Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Obyvatelia Filipín si nesťažujú

Horúčavy, chudoba a choroby. To všetko sa rozhodli podstúpiť dve mladé lekárky z Topoľčian, aby pomohli ľuďom vo Filipínskej republike.

Kristína Paulíková (vľavo hore) poskytovala miestnym obyvateľom bezplatnú zdravotnú starostlivosť.Kristína Paulíková (vľavo hore) poskytovala miestnym obyvateľom bezplatnú zdravotnú starostlivosť. (Zdroj: ARCHÍV KRISTÍNY PAULÍKOVEJ)

Kristína Paulíková už počas štúdia medicíny túžila navštíviť jednu z krajín tretieho sveta. Rok po tom, ako začala pracovať v topoľčianskej nemonici, sa jej podarilo dostať so svojou kolegyňou Lenkou Hoľkovou na niekoľko mesiacov do hlavného mesta Filipínskej republiky, do Manily.

Ako vás napadlo ísť pracovať na Filipíny?

-Už počas štúdia na vysokej škole som sa pohrávala s myšlienkou ísť niekam na misie a pracovať ako dobrovoľníčka. Vtedy na to ale nebolo veľa času, a tak naplnenie tohto zámeru prišlo až takmer rok po skon-čení školy. Nemala som konkrétnu predstavu o krajine, do ktorej chcem ísť, ale skôr som sa prikláňala k európskym východným krajinám. O misijnej krajine sme ale nerozhodovali my, a tak sme dostali možnosť ísť až do ďalekej Ázie, na Filipíny. Po krátkom čase na rozmyslenie sme túto ponuku prijali.

Skryť Vypnúť reklamu

Prostredníctvom koho a ako ste sa na Filipíny dostali?

-Dostala som sa tam prostredníctvom saleziánskej dobrovoľníckej organizácie VIDES. Prihlásili sme sa, naše prihlášky a dotazníky putovali až do Talianska, k sestre, ktorá má misie na starosti. Tam naše prihlášky zhodnotili a vybrali miesto, ktoré by bolo pre nás vhodné. Všetko sa to udialo v priebehu niekoľkých mesiacov, na konci ktorých sme povedali áno Filipínam. A úplne konkrétne sme sa tam dostali lietadlom, po veľmi veľmi dlhom lete.

Aká bola vaša úloha v Manile?

-Bývali sme u sestier saleziánok, ktoré tu majú súkromnú školu. Na Filipínach je ale veľká chudoba a navyše je školstvo spoplatnené, školné sa platí už od materskej školy, v súkromných, ale aj v štátnych školách. Z tohto dôvodu si veľmi veľa rodín nemôže dovoliť poslať svoje deti do školy.

Skryť Vypnúť reklamu

Sestry saleziánky spolu s VIDES dobrovoľníkmi sa každý deň v týždni venujú deťom, ktoré nemôžu chodiť normálne do školy. Tento projekt sa volá „Busina mo, dunong ko“. Sestry dochádzahú dodávkou do šiestich chudobných štvrtí, každý deň do inej, a robia program pre deti.

Ďalšou časťou našej práce bol „mission camp“, ktorý sa konal na ostrove Palawan. Tu bolo našou ulohou poskytnúť ľudom prichádzajúcim z odľahlych častí a hôr bezplatne lekárske vyšetrenie a nejaké lieky, ktoré sa podarilo získať od sponzorov.

Aká bola spolupráca s vašimi filipínskymi kolegami?

-Spolupracovali sme prevažne s domácimi dobrovoľníkmi, ale bola tam s nami aj jedna dobrovoľníčka z USA, ktorá prišla už pár mesiacov pred nami a odchádzala pár týždňov po nás. Myslím si, že spolupráca bola v rámci normy dobrá, aj keď kultúrne rozdiely nám niekedy dali zabrať.

Skryť Vypnúť reklamu

Na aké kultúrne rozdiely ste si museli zvyknúť?

