Peter Ševčík si uvedomil už v detstve, že vie spievať. Cesta od účinkovania v kostolnom spevokole v Jacovciach na koncertné pódiá však nebola krátka.
Aké boli vaše hudobné začiatky? Kedy ste si uvedomili, že viete spievať?
-Moje hudobné začiatky siahajú, ako to už býva u mnohých hudobníkov zvykom, do detstva, kedy som začal spievať v kostolnom spevokole v Jacovciach. Začal som navštevovať vtedajšiu ĽŠU v Topoľčanoch v odbore gitara. Neskôr som sa začal zaujímať o bicie a basovú gitaru. Vedel som, že hudba ma baví, avšak som nevedel, ktorým smerom sa mám uberať. Moje cesty s hudbou sa však rozišli vzhľadom na množstvo iných záujmov a záľub. Až neskôr, ako 18-ročný, som si našiel znovu cestu k hudbe.
Započúval som sa do hlasu Luciana Pavarottiho a práve ten ma oslovil. Odhodlal som sa prihlásiť na štúdium SKDK v Topoľčanoch v odbore operný spev a pod vedením Evy Pacovskej sa začala moja spevácka kariéra.
Vystupujete v hudobnom triu La Gioia. Ako ste sa dali dokopy so svojimi kolegami?
-V roku 2006 som sa ocitol na koncerte podobnej skupiny vo Viedni. Bola to pre mňa veľká inšpirácia. Myšlienku zrealizovať niečo podobné vo mne tlela asi 2 roky. Nakoniec som sa odhodlal a oslovil som dovtedy pre mňa neznámeho speváka Petra Ďurovca a on zase oslovil speváka a skladateľa Mateja Vaníka. Všetkých troch nás spojila myšlienka vytvoriť pop opernú skupinu. Sme zvlášť hrdí na to, že sme nevznikli umelo. Vznikli sme bez zásahu producenta alebo hudobnej spoločnosti.
Prečo sa venujete takému hudobnému štýlu akému sa venujete?
-Štýl, ktorý robíme, sa volá pop opera. V prvom rade sme vyštudovaní operní speváci. To znamená, že sme chceli spopularizovať operu ľuďom, ktorým je nedostupná, alebo ju nemajú veľmi v obľube. Chceli sme priniesť niečo moderné do opery a naopak, atmosféru operných domov vyniesť na ulicu. Ako už zo samotného názvu vyplýva, spievame popové piesne belcantom (operným spevom).
Čím sa živíte? Ako sa vám darí skĺbiť váš umelecký a profesionálny život?
-Pracujem ako úradník. Inak som vyštudovaný učiteľ. Skĺbiť umelecký a profesionálny život je iba otázkou disciplíny a kompromisu, i keď v tejto dobe začíname všetci traja uvažovať, že opustíme svoje pôvodné zamestnania a budeme sa profesionálne venovať iba hudbe, aby sme tak mohli priniesť divákom a poslucháčom dokonalejší hudobný zážitok.
Známi ste sa stali vďaka súťaži Česko Slovensko má talent 2011. Ako vás napadlo prihlásiť sa do tejto súťaže? Myslíte, že sa vám podarí vyhrať? Čo si o tejto súťaži myslíte a ako sa cítite v zákulisí a na pódiu?
-Nápad prihlásiť sa do tejto súťaže neprišiel z našej strany. Bolo to skôr rozhodnutie na naliehanie okolia a fanúšikov. Do súťaže sme nešli s cieľom vyhrať. Nechceli sme, aby bol slovenský a český divák či poslucháč ukrátený o poznanie pop opery, ktorú zatiaľ ako jediní na Slovensku a v Čechách realizujeme. Sme naozaj radi, že existuje táto súťaž, pretože v súčasnej dobe sa takmer vôbec nevyrábajú hudobno-zábavné programy ako kedysi a umelci sa nemajú kde prezentovať, preto to vnímame ako veľkú šancu. Samotné vystúpenie na pódiu, ktoré je považované za to najlepšie, čo v súčasnej dobe ponúka slovenský showbiznis, je v prvom rade plné emócií. Nikto sa nedokáže ubrániť eufórii, ktorá pohltí každého, kto sa tam ocitne, či už divákov alebo nás účinkujúcich.
Krstili ste svoj prvý album. Ako sa vám podarilo, že jeho krstným otcom je Karel Gott? Čo hovorí na vašu hudbu?
-Rozhodnutie, aby krstným otcom nášho debutového albumu bol maestro Karel Gott, prišlo spontánne. Jednoducho sme mu poslali nahrávku a on súhlasil s krstom. Naša hudba ho oslovila natoľko, že nás pozval, aby sme mu zaspievali na jedinej vernisáži jeho obrazov na Slovensku na Bojnickom zámku. Naša spolupráca aj naďalej pokračuje, čomu sme naozaj veľmi radi.
Aké sú vaše plány do budúcna? Plánujete sa začať venovať výlučne iba hudbe?
-V prvom rade chceme úspešne absolvovať televíznu show Česko Slovensko má talent a potom sa pustiť do vlastných projektov, o ktorých môžem prezradiť, že plánujeme vlastné koncerty s orchestrom.
Taktiež v súčasnej dobe pripravujeme náš druhý album, tak veríme, že sa nám ho podarí priniesť na trh čím skôr. A v neposlednom rade by sme naďalej chceli pokračovať v spolupráci s Michalom Davidom. Takže vzhľadom na množstvo plánov do budúcna sa určite chcem venovať iba hudbe a tak prinášať ľuďom „radosť“ ( v preklade do taliančiny la gioia).
