Jozefa Kucharika pozná široká športová verejnosť nielen v topoľčianskom, ale aj v hlohovskom okrese. Začínal ako futbalista, momentálne pôsobí ako kustód v Krtovciach, kde aj žije. „Moje športové začiatky boli rovnaké ako u každého chlapca. Naučil som sa hrať futbal ako sedemročný na „krtovskom hrišti,“ kam som chodieval cez víkendy k babke.“ Vtedy sme bývali v Hlohovci, kde som začal hrávať najskôr za mladších žiakov Slovana Hlohovec a neskôr za starších žiakov,“ opísal svoje prvé futbalové kroky Jozef Kucharik. „Vo svojich pätnástich rokoch som sa dostal do výberu Západoslovenského kraja a do širšej nominácie slovenskej reprezentácie. Následne som nastúpil na hotelovú akadémiu do Piešťan a od tej chvíle som hral ligový dorast až do devätnástich rokov. V sezóne 1978/79 som už dokonca chodil na striedavý štart hrávať seniorskú prvú slovenskú národnú ligu za Slovan Hlohovec.“
Vojnu strávil v Čechách
Po strednej škole odišiel Jozef Kucharik na povinnú základnú vojenskú službu, kde pôsobil ako futbalista i kuchár. „Prvý rok som hrával za Rudú hviezdu Holešov na Morave, kde sa hral krajský prebor. Potom som bol prevelený do Rudej Hviezdy Strašnice, kde sme tiež hrali krajský prebor - dnešnú tretiu ligu. Po vojne som sa vrátil späť do Hlohovca, kde však bol futbal už v rozpade. Slovan Hlohovec počas dvoch rokov spadol o dve triedy nižšie,“ dodal J. Kucharik.
Následne prišiel prestup do Krtoviec. „Po dvoch rokoch pôsobenia v Krtovciach som prešiel do Veľkých Ripnian, kde som odohral jednu sezónu a potom som sezónu odohral aj v Bojnej. Ťažko však môžem povedať, že som odohral celé sezóny. V tých časoch bola taká futbalová politika, že hráč, ktorý išiel hrať na inú dedinu, tak mohol byť aj o triedu lepší, ale napriek tomu nehral. Nebol jednoducho domáci, ale cudzí. Dnešná politika je presne naopak, domácich hráčov je všade málo a v každom mužstve hrá aj niekoľko cudzích hráčov,“ povedal Kucharik, ktorý hrával najmä v zálohe. „Ako mladší žiak som začínal na poste pravého obrancu a u starších žiakov som bol už na poste stopéra. V doraste som sa prepracoval na pravého alebo stredného záložníka. V útoku som nikdy nehrával a napokon som tak zostal v zálohe.“
Dostal sa až do hádzanárskej bránky
Jozef Kucharik vychodil základnú deväťročnú školu v Hlohovci. „Na škole sme mali výborného telocvikára, pána Ladislava Marka, vďaka ktorému sme na škole ovládali všetky športy od volejbalu, cez basketbal, hádzanú až po atletiku. Napokon som od šiesteho až do deviateho ročníka začal za školu chytať v hádzanárskej bránke. Vtedy sme so školou vyhrávali rôzne hlohovecké hry a hádzanárske turnaje. Dokonca sme sa stali ako škola majstrami Slovenska,“ priznal Kucharik.
„Potom sa stávali aj také situácie, že cez leto som hrával futbal a cez zimu som chytával v hádzanárskej bránke. V roku 1986/1987 som chytával v druholigovej bránke spoločne s neskorším brankárom Topoľčian Jankom Brachom. K nám sa neskôr pridali reprezentanti ako Gusto Kinči či Miloš Bardiovský a hrali sme prvú hádzanársku ligu. Ja som za Drôtovňu Hlohovec odohral prvý ročník v II. lige, kde sme vybojovali postup do I. ligy. V I. lige som však už odchytal len veľmi málo zápasov, pretože sa nám opäť začala futbalová sezóna a futbal bol mojou prioritou. Brankársky post v hádzanej som tak prenechal Hronskému a Brachovi.“
Futbal je moja srdcovka
Pre kustóda Krtoviec je futbal všetkým. „Futbal bol a aj stále ešte je pre mňa citovejší a lepší ako hádzaná. Vždy som sa chcel stať futbalistom. Mal som svoje vzory a chcel sa k ním aspoň priblížiť. Najväčším vzorom bol pre mňa futbalista Karol Dobiáš, zvaný Patino, zo Spartaka Trnava. Rovnako som začínal na poste pravého obrancu ako on. Navyše aj moja nebohá mamička pracovala ako recepčná na Slovane Hlohovec, a tak k futbalu som mal naozaj veľmi blízko. Nebol som rýchly futbalista, ale vynahradzoval som to bojovnosťou a rozu-mom. Dokonca som ešte pred troma rokmi, vo veku 47 rokov, odohral futbalový zápas za Krtovce v okresnej súťaži.
Sťahovanie do Krtoviec
Síce Jozef Kucharik býval a žil v Hlohovci, po smrti matky odišiel do rodičovského domu do Krtoviec. „Zomrela mi mamička, a tak som bol nútený sa presťahovať z Hlohovca do Krtoviec. Tam som začal robiť na ihrisku všetko, čo bolo potrebné. Nakoniec mi prischla aj rola hlásateľa, ktorú veľmi rád vykonávam,“ dodal s úsmevom. „Veľmi rád spomínam na posledné súťažné ročníky. Ako nováčik sme vyhrali okresnú súťaž v sezóne 2007/2008, ale vtedy sme nemali dostatok finančných prostriedkov na piatu ligu. Ďalší rok sme skončili na piatom a o rok na to na šiestom mieste. Boli to krásne umiestnenia pre takú malú obec. Všetko to vyvrcholilo minulý rok, keď sme vyhrali okresnú súťaž po druhýkrát v histórii.“
Momentálne pôsobia Krtovce v piatej lige Západ. „Som veľmi rád, že sme V. lige. Stále žijeme v tej eufórii a navyše ja osobne som už piatu ligu okúsil. Nie však ako hráč, ale ako aktívny rozhodca. Dnešná piata liga bola vtedy šiestou ligou. V roku 1993 má oslovil pán Ligocký, či by som neskúsil aj rozhodovanie. Nastúpil som bez váhania a po rokoch odpískaných v okresných súťažiach som postúpil do kraja. Tam som odpískal tri roky a potom som sa presťahoval do Bratislavy, kde som pískal bratislavskú tretiu a štvrtú ligu až do roku 1998,“ pridal zo svojho života Jozef Kucharik.
Onedlho dedkom
Okrem množstva darov pri príležitosti životného jubilea ešte Jozef Kucharik čaká na ten najkrajší darček. „V závere tohto týždňa nás čaká prírastok do rodiny. Moja dcérka čaká dieťa, a tak už cez víkend by som sa mal stať dedkom,“ priznal s úsmevom Jozef Kucharik, ktorý okrem dcéry Katky má aj syna Jozefa.
„Už som niečo prežil, mám skúsenosti a chceme hrať futbal na úrovni. Vážime si každého súpera, máme rešpekt, ale nemáme strach a nerobíme si nepriateľov. Stále sa držím hesla, že radosť síce bude trvať len chvíľu, ale potom spomienka na ňu môže trvať celý život. Týmto heslom sa riadim aj pri futbale, ktorý robím maximálne zodpovedne,“ dodal na záver zanietený futbalový funkcionár Jozef Kucharik.