-Asi najväčším prekvapením pre mňa bolo, že hlavou rodiny a celkovo aj spoločnosti je žena. Ženy sú dominantnejšie a starajú sa takmer o všetko, vykonávajú aj ťažšie fyzické práce. Raz sme navštívili napríklad zváračskú školu pre dievčatá.

Ďalšia odlišnosť je, že Filipínci na jedenie používajú len lyžičku a vidličku. Príborový nôž vo väčšine reštaurácií ani nemajú, a keď ho náhodou majú, aj tak ho na stôl neprestrú. Považujú to za zbytočné. A tak sa stalo, že nám raz priniesli grilované kura a k nemu lyžičku a vidličku, bol to ťažký boj, ale asi po hodine sme to zvládli a najedli sme sa.

Čo hovoríte na miestnych ľudí? Ako na vás zapôsobili?

-Filipínci sa snažia, aby boli presní a precízni. Tieto vlastnosti sú pre aziatov typické. Tiež sa v nich mieša pohodlnosť a temperament ostrovných národov, kde veľký vplyv na život má horúce počasie.

Je ťažké pracovať a fungovať našim európskym tempom v 35-stupňovej horúčave a 80%-nej vlhosti vzduchu, preto ich tempo a pracovná morálka je o dosť nižšia. Na druhej strane sú oveľa srdečnejší a úctivejší než my Európania, a to nielen k cudzincom, ale aj k sebe navzájom. Majú napríklad vo veľkej úcte starších ľudí a tiež zasvätené osoby, kňazov a rehoľné sestry. To, čo ma veľmi prekvapilo, je, že sa takmer vôbec nesťažujú na biedu, nepriaznivé životné podmienky a ťažký život. Napriek všetkému sú usmievaví a vďační za každú pomoc, ktorú nemajú problém prijať. A pritom chudoba je tam neporovnateľne väčšia ako u nás, väčšina ľudí nemá poriadnu strechu nad hlavou, bývajú v chatrčiach, alebo len tak na uliciach, žijú zo dňa na deň.

A čo miestna strava? Chutilo vám?

-Základom miestnej stravy je ryža. Ryža na raňajky, na obed aj na večeru, a na desiatu a olovrant väčšinou tiež ryža, ale vo forme ryžových koláčikov. K ryži jedia najčastejšie ryby, zo zásady vždy na raňajky. My sme mali ryže po pár dňoch dosť, ale mali sme šťastie, že sestry, u ktorých sme bývali, sú zvyknuté na európske návštevy, a tak sme mali vždy na výber aj niečo iné než ryžu. Jedávali sme podobné veci ako u nás doma – polievky, mäso, cestoviny, zeleninu a ovocie.

Plánujete sa sem vrátiť niekedy v budúcnosti?

Filipíny sú dosť ďaleko, a preto sa tam neoplatí ísť len na pár dní alebo na týždeň. Určite by som sa tam rada vrátila, ak bude čas, možnosť a prostriedky. Pomoc je ale možná aj odtiaľto, zbierkami, adopciou na diaľku, alebo posielaním šatstva. Šaty tam veľmi potrebujú kvôli častým záplavám, ktoré často ľuďom vezmú aj to málo, čo majú.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 641
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 383
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 859
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 497
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 989
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 366
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 039
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 647
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 560
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 332
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Dvojica policajtov zachránila mladému mužovi život.

Policajti v lese našli podchladeného 33-ročného muža. Našťastie je už mimo ohrozenia života.

12 h
Na vakcináciu sa môžu vybrané skupiny prihlásiť online.

Na termín očkovania proti ochoreniu COVID-19 v Nemocnici Svet zdravia Topoľčany a Partizánske sa môžu určené skupiny ľudí prihlásiť online prostredníctvom národného portálu www.korona.gov.sk.

19 h
Ilustračné foto

Zdravotníci z nemocnice v Bánovciach nad Bebravou už zaočkovali proti ochoreniu COVID-19 prvých 300 záujemcov.

21. jan
V Nemocnici Svet zdravia Topoľčany sa počas minulého roku narodilo spolu 681 detí.

V topoľčianskej pôrodnici uskutočnili 681 pôrodov.

21. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

17 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

9 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

23 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?