A tak pri našom náhodnom tohtoročnom stretnutí sa téma začala akosi automaticky točiť okolo športu. Na moju otázku o najväčšom športovom zážitku v poslednom období som dostal zaujímavú odpoveď. „Bolo to v závere januára tohto roku v Austrálii a tento športový zážitok hodnotím v doterajšom mojom živote za jeden z najväčších. Bol som v Melbourne, kde sa konal zahajujúci Grandslamový tenisový turnaj Australian Open 2011 a videl som naživo finálový zápas mužskej dvojhry medzi Novakom Djokovičom a škótom Andym Murrayim. Atmosféra stretnutia vo vypredanej hale so 14-tisíc divákmi bola skutočnou lahôdkou nielen pre milovníka tenisu, ale pre každého, kto ma rád šport.“
Aká bola v Austrálii predturnajová atmosféra?
- Už samotné obsadenie tohto prvého turnaja WTA Masters svetovými hráčmi najzvučnejších mien vytváralo atmosféru napätia a hlavne očakávania. V januári bol v Austrálii prakticky celý tenisový svet, lebo tam v tomto období začína aj leto. Prispieva k tomu aj samotná tradícia tohto turnaja, ktorý sa hral po prvýkrát v roku 1905. Austrália jednoducho žije tenisom. Tento šport je v popularite na poprednom mieste, hoci sa domácim Austrálčancom v posledných rokoch nedarí výraznejšie sa presadiť. Mužská jednotka Hewitt a medzi ženami Stosurova sa na Australian Open nezviditeľnili. Ich výkony sa pohybovali na úrovni priemeru. Hlavnému turnaju Australia Open predchádzali v Austrálii od decembra minulého roku štyri medzinárodné turnaje ako príprava na začiatok otvorených tenisových majstrovstiev pre rok 2011, ktoré sa začínali turnajom Australian Open, pokračovali Roland Garros v Paríži, v Anglicku to bol Wimblendom a na záver bude v Amerike US Open. Austrália príchodom leta žila tenisom a aj očakávala úspech. No nestalo sa. Jednoznačne dominovala Európa.
Aká bola atmosféra v Melbourne pred finálovým zápasom, keď z turnaja vypadli svetové esá ako Federer či Nadal?
- Letenky i ubytovanie boli už dávno dopredu vypredané. Kto to riešil na poslednú chvíľu, tak mal smolu. Finále sa hralo v nedeľu podvečer. Mesto Melbourne bolo plné turistov. Ich cesty smerovali do Melbourne Parku, kde je hlavný tenisový stánok, krytá hala Rod Laver Arena. Príchod k hlavnému vchodu bol dekorovaný víťazmi Australian Open v jednotlivých rokoch ženskej i mužskej štvorhry. Prakticky od čias Navrátilovej a Švéda Borga až po víťazov z roku 2010. A v samotnom areáli Rod Laver Arena má každý víťaz od roku 1905 svoju pamätnú kovovú tabuľku. Samotný areál má okrem hlavnej krytej haly ďalších viac ako 10 komfortne vybavených otvorených tenisových kurtov. Atmosféru finálovej dvojhry mužov umocňovala dekorácia hlavného vchodu do Rod Laver Areny fotografiami finalistov Srba Novaka Djokoviča a Škóta Andyho Murray.
A čo samotný finálový zápas?
