Tak, ako po uplynulé roky v júli, vypli karatisti z drilu techník, presných úderov a kopov a dopriali si vytúžený odpočinok formou rôznych pohybových hier. Heslo týchto tréningov bolo: zábava v pohybe, nie tvrdá nudná drina. Išlo nielen o to vypnúť fyzicky, ale aj psychicky. Tréningy deťom pripravoval Milan Barányi, ktorý sa snažil, aby sa tréningy neopakovali ale aby stále „medvedíci“ robili inú aktivitu. Tento relax však nebol dopriaty Tomášovi Klemanovi, ale o tom až v druhom článku. V druhej polovici prázdnin sa k tréningovému procesu po „dovolenke“ pridal aj tréner a začala sa technicko-kondičná príprava na sústredenie a sezónu. V auguste sa karatisti venovali hlavne základom pohybov a v športovej príprave výkladu pravidiel, aby pretekári nerobili zbytočné taktické chyby. Letná príprava ako každý rok končila sústredením, kde sa stretla približne päťdesiatka karatistov z Kumade z rôznych výkonnostných a vekových skupín.
Cieľ bol jasný - zoceliť kolektív po všetkých stránkach. Nielen po stránke výkonnostnej, ale hlavne kolektív ako taký. Tréningový proces bol naplánovaný tak, aby sa žiadny tréning neopakoval, aby nenastal stav monotónnosti a nezáujmu ísť na tréning. Karatisti trénovali trikrát denne plus ranná rozcvička. Jeden deň dokonca štyri tréningy za deň. V tropickom týždni, ktoré im počasie uštedrilo, to bol naozaj „zaberák“ nielen pre cvičencov, ale aj trénerov, ktorí viedli tréningy a museli myslieť neustále na únavu zo slnka a pitný režim. Na prekvapenie trénerov sa musel opakovať jeden druh tréningu, nakoľko si ho priam vypýtali cvičenci, a bolo to otužovanie tiel prostredníctvom kopov a úderov alebo narážaním končatín o seba. V tomto tréningu sa popri fyzickej odolnosti buduje aj psychická odolnosť pevnej vôle, nezlomiť sa a nevzdať boj aj keď to bolí. Trénovalo sa v podstate stále, keď skončil tréning, objavovali sa po areáli skupinky cvičencov, ktorí si ďalej precvičovali nové pohyby z kata, alebo techniky z bojového umenia Kali s nožom. Tieto základy precvičoval Milan Barányi. A tréneri neustále dostávali otázky „ako to je v tej kata....“ Toto bolo najväčším zadosťučinením pre trénerov, lebo vyvolali u svojich zverencov maximálny záujem o bojové umenia. Dalo by sa povedať, že sa cvičilo bez prestávky.
Na sústredení išlo aj o zábavu, a tak nemohli chýbať rôzne súťaže družstiev, nočná hra, súťaž zo strelných zbraní, voľno v bazéne s tobogánom, diskotéka, či turistika na neďalekú Babicu.
Slovo trénera
Tomáš Kleman: Vyjadrím sa za všetkých vedúcich, keď poviem, že takéto supersústredenie v takom hojnom počte sme ešte nemali. Kto nebol, môže naozaj banovať, dobrá nálada a atmosféra sa dala krájať a rozdávať. Aj keď sme boli všetci unavení, nepociťovali sme ponorkovú chorobu ani u detí. Maličkosti, ktoré sme museli riešiť, boli naozaj len maličkosti, bez ktorých to nejde. Takže bolo super na jednotku a skvele. Dúfam, že to na ďalší rok minimálne zopakujeme. Ďakujem všetkým deťom a vedúcim, ktorí pomohli vytvoriť takúto atmosféru.
Tréner a jeho leto
Relax, spomenutý v úvode hlavného článku, však nebol dopriaty hlavnému trénerovi, keďže som hneď v úvode prázdnin na týždeň odcestoval do Bratislavy, kde som strávil svoje prvé letné sústredenie v karate klube IPPON BA a trénoval tam pod vedením „Shihana“ Dr. Rastislava Mráza 7. Dan, ktorý mi dal zabrať a ukázal mi, že sa dá vyťažiť z tela oveľa viac ako som si doteraz myslel. Na konci sústredenia sa konali pre všetkých zúčastnených skúšky technickej vyspelosti a po 6 rokoch som sa pred komisiu postavil aj ja. Po štyroch dňoch trápenia trvali samotné skúšky nekonečných 5 hodín!, ale na konci zaznelo pre mňa vytúžené: „Tomino 3. Dan zvládol si to.“ To však nebol koniec, ale len začiatok letnej „makačky,“ ktorá ma čakala. O dva týždne sa stretla štvorica Slovákov pod vedením R. Mráza na rakúskom letisku a spoločne sa vydali na ďalekú cestu do samotnej kolísky karate - Japonska.
