TOPOĽČANY. Na židovský cintorín v Topoľčanoch zavítala návšteva priamo z Izraela. Rodák z Topoľčian Zvi Braf priviedol svoju rodinu, aby im ukázal predkov, ktorí sú pochovaní na cintoríne. Z dejín židovskej komunity v Topoľčanoch je názov výstavy, ktorú mohli vidieť v obradnej miestnosti židovského cintorína.
Osudy židov
Výstava sa zrodila vďaka iniciatíve žiakov topoľčianskeho gymnázia, ktorí sa o osudy topoľčianskych židov zaujímajú už dávnejšie. Osudy topoľčianskych židov spracovávajú študenti v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti, kde na túto tému získali po-predné umiestnenia v rámci Slovenska.
„Výsledky našich aktivít sme sa rozhodli sprístupniť verejnosti na výstave. Návštevníkom k nej ponúkame aj odborný výklad sprostredkovaný našimi študentmi,“ povedala dejepisárka Helena Kopecká. Výstava sa návšteve naozaj veľmi páčila. „Myslím, že tá výstava dá dobrý obraz o židoch, ktorí tu žili a pre Topoľčany boli dôležití,“ hovorí Zvi Braf.
Spomienky na detstvo
Čulý dôchodca Zvi Braf si zaspomínal aj na svoje detstvo. V živej pamäti má, ako chodieval s babičkou na trhy. „Dvakrát do týždňa som chodieval na trh, ktorý bol okolo kostola,“ hovorí Braf. Zaspomínal si aj na svoju tetu Margitu a strýka Viliama. „Teta bola veľmi láskavá a starostlivá matka, ktorá sa starala o deti. Strýko mal veľké majere, na ktorých som mu vypomáhal,“ spomína Braf. Na statkoch pracovalo veľa ľudí najmä v letnom období, keď bola žatva.
„Najmä ľudia z Nemčíc tu pracovali,“ dodal Braf. Ako malý pravidelne navštevoval so svojím starým otcom topoľčiansku synagógu. Po jeho smrti to však až také pravidelné nebolo: „Moji strýkovia nechodili tak často do synagógy ako starý otec. Keďže boli židia, v sobotu nikam necestovali.“
Problémy v škole
Poslednýkrát bol v Topoľčanoch práve pred druhou svetovou vojnou. „Cestou do Košíc sme počuli v aute, že sa začala druhá svetová vojna. To bol koniec kontaktov s rodinou na Slovensku,“ hovorí Zvi Braf. „Ja som musel zmeniť školu. Išiel som do maďarskej školy.“ Jeho najväčším problémom bolo, že maďarským učiteľom vadil jeho slovenský prízvuk. „Keď som sa po niekoľkých rokoch vrátil späť do slovenskej školy, učiteľom zase vadil môj maďarský prízvuk,“ s úsmevom hovorí Braf. Až po mnohých rokoch sa Zvi Braf vrátil späť do Topoľčian. „Som rád, že som sem mohol prísť a ukázať rodine práve mesto Topoľčany,“ dodáva nakoniec Zvi Braf.
