Začínal tu ako pomocný režisér pri vzniku hry pre deti Šuster a čert. „Keďže sa počas komunizmu nemohli kresťanské témy vôbec prezentovať, ľudia mali o ne pomerne veľký záujem. Preto som začal režírovať hru Quo vadis a Maranatha, ktorá bola o umučení Krista.“ Maranatha popisovala príbeh umučenia z pohľadu rôznych postáv. Zaujala aj na festivale kresťanského divadla Gorazdov Močenok, keďže bola celkom dobre spracovaná po dramaturgickej stránke.
„Vďaka tomuto úspechu som dostal ponuku napísať scenár pre vznikajúce divadelné spoločenstvo Rafael z Bošian. Pre Rafael som napísal muzikál založený na biblickej tematike Láska je silnejšia. Keďže z toho vznikol aj celkom zaujímavý komerčný titul, tak vznikol aj druhý muzikál Sen o ruži, ktorý som napísal na motívy knihy Oscara Wildea Slávik a ruža.“ Oba muzikály sa reprízovali takmer 130-krát v mestách po celom Slovensku a získali ocenenia na divadelných súťažiach Gorazdov Močenok a Scénická žatva.
Igor Pargáč nezabudol ani na klasické a obľúbené tituly ako Ženský zákon, alebo Ťapákovci. „Obzvlášť sa vydarila hra Revízor a to aj vďaka tomu, že v obci sú stále kvalitní herci,“ dodal Pargáč. Posledná hra, ktorú režíroval niesla názov Salome, ktorá bola určená hlavne pre divadelnú súťaž Gorazdov Močenok.
Filmy
Igor Pargáč pôsobí aj ako učiteľ náboženskej výchovy a etiky. Možno aj preto chcel zmapovať vzťahy v obci medzi židmi a kresťanmi pred a počas Druhej svetovej vojny. „Podarilo sa mi dostať k celkom zaujímavým informáciám, preto som sa rozhodol o tejto problematike nakrútiť dokument, ktorý mal byť pôvodne určený iba pre školu, no nakoniec sa celkom podaril. Nazval som ho Z kade si chlapče a bol o vojne z pohľadu detí. Snažil som sa v ňom popísať, či bola nenávisť medzi kresťanmi a židmi skutočne taká silná, alebo nie.“ Materiály a fotografie, ktoré sa mu pri pátraní podarilo zhromaždiť, našli svoje miesto v miestnej sýpke, ktorá sa postupne premenila na múzeum a zároveň rekvizitáreň pre Pargáčove ďalšie filmy.
Na tomto filme si Igor Pagáč oťukal filmárske umenie a rozhodol sa sfilmovať vianočnú divadelnú hru Bonifác a zázračný anjel. „Nemal som žiadnu snahu to točiť ako seriózny film, no ľudia, ktorí so mnou spolupracovali, ma presvedčili, aby mal film trochu lepší zvuk a kameru, čo sa nakoniec oplatilo. Film bol pre mnohých zaujímavý aj napriek tomu, že v ňom ne-hrali profesionálni herci, ale mal určité čaro.“ Materiál na film bol, no nemal ho kto postrihať. Divadelníci hľadali najprv medzi jednoduchšími strihačmi, no nikto sa nechcel tejto práce ujať. Nakoniec sa tejto práce ujala Slovenská televízia, pretože film zaujal dramaturgičku detského vysielania. Film sa dostal aj na filmový festival v Zlíne a dokonca sa premietal aj na medzinárodnom filmovom festivale v Bombai.
Keďže film zožal pomerne veľký úspech, dočkal sa aj pokračovania Veľká noc s Bonifácom. Na druhom filme sa podieľala už aj Slovenská televízia a Televízia Lux, ktorá divadelníkom zapožičala filmovú techniku.
Čo však pripravuje Igor Pargáč do budúcna? „Dúfam, že sa mi podarí nakrútiť ďalší film, ktorý by sa mal volať Ako Slováci priniesli na svet dobro. Film bude o tom, ako Slovák vynašiel hudobný nástroj dobro, čiže ide o takú malú slovnú hračku. Ešte neviem, ako to celé dopadne, pretože časť deja by sa mala odohrávať v Amerike, ale verím tomu, že nakrúcanie začne ešte tento rok,“ povedal s tajomným úsmevom Igor Pargáč.
