kej ulici v Topoľčanoch.
Tieto Majstrovstvá sveta sa konali v nemeckom Berlíne 26. a 27. augusta 2011 s účasťou 380 súťažiacich z 29 štátov, ktorí súťažili vo viacerých vekových kategóriách žiakov, mužov a žien. Výnimočného topoľčianskeho majstra sveta sme po jeho príchode z Berlína požiadali o rozhovor.
Aká bola tvoja príprava na tieto majstrovstvá sveta?
- Nepripravoval som sa nejako špeciálne. Tento šport má dosť spoločné s bedmintonom, squashom a tenisom. Na tieto majstrovstvá sveta som sa kvalifikoval na Slovak Open a majstrovstvách Slovenska. Venoval som sa hlavne tenisu, kde som naberal aj potrebnú kondíciu.
Ako si do Berlína cestoval?
- Ako reprezentácia sme cestovali autami, mikrobusom a niektorí prišli aj vlakom.
Nepociťoval si to ako hendikep, keď s tebou ako tréner nemohol cestovať tvoj otec?
- Ani veľmi nie. Som už na to zvyknutý, na viacerých pretekoch som už bol sám. V Berlíne nás viacerých viedol len jeden tréner, ktorý aj sám súťažil.
Aké podmienky a prostredie ste mali vytvorené v Berlíne?
- Spali sme na slovenskej ambasáde trochu v ťažších podmienkach v troch izbách až po siedmich. Obedy a večere sme mali v tenisovom areáli, raňajky sme riešili sami.
Ako sa ti hralo v skupine?
- S piatimi účastníkmi v nej som odohral štyri zápasy bez straty setu a ako jej víťaz som spolu s druhým postupoval ďalej.
Potom sa už začalo hrať o konkrétne medaily...
- Po víťaznom štvrťfinále som stratil prvý set až v semifinále s reprezentačným kolegom René Lecsöm.
Vo finále si nastúpil proti Chorvátovi Brunovi Grofelnikovi, ktorý bol v tejto vekovej kategórii svetovou jednotkou a dovtedy bol vlastne neporazený. Bol tento zápas pre teba najťažší?
- Finále sa hralo už na tri víťazné sety a hralo sa mi veľmi dobre. Zvíťazil som 3:0 po setoch 16:7, 16:9 a l6:7. Na zápase bola výborná atmosféra a celá naša výprava ma povzbudzovala.
Slovensko získalo na týchto majstrovstvách sveta tri zlaté, jednu striebornú a štyri bronzové medaily. Aj ste to nejako oslávili?
- Šampanské síce striekalo, ale nejaké špeciálne oslavy to neboli. Hneď na druhý deň v nedeľu sme sa museli ponáhľať domov, ale doma som si to vychutnal o to viac.
Ako sa ti páčil Berlín a stihol si z neho vidieť niečo viac?
- Pricestovali sme v stredu večer a vo štvrtok nasledovala prehliadka mesta. Videl som vysokú televíznu vežu, Brandenburskú bránu a boli sme aj pri Berlínskom múre, ktorý mal práve 50. výročie začatia jeho stavby.
Momentálne súťažíš hlavne v tenise a speed bedmintone. Ku ktorému športu máš bližšie? Je v tebe ešte stále dostatok chuti na prípravu, tréningy a pomerne časté pretekanie?
- Bližšie mám k tenisu, hrám ho najdlhšie. Zatiaľ si ten čas viem zadeliť a pretekanie mi prináša radosť, keďže väčšinou som úspešný. V súčasnosti sa pripravujem na preteky v duatlone s jazdou na bicykli a behom.
Adam Kakula po finálovom zápase dostal už viacero pozvánok na medzinárodné turnaje v Maďarsku, v Poľsku, v Česku, v Slovinsku či vo Švajčiarsku.
Po majstrovstvách sveta získal Adam kakula 2000 bodov do slovenského ale aj svetového rebríčka. Na Slovensku sa stal hráčom č. 1 a vo svete je v kategórii do 14 rokov na 3. mieste. Po najbližších medzinárodných turnajoch má Adam reálnu šancu stať sa svetovou jednotkou.
Čo je speed bedminton?
Je to nový raketový šport, ktorý sa vo svete začína hrávať od roku 2001. Najviac rozšírený je v Nemecku, Maďarsku a Chorvátsku. Ide o akúsi zmes tenisu, bedmintonu a squashu. Hra je nenáročná na priestor - dá sa hrať vo vnútri, ale aj vonku. Hrá sa na piesku, na tráve, v hale, na antuke (majstrovstvá sveta v Berlíne) a hrá sa na ihrisku bez siete. Hráči stoja vo štvorcoch 5,5 x 5,5 m oproti seba vo vzdialenosti 8,8 m alebo 12,6 m. Snažia sa zahrať košík tak, aby to súper nechytil. Hrá sa to s košíkmi, ktoré lietajú rýchlosťou až 290 km/hod., do 16 na 2 alebo 3 víťazné sety.
Na Slovensku je speed bedminton najviac rozšírený v okolí Banskej Bystrice, v Prešove, v Seredi či vo Zvolene. Koncom septembra bude promo akcia na ZŠ Tribečská Topoľčany, zameraná na zoznámenie a propagáciu speed bedmintonu v našom okrese.
