Ľubomírovi Vnukovi učaroval box. „Už dávnejšie som vyhľadával takýto šport. Cez kamaráta som sa dostal do nitrianskeho klubu. Môj kamarát vydržal dva - tri tréningy a skončil. Ja som zostal boxu verný až doteraz,“ začal svoje rozprávanie Ľ. Vnuk. „Box ma veľmi zaujal, navyše ma tam čakal výborný kolektív.“
V Topoľčanoch zatiaľ žiadny klub pre boxerov nie je. „Síce nemáme vlastný klub, ale trénujeme pod hlavičkou Nitry. Trénuje nás reprezentačný tréner Pavol Hlavačka, ktorý nás chodieva trénovať aj do Topoľčian. Pripravujeme sa vo fitness centre Bodyline, pretože z Topoľčian sme až šiesti, čo sa venujú boxu. Dvaja z nich boxujú už za mužov, jeden je starší dorastenec a traja sme mladší dorastenci, vlastne začiatočníci.“
Tréningy každý deň
Aj boxeri sa musia pripravovať každý deň. „Trénujeme v topoľčianskom fitness centre. Tréner Hlavačka chodí za nami pondelky, stredy aj piatky, kedy zväčša trénujeme techniku. Utorky a štvrtky trénujeme sami a skôr sú zamerané na vytrvalosť. Výhodu mám v tom, že so mnou chodia trénovať aj skúsenejší boxeri, a tak sa mám stále od niekoho čo učiť.“
Ako vlastne vyzerá pravý boxerský tréning? „Vôbec to nie je tak ako v rôznych filmoch, že prídete na tréning a začnete sa biť. Prvý mesiac tréningu je vlastne iba o technike. Boxer stojí pred zrkadlom a učí sa spájať techniku nôh s údermi. Až potom sa nádejný boxer dostane do kontaktu s vrecom,“ upresňuje Ľubo Vnuk. „Následne nás ešte čakajú rôzne nácviky s trénerom, ktorý nám ukazuje rôzne techniky, a tie musíme po ňom opakovať. Kým sa skutočne postavíme do ringu a začneme súperiť, tak to uplynie skutočne veľa času.“ Ďalej rozhodujú skúsenosti a šikovnosť jednotlivých boxerov. Niektorým trvá mesiac, iným aj dlhšie, kým skutočne vstúpia do ringu.
Rôzne váhové kategórie
Pre boxerov je veľmi dôležitá aj váha. Podľa nej sú totiž pretekári zaradení aj jednotlivých kategórii. „Životospráva boxera nie je príliš prísna, ale je pravda, že pred pretekami si musíme udržať svoju váhu. Momentálne je mojou kategóriou mladší dorast do 80 kilogramov.“
Prvý ozajstný zápas čakal na Ľubomíra Vnuka až po tvrdom šesťmesačnom tréningu. „Zvyčajne sa na preteky ide až po pol roku, no ja som na prvý zápas nastúpil už po piatich mesiacoch. Možno by to šlo aj skôr, ale mal som zranenie, pretože som mal odpadnutú hánku od kosti a musel som mesiac pauzovať,“ poznamenal Ľ. Vnuk. „Potom som sa konečne dostal na prvý zápas. Išlo o začiatočnícky zápas – nachádzajú sa tam boxeri, čo majú málo zápasov za sebou. Tam sa ešte zdokonaľujú, aby mohli nastúpiť na zápasy v slovenskej lige.“
Zápasy začali pribúdať
Druhý zápas čakal na Ľubomíra Vnuka v Stropkove v slovenskej lige. „Na východ republiky sme cestovali šesť hodín a až tam som sa dozvedel, že vo svojej kategórii nemám súpera. Preto som musel prestúpiť do vyššej kategórie (80 kg plus), kde sú vlastné už ostatní pretekári. Tam som mal dva ťažké zápasy, pretože obaja súperi mali okolo sto kilogramov. Aj údery od nich boli silnejšie, ale na druhej strane boli títo súperi menej obratní a svižnejší ako ja. Podal som dobré výkony a v oboch zápasoch som vyhral, dokonca ten jeden zápas musel ukončiť rozhodca predčasne, pretože súper mal už dosť a rozhodca ho odpočítal.“
