PARTIZÁNSKE. Jozef Jaššo sa už 45 rokov venuje raketovému modelárstvu. Jeho záľuba sa postupne zmenila na vášeň, bez ktorej dnes nemôže existovať. So svojimi raketovými modelmi už precestoval takmer celú Európu.
Ako ste sa dostali k tomuto zaujímavému hobby?
- Môj brat sa venoval leteckým modelom a jedného dňa som našiel medzi jeho plánkami modely rakiet. Začal som sa tomu nejak venovať a zostalo mi to až do dnešného dňa. Vtedy sa písal rok 1966 a dnes sa venujem raketovému modelárstvu už 45 rokov. Toto hobby ma pohltilo natoľko, že o štyri roky som v Partizánskom založil raketomodelársky klub.
Aké boli začiatky vášho klubu?
- Chlapci, ktorých som mal na začiatku na starosti, začali so stavbou zjednodušených modelov rakiet, ako je raketa padák a raketa streamer. Neskôr sme začali i so stavbou raketoplánov. Začali sme sa zúčastňovať okresných, krajských i Celoslovenských stretnutí. Z každej súťaže sme si odniesli nejaké body do celkového hodnotenia a pomaličky sme napredovali nielen v stavbe modelov, ale i v klubovom hodnotení. Bola to namáhavá práca, ktorá pohltila všetok voľný čas mojich zverencov.
Počas socializmu patrilo veľa vecí k nedostatkovému tovaru. Ako to sa vám podarilo zabezpečiť váš klub po materiálnej stránke?
- Okrem stavby rakiet bolo treba zabezpečiť aj vybavenie dielní. Časť zariadení získal klub od Zväzarmu a časť sa podarilo získať z bývalého ZDA Partizánske. Inak sme problémy so zháňaním materiálu nemali. Plány modelov sme získavali z časopisu Modelár.
Po materiálovom i strojovom vybavení dielní sme mohli začať stavať modely na svetovej úrovni. Dovolím si tvrdiť, že náš klub patril medzi najlepšie vybavené na Slovensku a dokonca sa na nás obracali raketoví a leteckí modelári z celého Slovenska.
Jozef Jaššo (vpravo) sa často zúčastňuje pretekov raketových modelov.
FOTO: (ARCHÍV J.J.)
Hovoríte, že sa vám podarilo vybaviť klub veľmi dobre po materiálnej stránke. Kedy sa dostavili väčšie úspechy?
- Za prelomový rok považujem rok 1988, kedy sa naši juniori zúčastnili Majstrovstiev Slovenska a Majstrovstiev ČSFR. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a po delení majetku sa trochu zabrzdila aktivita nášho klubu, pretože sa nevedelo, ako budeme pokračovať v našej činnosti.
V roku 1995 sa mi podarilo vyhrať môjmu synovi Svetový pohár v kategórii S8E-raketoplán RC a cenu mu osobne predal v Paríži predseda federácie CIAM-FAI Werner Groth. Ešte v ten rok prijal členov slovenského tímu vtedajší predseda parlamentu Ivan Gašparovič a medzi vyhodnotenými boli aj naši členovia klubu - Jozef Jaššo ml. a Vladimír Zaiček.
Samozrejme, dosiahli sme ešte veľa ďalších úspechov, ktoré je ťažko menovať. Ale vďaka súťažiam sme precestovali takmer celú Európu. Navštívili sme napríklad Turecko, Poľsko, Srbsko a Rumunsko.
Ako to vyzerá s vaším klubom dnes?
- Bohužiaľ, musím povedať, že začína byť problém s dorastom. Deti k nám prídu a keď zistia, že musia tomuto koníčku venovať veľa času, postupne u nich nadšenie opadne.
Raketové modelárstvo je zaiste nebezpečný šport. Obmedzuje vás v tejto zábave nejako legislatíva?
- Raketu poháňa tuhé palivo, ktoré väčšinou tvorí výbušná zmes pušného prachu. Preto museli organizátori dôsledne dbať na zvýšenú bezpečnosť. Každú raketu musí pred štartom na súťaži prezrieť komisár. Ak by sa mu niektorá nepozdávala, nepovolí jej štart.
Inak nemôžeme podľa pravidiel FAI používať príliš silné motory, aby naše rakety nevyleteli príliš vysoko, výkon motora je daný súťažnou kategóriou.