- Mal som obavu z predpovede počasia. Prognóza sa naplnila. Bolo horúce odpoludnie s teplotou 40 stupňov Celzia a usporiadatelia upozorňovali na pitný režim. Moje obavy z haly boli zbytočné. Hala je klimatizovaná a keď sa vonkajšia teplota večer znížila, usporiadatelia otvorili strechu. Je asi zbytočne sa vyjadrovať k výsledku samotného zápasu. Djokovič bol jednoznačne lepší. A divácka kulisa domácich Austrálčanov, i keď viac fanúšikov mal Murray, bola objektívna. Celkom prirodzene súperili medzi sebou srbskí a škótski fanúšikovia pokrikmi a piesňami počas prerušenej hry, za čo si vyslúžili od publika potlesk. Škóti okrem pokriku „Andy Murray Come On“ fandili aj svojím oblečením, keď mnohí prišli na zápas v typickej škótskej sukni. Srbi povzbudzovali svojsky „Hajde Novak“, respektíve „Hajdamo Srbia“. Po vyhratom zápase srbská radosť vybuchla naplno. A Djokovič sa fanúšikom aj osobne poďakoval. V ošiali radosti rozdal okolo sediacim divákom všetko, čo mal. Dve rakety, dres, uterák, obuv a kopu drobností z tenisovej výstroje. Niekoľko tisíc divákov v malých skupinkách sledovalo tento zápas na veľkoplošných obrazovkách v okolí Rod Laver Areny. Melbourne žilo atmosférou finále.
Zvládli domáci usporiadatelia organizáciu takéhoto veľkého turnaja?
- Myslím si, že aj my Slováci by sme sa vedeli zhostiť veľmi dobre v úlohe organizátora. Aj u nás sú opatrenia, ktoré by mali zaručiť bezproblémový priebeh športových podujatí. Do haly ste si nesmeli vziať viac ako jeden liter tekutín v plastovej fľaši. Taktiež fotoaparát, ktorý mal väčšiu ako prípustnú veľkosť objektívu. Tieto veci, rovnako ako aj vstupenky, podliehali trojstupňovej kontrole. Na prvej kontrole vám skontrolovali obsah tašky, veľkosť objektívu a pravosť vstupenky pomocou čiarového kódu. Druhý stupeň kontroly skenoval vstupenku a cez tretiu kontrolu ste vošli už do areálu Rod Laver Areny. Takýmto postupom sa zamedzí falšovaniu vstupeniek. Overením – skenovaním vstupenky sa jednoducho zistí okamžite, či na konkrétne číslo sedadla v hale už niekto šiel. Myslím si, že takéto podvody v Austrálii vzhľadom na mentalitu nehrozia, no i napriek tomu kontroly používajú. Možno ako prevenciu. Pre mňa bolo novinkou, že diváci počas prestávok medzi jednotlivými hrami stoja. Posadia sa, až keď začína nový „gem“. Občerstviť sa alebo ísť na toaletu sa vychádza, ale i vracia späť len počas prestávok medzi hrami. Takmer každých 15 metrov na obvodnom ovále haly sú dvere a pri nich usporiadateľ. Diváci to rešpektujú a nikto sa nedomáha vstupu v inom ako zaužívanom čase. Pre dokreslenie – vstupný ovál haly je plný stánkov s občerstvením a so spomienkovými suvenírmi na Austráliu a Australian Open.
Takže domov ste si doniesli nezabudnuteľný zážitok?
- Aj áno, aj nie. Áno preto, lebo napríklad je úžasné a funguje to, že v mnohých inštitúciách, ako sú Informačné centrá či organizácia Australian Open a podobne, sa pracuje na báze dobrovoľnosti. Dobrovoľníci či dôchodcovia pracujú bez nároku na mzdu. Bude to asi v mentalite a možno aj v životnej úrovni. Veď v spokojnosti obyvateľstva sa radia Austrálčania na popredné miesto vo svete. A niečo, čo asi ani v Európe nepoznáme, je, že Melbourne má vlastnú turistickú autobusovú linku. Má takmer 20 zastávok. Autobus je viditeľne označený a premáva každú hodinu. Nikto vás nekontroluje, či ste domáci alebo turista. Nasadnete a veziete sa. Turistická linka so slovným komentárom približuje jednotlivé časti Melbournu. Je bezplatná. A šofér autobusu? Dobrovoľný nadšenec.
Austrálčanom môžem vytknúť iba jednu vec. Napriek našej slovenskej účasti na Australian Open (Lacko vypadol v prvom kole s Federerom a taktiež ďalej nepostúpili ani naše ženy) pri záverečnom ceremoniáli a nástupe vlajkonosičov som nevidel našu zástavu. A nebol som sám. A to nezanechalo dobrý dojem...