Ďalší zápas mal pre Vnuka prívlastok medzinárodný. „Boxoval som s jedným Čechom a zápas som prehral o dva body. Bolo to v rámci turnaja olympijských nádejí.“
Prišli majstrovstvá Slovenska
Na základe výborných výsledkov kvalifikovali topoľčianskeho boxera na majstrovstvá Slovenska do Nového Mesta nad Váhom. „Každý klub si vyberá boxerov, ktorých posiela na majstrovstvá. V mojej kategórii je menšia účasť a mal som šancu v celku dobre obstáť, pretože pred týmto zápasom som prehral iba duel so spomínaným českým boxerom.“
Ľubomír Vnuk sa tak v Novom Meste nad Váhom stal Majstrom Slovenska v kategórii mladšieho dorastu do 80 kg. „Vo finále som porazil domáceho boxera. Boli sme na tom rovnako, pretože pred týmto zápasom mal za sebou asi päť duelov, teda rovnako ako ja,“ dodal Ľubomír Vnuk, ktorý si vlastne ešte ani neuvedomoval, čo dosiahol. „Pocity po víťaznom zápase boli výborné. Bol to super pocit. Veľmi za tento úspech vďačím najmä trénerovi Pavlovi Hlavačkovi, ktorý nás vie vyhecovať a správne vyburcovať na zápas.“
Okrem Ľubomíra Vnuka sa majstrami Slovenska stali aj ďalší Topoľčanci – Miroslav Čepko sa stal majstrom Slovenska v kategórii mužov a Roman Formánek je trojnásobný majster Slovenska v kategóriách katedov, juniorov a mužov.
Prvé miesto na majstrovstvách Slovenska je výborné, ale na druhej strane zaväzuje aj do ďalšej práce. „Určite je to veľký záväzok pre mňa, aby som sa zlepšoval a o rok pokúsil zopakovať umiestnenie,“ dodal Ľ. Vnuk, ktorý na záver sezóny vynechal Slovenskú ligu. „Momentálne si doliečujem ešte menšie zranenie. K dispozícii budem opäť po novom roku. Slovenská liga sa už síce končí v decembri, ale v januári nám bude pokračovať česká liga.“
Najčastejšie trpia ruky
Box je síce silový šport, no skôr ako zlomené nosy a otrasy hlavy majú boxeristi problémy s rukami. „Zranenia sú časté, ale na prekvapenie viacerých je častejšie zranenie spojené s rukami ako hlavou. Krvácajúce nosy či otrasy sa dajú rýchlo predýchať, no viac trpia palce a kĺby na rukách či záprstné kostičky,“ objasnil nám Ľubo Vnuk. „Otras prejde po polhodinke a všetko je v poriadku, ale ruky často bolievajú aj oveľa dlhší čas po zápase.“
Ľubomír Vnuk nemá žiadny zahraničný vzor z ringu. „Nemám žiadneho zahraničného obľúbeného boxera. Skôr sa mi páči ako boxuje náš tréner Paľo Hlavačka, ktorý sa už 16-krát stal majstrom Slovenska, dokonca bol vicemajstrom sveta a veľakrát vyhral aj na rôznych zahraničných turnajoch.“
Vianoce s rodinou
Blížia sa najkrajšie sviatky roku. Ako strávite posledné dni pre vás veľmi úspešného roku 2011? „Blíži sa koniec sezóny, čaká nás vyše mesačná pauza od zápasov. Určite budú aj tréningy menej intenzívnejšie. Vianoce strávim v rodinnom kruhu a s priateľmi. Budem mať viac času a určite chcem dohnať to, čo som v škole zameškal. Silvester zatiaľ nemám naplánovaný, pretože viacerí priatelia cestujú do zahraničia. Zrejme tento rok zakončím niekde s priateľmi a rodinou na chate,“ dodal na záver Ľubomír Vnuk. „Na záver by som veľmi rád poďakoval svojim rodičom a rodine za plnú podporu a aj všetkým, čo stoja pri mne a pomáhajú mi.“
