Z Topoľčany.
Marián Kňaze sa narodil 27. októbra 1951 v Nemčiciach, kde začínal aj s futbalom. „V roku 1963 hrali Nemčice na hody proti Topoľčanom. Práve tam ma objavil pán Schottert, ktorý ma vzal do Topoľčian. Postupne ma trénovali pán Bohuš Vojtela, pán Gálik a v doraste aj Vančo s Ölveckým. V sezóne 1968/1969 som hrával za ligový dorast a od roku 1970 aj za A-mužstvo TS Topoľčany, ktoré vtedy viedli tréneri Skyva a Pucher,“ opísal nám svoje začiatky čerstvý šesťdesiatnik Marián Kňaze.
Na vysokú školu do Žiliny
Futbalová cesta Mariána Kňazeho bola spojená aj so školou. Od októbra 1970 začal M. Kňaze študovať na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline a ako dorastenecký reprezentant prestúpil do TJ ZVL Žilina, ktorú vtedy trénoval Teodor Rajman. „Bol som tam síce tri roky, ale za A-mužstvo Žiliny som odohral asi len dva, či tri zápasy. Aj preto som v roku 1973 počas štúdia prestúpil do TJ Spoje Bratislava. „Po vojne som pravidelne hrával za Spoje, kde som zároveň aj pracoval ako vedúci útvaru Ekonomika plánovania.“ V roku 1980 prestúpil Marián Kňaze do TJ Poľnohospodár Senec a o päť rokov zakončil svoju futbalovú kariéru v Novej Dedinke, kde okrem hrania sa začal postupne venovať aj trénerstvu.
Návrat domov
V roku 1990 sa Marián Kňaze stal riaditeľom Okresnej správy spojov Topoľčany, a tak prišlo aj presťahovanie sa do Topoľčian. „Vo veku 41 rokov som odohral ešte niekoľko zápasov za Nemčice, neskôr som ich začal aj trénovať. V sezóne 1991/1992 som s Nemčicami postúpil do Majstrovstiev okresu, kde Nemčice pôsobia až doteraz.“
Po zriadení Okresnej správy pôšt bol menovaný za jej riaditeľa. Túto funkciu vykonával až do roku 2001. Po reorganizácii a transformácii Slovenskej pošty sa stal zamestnancom Strediska poštovej prevádzky Trenčín, kde vykonával vedúceho technického a investičného rozvoja.
Reprezentoval Slovensko
Marián Kňaze vo svojej hráčskej kariére hrával predovšetkým na poste stopéra či obrancu. Už ako žiak a dorastenec sa dostal aj do výberu vtedajšieho Československa. „V roku 1965 som sa zúčastnil turnaja v Rakúsku. V rokoch 1968-1970 som bol dorastenecký reprezentant Československa, kedy som nastúpil vo viacerých kvalifikačných zápasoch o postup na turnaj UEFA 1970 v Škótsku. V roku 1969 som odohral veľa prípravných zápasov za reprezentáciu v rámci turnajov Tatry Smíchov, turnaja v Karlových Varoch (víťazom sa stalo NSR) a hral som aj proti Rakúsku. Začiatkom roka 1970 som hral aj v kvalifikačných zápasoch (doma, vonku) proti Juhoslávii, NSR a Rakúsku. Pamätám si, že doma zahodil Nehoda pokutový kop, a tak sme sa do Škótska nekvalifikovali,“ dodal M. Kňaze, ktorý si z toho obdobia spomína na viacerých svojich spoluhráčov. „V reprezentácii som hrával s takými hráčmi ako Dominka z AC Nitra, Jozef Kováč z Interu Bratislava, Miroslav Gerhát zo ZVL Žilina, Zdenek Nehoda a Miroslav Gajdúšek z TJ Gotwaldov, Antonín Princ a Jiří Finger zo Sparty Praha, Jaroslav Černil zo Slovana Bratislava a ďalšími.“
