BOJNÁ. Obec Bojná bola už v minulosti známa ako rozvinuté trhovnícke a remeselné mestečko. Dôvod, pre ktorý sa v súčasnosti stala slávnou nielen na Slovensku, ale i v zahraničí, však leží niekoľko kilometrov nad dedinou. V horách Považského Inovca sa rozkladá jedno z najväčších opevnení v Karpatskej kotline z 9. storočia. Archeologický výskum mohutne opevneného hradiska tu trvá už tretí rok. Vedci majú na tohtoročnú sezónu jasne stanovené ciele. "Sústredíme sa na datovanie a poznávanie konštrukcie zložitých slovanských opevnení, ktoré tu máme k dispozícii, ale aj na spoznávanie urbanizmu a vnútornej zástavby najväčšieho hradiska zvaného Hradisko Bojná I Valy," vysvetľuje vedúci výskumu Karol Pieta.
Jednou z priorít vedcov je aj spoznanie stavebnej konštrukcie východnej brány hradiska. Podľa archeológov ide o zaujímavé stavebné dielo, ktoré môže veľa prezradiť o obyvateľoch hradiska. "Brána mala hlavne obrannú funkciu a musela byť zabezpečená pre prípad útoku. Mala však aj prestížne, symbolické či kultové funkcie. Sústreďuje sa tu celý rad zaujímavých a prínosných informácií o spoločenstve. Tešíme sa, že brána vydá svoje tajomstvá, pretože ňou šli dejiny, vchádzali cez ňu vládcovia Bojnej, aj ich nepriatelia," hovorí Pieta.
Mohutné valy v Bojnej predstavujú rozsiahlu aglomeráciu opevnení, ktoré sa skladá z niekoľkých častí. Je tu veľké hradisko, ktoré má v obvode zhruba 2000 metrov a 12 hektárov opevnenej plochy. Okrem toho je tu aj lineárne opevnenie pozostávajúce z priekop a valov, ktoré je dlhé približne štyri kilometre. Podľa vedcov to dokazuje, že šlo o rozsiahle stavebné diela, ktoré si vyžiadali veľkú mobilizáciu síl a dobre pripravenú organizáciu prác. "Na výstavbu opevnení sa v tom čase využívalo niekoľko techník. Stavalo sa z kameňa, z dreva a z hliny. Vysoké hradby v Bojnej sa budovali pomocou zrubových drevených kaziet vypĺňaných zmesou kameňa a hliny," vysvetľuje Pieta. Ako dodáva, pri stavbe sa používali obrovské objemy stavebných materiálov. "Často si to vyžiadalo odlesnenie celého okolia. To museli byť nekonečné prúdy vozov, ktoré dopravovali materiál a stovky pracovníkov, ktorí museli tieto stavebné práce vykonávať a samozrejme skveli projektanti, ktorí všetko inžiniersky pripravili a celú stavbu vlastne vymysleli," dopĺňa Pieta.
Hradisko Bojná fungovalo už v predveľkomoravskom období a trvalo až do 10. storočia. Najväčšia časť mohutných opevnení tu podľa vedcov vznikla predovšetkým okolo roku 894, teda v čase smrti Svätopluka a v období narastania nebezpečenstva zo strany maďarských kmeňov. Stalo sa známym hlavne vďaka nájdeným pozláteným plaketám, ktoré podľa odborníkov súvisia s kresťanskou misiou, zrejme z patriarchátu v severotalianskej Aquilei. Krátke texty na plaketách sú zároveň prvými dokladmi použitia písma u stredoeurópskych Slovanov. O veľkom význame hradiska nesvedčia len mimoriadne vysoké valy, ktoré ešte aj po viac ako tisíc rokoch dosahujú výšku osem metrov, ale aj množstvo vzácnych a na tú dobu luxusných predmetov, zbraní či zlatom zdobených ostrôh, ktoré sa tu našli.
