Svoje rozhodcovské začiatky ako aj zážitky zo zápasov nám porozprával momentálne jeden z najlepších futbalových rozhodcov z Topoľčianskeho okresu Richard Sedlár, ktorý sa rozhodovaniu venuje už osem rokov.
Rok 2011 sa pre Richarda Sedlára začal veľmi úspešne. Odpískal svoj prvý zápas v I. lige (momentálne sa už táto súťaž volá II. liga), no jeho skvelý postup zastavilo nešťastné zranenie.
Ako ste sa dostali k rozhodovaniu?
- Rozhodovaniu sa venujem už sedem rokov, keď som najskôr rok a pol pôsobil v oblastných súťažiach v Oblastnom futbalovom zväze Topoľčany. Postupne som sa cez všetky regionálne súťaže dostal až do slovenských súťaží.
Predtým som bol aktívnym brankárom v Tovarníkoch a posledný rok som odchytal v Ludaniciach. Prišlo však zranenie a musel som ukončiť hráčsku kariéru. Vyskúšal som tak rolu rozhodcu, ktorú vykonávam až doteraz.
Dostali sme sa na súpisku rozhodcov pre II. a III. ligu. Ako dlho už teda rozhodujete vyššie súťaže?
- Momentálne som v tejto skupine už druhú sezónu. Musím sa priznať, že zatiaľ sa mi celkom darí. Dúfam len, že sa tam udržím čo najdlhšie.
Pamätáte sa na svoju premiéru v okrese a na prvý zápas vo vyšších súťažiach?
- Moja premiéra bola na doraste v Kovarciach, kde som však bol len ako asistent rozhodcu. V slovenských súťažiach som mal premiéru v Myjave, vo vtedajšej druhej lige, momentálnej III. ligy Západ. Myjava vtedy doma privítala Raču.
Koľko stretnutí ste už rozhodovali v II., či III. lige?
- Ťažko povedať, pretože v týchto súťažiach sú stretnutia veľmi nahustené. Často sa hráva aj cez týždeň. V týchto slovenských súťažiach sú rozhodcovia rozdelení do dvoch skupín – skupina rozhodcov a skupina asistentov. Ja som v prvej skupine, a to znamená, že jeden týždeň rozhodujem ligový dorast, druhý týždeň mám mužov.
Potom prišla vaša premiéra v I. lige, kde to bolo?
- V jarnej časti tohto roku som dostal dôveru od Komisie rozhodcov SFZ rozhodovať zápas prvej ligy: Dolný Kubín - Michalovce. Delegátom na toto stretnutie bol pán Jozef Marko, ktorý je dokonca delegát UEFA. Zápas sa mi vydaril a spokojné boli obe strany a aj delegát.
Nasledovali aj ďalšie zápasy?
- Potom nanešťastie prišlo moje zranenie, kde som musel absolvovať artroskopiu, a preto som od mája až do septembra pauzoval. Vrátil som sa späť až na začiatku jesennej časti.
Ako teda z vašej strany vyzerala jesenná časť?
- Boli ľahšie aj ťažšie zápasy. Každý zápas je iný, veľa záleží od vývoja stretnutia, od celkovej pohody či šťastia.
Už ste niekedy museli „utekať“ z ihriska?
- Som rád, že takáto situácia sa mi zatiaľ vyhýba.
Zrejme bude veľký rozdiel medzi diváckym zázemím v obciach okresu a na ligových zápasoch...
- To sa určite nedá porovnať. Diplomacia na ligových zápasoch je oveľa na vyššej úrovni ako v okrese. Sú tam bezpečnostné služby či mestská alebo štátna polícia. Styk s fanúšikmi je teda minimálny. Samozrejme, nájdu sa fanúšikovia, čo vykrikujú na rozhodcov, ale takí diváci sú všade.
Vníma rozhodca počas zápasu na urážky či nadávky?
- Ani nie, občas sa na tom pobavíme potom v kabíne, ale zväčša sa sústredíme na hru na ihrisku.
Čo vás čaká teraz najbližšie?
- Po mojom zranení som bol opäť nasadený do tretej ligy. Musím ale chvíľu počkať, aby som sa prebojoval opäť do druhej ligy. Predsa len po tej operácii som rozhodoval menej zápasov. Najbližšie nás teraz čaká zimná prestávka a majstrovské zápasy začínajú až v marci. Medzitým budem rozhodovať viacero prípravných zápasov. Mali by sme mať aj sústredenie rozhodcov SFZ na Cypruse alebo v Maďarsku.
Je veľký pretlak rozhodcov v slovenskom futbalovom zväze?