Topoľčancom šéfoval sedem rokov
Po ukončení hráčskej činnosti sa Marián Kňaze popri zamestnaní venoval futbalu aj naďalej. „Od septembra 1995 som sa stal predsedom TJ MFK VTJ Topoľčany. Topoľčany sa v tom čase nachádzali na poslednom mieste v IV. lige. Vtedy som sa spojil s pánom primátorom i pánmi Bilíkom a Ölveckým a v súťaži sme sa zachránili. Hneď o rok v sezóne 1996/1997 sme postúpili do III. ligy. V sezóne 1999/2000 sme dosiahli pre topoľčiansky futbal najväčší úspech, keď sme postúpili do II. ligy. Na poste prezidenta MFK VTJ Topoľčany som bol sedem rokov. Už na konci môjho pôsobenia sme začali práce ohľadom vybudovania umelej trávy, ktorá je teraz obrovským prínosom pre toto mesto.“
Ako prezident klubu zažil aj spojenie s Novákmi. „Vtedy málokto vedel, že v podstate v Topoľčanoch boli dva kluby. Jeden hral druhú ligu a druhý tretiu ligu. Vtedy sa treťoligová licencia takmer predala do Močenku, no nakoniec sa tak našťastie nestalo. Keby to vtedy vyšlo, možno by Topoľčany zostali bez futbalu,“ priblížil nám M. Kňaze, ktorý už vtedy venoval najväčšiu pozornosť mládeži. „Ak klub nemá mládež, tak ťažko môže niečo dosiahnuť. Treba sa starať o mládež, to je budúcnosť klubu. Už dávno z topoľčianskeho klubu nevyšli takí odchovanci ako Doležaj či Breška,“ dodal. „Počas môjho pôsobenia v Topoľčanoch boli na lavičke vždy iba topoľčianski tréneri, ako Gerhát, Novotný či Ekhardt. Oslovil som aj Jurkemika, ktorý však v tom čase mal povinnosti s reprezentáciou. V Topoľčanoch máme veľa dobrých a kvalitných trénerov a práve takí tréneri by mali viesť topoľčiansky klub.“
Od mužov prešiel k mládeži
V roku 2002 sa Marián Kňaze vzdal funkcie predsedu klubu, kde ho nahradil Jozef Společník. „Potom som takmer dva roky trénoval Nemčice, chvíľu som bol v Urminciach a odtiaľ som šiel do Ludaníc. Prekážalo mi však, že chlapci chodili málo na tréningy a to sa mi nepáčilo. V prvom rade musím niekoho trénovať, pripravovať ich na zápasy a nie iba chodiť na majstrovské stretnutia.“
Potom prešiel trénovať žiakov do Urminiec, ktorým sa venuje dodnes. „Môžem sa pochváliť, že momentálne máme v kádri iba domácich hráčov z Urminiec. Pred sezónou sa nám podarilo stiahnuť z hosťovania aj dorastencov, a tak od novej sezóny trénujem aj ich. Po jesennej časti sú obe družstvá na prvých miestach vo svojich kategóriách a dokopy prehrali iba jeden dorastenecký zápas v Solčanoch. Som rád, že chlapci chodia na tréningy. Je pravda, že doba sa veľmi zmenila, chlapci majú už oveľa viac príležitostí ako tráviť voľný čas a na futbal sa zabúda. Najväčšiu radosť mám z dorastencov. Predtým v Urminciach dorast nebol, ale pred sezónou sa dalo dokopy dvanásť hráčov a oni veľmi chcú hrať futbal. Vytvorila sa tam vynikajúca partia, ktorá je doplňovaná štyrmi hráčmi zo žiakov. Z dorastu už traja chodia hrávať aj za A-mužstvo Urminiec,“ uzavrel na záver Marián Kňaze.
Do ďalšieho života želáme Mariánovi Kňazemu hlavne veľa zdravia, šťastia a lásky a ku gratuláciám sa pridáva aj celá redakcia.
