V tomto kalendárnom roku v rámci nelicencovaných medzinárodných pretekov Tatry Donau cup 2011 odjazdil štyri preteky zo šiestich, kde skončil na Bezovci a v Banskej Štiavnici na 2. mieste. Zostávajúce preteky nedokončil, a to z technických a finančných dôvodov, čím prišiel o body a tým aj o celkové tretie umiestnenie vo svojej skupine a celom seriáli.
Bolo vašou túžbou stať sa automobilovým pretekárom už od detských rokov?
- Už od detstva to bolo mojím snom a tam boli aj moje začiatky. Na motokárach od kolies z kočíkov sme sa spúšťali dole veľkým brehom z Krušovskej na Tribečskú ulicu a trochu väčší som prebehol aj auto otca okolo garáže. Veľa som z motorizmu zdedil aj po ňom, pretože mal vodičský preukaz na všetky motorové vozidlá a zúčastnil sa aj niekoľkých pretekov na motocykloch.
Spomínate si na váš prvý pretek?
- Bolo to na Šturci v roku 2004 bez skúseností a išlo len o zoznamovanie. Vo výsledkovej listine som skončil vzadu a vtedy som mal aj zdravotné problémy.
Ktorú trať máte najobľúbenejšiu?
- Je to Jankov vŕšok. Táto trať mi vyhovuje z pohľadu techniky jazdy a vlastností môjho auta. Je vhodnejšia aj pre slabšie autá.
Akou najvyššou rýchlosťou jazdíte na pretekoch?
- Je to individuálne podľa povahy a náročnosti trate. Hlavne v jej začiatkoch to môže byť 170 až 180 km/h.
V čom je špeciálnejšia rýchlostná jazda autom do vrchu ako na bežnom okruhu?
- Vždy musí mať prevýšenie a pre pretekárov je to vyšší adrenalín. Pri konkrétnych pretekoch do vrchu sú až štyri jazdy - dve tréningové a dve súťažné. Jazda musí mať presnú stopu, nie sú miesta na chyby, ktoré sa na bežnom okruhu dajú lepšie opraviť.
Jazdíte na pretekoch vždy so spolujazdcom?
- Jazda do vrchu je typická tým, že je to sólo jazda. Len na výnimočných akciách môže v aute sedieť spolujazdec.
Ako kryjete náklady na pretekanie?
- Väčšiu podporu mám od sponzorov, ale je ich ťažké získavať. Mám však aj pomoc od priateľov, hlavne čo sa týka technického zabezpečenia vozidla na preteky. Dosť výdavkov musím hradiť aj z vlastných prostriedkov.
Dá sa jazdiť aj s automatickou prevodovkou a má to veľké výhody?
- Nie je rýchlejšia na pretekanie, pomalšie radí a pri preraďovaní sú časové straty. Manuálna prevodovka je lepšia.
Ktorý pretekársky úspech si najviac ceníte?
- Je to najskôr taký, keď nevypadnú poprední pretekári pre nejakú poruchu. Cenné umiestnenie som dosiahol na Pezinskej Babe v roku 2010, keď som skončil na požičanom aute na druhom mieste.
V tomto roku bola po 24 rokoch obnovená Relay Tribeč. Na akej pozícii ste sa na tejto súťaži zúčastnili?
- Bol som tam len ako divák. Človeka to pochytí, že by tam mohol byť aj on, ale sú to iné autá, ako mám ja.
Máte ešte chuť stále pretekať?
- Chuť mám stále, to neprejde len tak. Mám aj určité plány s výkonnejším motorom pod 2 000 cm3.
Štedrovečerný stôl je spojený hlavne s rybou ako jedlom. Vaša rodina však bola spojená aj s Rybou ako predajňou...
- Mama tam pracovala dlhé roky a otec jej hlavne pri predaji živých rýb pomáhal. S vianočnými rybami sme teda problémy nemali.
Ako si spomínate na vianočné sviatky svojho detstva?
- Spolu s o šesť rokov starším bratom sme sa na ne vždy tešili. Vianočná rodinná atmosféra je vždy jedinečná. Sú to aj silné spomienky na rodičov, ktorých už dlhšie nemám, i na brata, ktorý mi vždy pomáhal a usmerňoval ma.
Ktoré z darčekov vás dokázali po stromčekom najviac potešiť?
- Aj u nás to bolo skromné, ale vždy som si tam našiel vysnívané veci. Boli to rôzne modely a druhy áut a autíčok. Hlavne tie atraktívnejšie sa nedali ľahko zohnať, ale otcovi sa to vždy podarilo.
Ako otec dvoch detí na základnej škole smerujete tieto sviatky hlavne k nim. Na čo kladiete najväčší dôraz?
- S manželkou sa snažíme, aby to bola aj úcta k Vianociam, zachovávanie tradícií, aby vianočné sviatky neboli len komerčnou záležitosťou, ale mali aj duchovnú náplň.
Predvianočný čas a aj bezprostredná príprava všetkého potrebného si vyžadujú väčší nápor na organizáciu a realizáciu domácich prác. Dokážete manželke s niečím pomôcť?
- Pomáham hlavne pri nákupoch. Ostatné nechávam na manželku, ktorá to robí s láskou pre celú rodinu. Prácu v kuchyni som po otcovi nezdedil, on sa tam cítil veľmi dobre.
Ktoré jedlá z vianočnej ponuky máte najradšej?
- Je to hneď tradičná večera mojej manželky s hríbovou polievkou. Potom je to ryba na rôzne spôsoby s kosťami aj bez kostí a obľúbené sú filety z tresky. Keď boli deti menšie, z bezpečnostných dôvodov sme vsadili na rybie prsty.
Ako zvyknete tráviť posledné hodiny starého a prvé hodiny Nového roka?
- Vždy je to v spoločnosti v užšom kruhu priateľov a známych. Niekedy si nájdeme čas aj na prechádzku po našom námestí.
Strávili ste silvestrovskú noc niekedy aj mimo Topoľčian?
- Bolo to v príjemnom prostredí zámočku na Duchonke s päťdesiatimi ľuďmi. Cítili sme sa veľmi dobre a poskladali sme vlastnú kapelu.
Nový rok je vždy novým začiatkom, ale väčšie či menšie problémy ľuďom zostávajú. Čo by ste si v ňom vy priali okrem všeobecného, ale veľmi dôležitého zdravia pre seba a svojich najbližších?
- Nie je to nejaké silne vyslovené prianie, ale možno by malo medzi nás prísť viac mladých ľudí, ktorí by si vyskúšali sily a schopnosti na pretekoch a neohrozovali bezpečnosť ostatných v plnej cestnej premávke.
