BOJNÁ. Obec Bojná v Topoľčianskom okrese chce využiť objavenie vzácneho archeologického náleziska pri rozvoji cestovného ruchu. V súčasnosti tu už funguje náučný chodník, ktorý spája najvýznamnejšie historické a turistické atrakcie v okolí. Podľa slov starostu Bojnej Jozefa Vanča by sa mal v budúcnosti postupne predlžovať a skvalitňovať.
Túto trasu vybudovali obce z Mikroregiónu Pod Marhátom. Náučný chodník Považským Inovcom vedie z Bojnej na Valy, kde sa nachádza lokalita s objaveným slovanským hradiskom. Odtiaľ vedie cez vrch Marhát s vybudovanou rozhľadňou až po Kaplnku Jurko v Nitrianskej Blatnici. Neskôr by mal chodník pokračovať aj na druhú stranu, smerom na Podhradie, a teda k Topoľčianskemu hradu, vysvetlil Vančo.
Na turistickom chodníku sú už umiestnené náučné tabule. Turistický oddiel v Bojnej ho chce časom obohatiť aj o viaceré oddychové zóny s lavičkami a prístreškami, v ktorých sa bude dať schovať pred nepriaznivým počasím. Vďaka nálezom na veľkom slovanskom hradisku v lokalite Valy sa stala Bojná známa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Často k nám chodia školské zájazdy, ktoré navštívia nálezisko a múzeum zriadené v kultúrnom dome. Paradoxne nás však viac navštevujú zahraniční turisti. O Bojnej už vedia v Maďarsku, Rakúsku, Nemecku a v iných krajinách, ale na Slovensku sa o nás až tak nevie, aj keď význam hradiska je pre slovenské dejiny mimoriadny, skonštatoval Vančo.
Obec chce preto v budúcnosti investovať viacej úsilia do svojej propagácie. Starosta priznáva, že bude nutné skvalitniť aj služby pre turistov. Okrem Ranča pod Babicou, kde sú dva lovné rybníky, malé zoo či detské ihriská, bude treba dobudovať aj ďalšiu infraštruktúru, hlavne stravovacie a ubytovacie služby, pripomenul Vančo.
Bojná sa stala známa predovšetkým vďaka výskumu mohutného slovanského hradiska, na ktorom archeológovia bádajú od roku 2007. Hradisko fungovalo už v predveľkomoravskom období a pretrvalo až do 10. storočia. Najväčšia časť mohutných opevnení tu podľa vedcov vznikla predovšetkým okolo roku 894, teda v čase smrti Svätopluka a v období narastania nebezpečenstva zo strany maďarských kmeňov. Stalo sa známym hlavne vďaka nájdeným pozláteným plaketám, ktoré podľa odborníkov súvisia s kresťanskou misiou, zrejme z patriarchátu v severotalianskej Aquilei. Krátke texty na plaketách sú zároveň prvými dokladmi použitia písma u stredoeurópskych Slovanov. O veľkom význame hradiska nesvedčia len mimoriadne vysoké valy, ktoré ešte aj po viac ako tisíc rokoch dosahujú výšku osem metrov, ale aj množstvo vzácnych a na tú dobu luxusných predmetov, zbraní či zlatom zdobených ostrôh, ktoré sa tu našli.