- Určite áno. Stačí malá chyba a môže sa stať, že vás niekto nahradí. V každom zápase treba ísť na maximum, aby sa nestali nejaké chyby, pretože následky môžu byť pre rozhodcu katastrofálne.
Niekedy sa však stane, že rozhodcovi zápas nevyjde. Čo sa potom deje?
-Áno, sú aj také zápasy. Vtedy sa treba poučiť z vlastných chýb a ísť ďalej. Musím sa opakovať, že veľa je to aj o šťastí, pohode a príprave na zápas. Určite k dobrému výkonu rozhodcu musia prispieť aj samotní hráči či asistenti rozhodcu a spomínaná dávka šťastia.
Pripravujete sa na zápasy nejako špeciálne?
- Keď viem o zápase týždeň dopredu, tak na ten zápas sa určite pripravujem. Pozriem si aktuálne formu mužstiev aj postavenie v tabuľke. Väčšinou tie kluby už dobre poznám, tiež aj väčšinu hráčov. Ak v niektorých mužstvách sú agresívnejší hráči, tak si na nich dávam špeciálny pozor. V rámci prípravy mávam individuálne tréningy.
Každý zápas máte iných asistentov. Ťažko sa na to zvyká?
- Osobne mám také nešťastie, že v tomto regióne som zostal sám v ligových súťažiach. Z asistentov je z okresu ešte Bohuš Košecký, ale ten je delegovaný väčšinou na corgoňligové stretnutia. Ja mám to nešťastie, že každý zápas mám vždy s inými asistentmi, čo nie je vždy dobré.
Momentálne máte prestávku. Ako ju trávite vy osobne?
- Zatiaľ oddychujem, no už od nového roku prídu turnaje, či rôzne prípravné zápasy. Do nového roka budem mať pauzu, kedy si oddýchnem a budem sa venovať najmä rodine.
Určite vás láka Corgoň liga, či medzinárodné zápasy. Sú pre vás takéto zápasy až veľmi vzdialené?
- Určite ma veľmi láka Corgoň liga. Vlastne je to už celkom na dosah. Musím pokračovať v dobrých výsledkoch. Verím, že v priebehu blízkej doby sa tam dostanem.
A čo medzinárodné zápasy, určite je dôležitá potrebná znalosť cudzieho jazyka...
- Mojou veľkou bariérou je práve reč. Moja angličtina nie je na takej úrovni, aby som mohol komunikovať s delgátom či s hráčmi. V tomto však vidím minimálne vyhliadky, pretože môj vek už nie je zaujímavý a je tam veľa mladých a talentovaných rozhodcov, ktorí majú oveľa väčšie predpoklady v rámci tohto rozvoja.
Je veľká konkurencia medzi jednotlivými rozhodcami?
- Určite je konkurencia, ale skôr by som to povedal tak, že vždy sa radi všetci uvítame i porozprávame. Určite si nerobíme napriek, ale posedíme a pospomíname si na zážitky zo zápasov. Sme ako jedna veľká rodina.
Vráťme sa k tomu, že ste momentálne jediným rozhodcom v II. a v III. lige z nášho okresu. Kde vidíte problém, že rozhodcov je stále menej a menej?
- Nemyslím si, že problém je iba v našom okrese. Celkovo na Slovensku je málo rozhodcov, čo pociťujú najmä oblastné futbalové zväzy. O túto činnosť je veľmi malý záujem a nechápem prečo. Je veľa mladých a talentovaných rozhodcov a verím, že sa k nim pridajú aj ďalší.
Blížia sa najkrajšie sviatky roku, ako sa ich chystáte osláviť?
- Vianoce pre mňa znamenajú stretávanie sa s rodinou. Musí byť rodinná pohoda, oddych od všetkého a oddychovanie v kruhu najbližších.
Ako vyzerá vianočný večer, zabíjate aj kapra?
- Začíname hríbovou polievkou a nechýba ani šalát s rybou. Kapra nezabíjame, pretože nekupujeme živú rybu.
A čo Silvester?
- Máme malú dcérku Natáliu, a tak sa nikam nechystáme. Všetci tak budeme spolu doma.
Kto je vaším vzorom, či už zo svetových rozhodcov alebo našich?
- Tak zo svetových sa mi páčil štýl rozhodovania Švajčiara Massima Busaccu, ktorý nedávno ukončil svoju kariéru, a z našich sú to naši rodáci Pavol Šípoš či Jozef Ligocký, ktorí boli dlhoročne v TOP skupinách rozhodcov SFZ. Ich skúsenosti a rady boli, sú, aj budú vždy užitočné a zato im veľmi ďakujem.
Na záver by som veľmi rád chcel poďakovať svojej manželke a celému Oblastného futbalovému zväzu v Topoľčanoch za veľkú podporu.
