Radovan Mosnár a Milan Filipeje sa rozhodli preraziť vo svete rapovej hudby. Vo svojej tvorbe sa však rozhodli ísť iným smerom. Duchovným rapom sa snažia dať svojim fanúšikom čo najviac.
Môžete nám prezradiť niečo o sebe?
-Radovan Mosnár: Od chvíle, kedy som sa rozhodol aktívnejšie venovať hudbe, tvorím pod menom Direktor.
Okrem hudby má napĺňa aj veľa iných vecí. Rád čítam, píšem a pozerám filmy. Naopak, nerád robím to, čo ma nebaví, alebo to, čo ma oberá o čas. Veľmi rád vyjadrím svoj názor a je mi jedno, ako to zoberú ostatní.
-Milan Filipeje: Nebudem začínať štýlom, že som mladý chalan, ktorý reprezentuje čo cíti, pretože je to už pomerne rozdiskutované a zvyčajné u ľudí. Preto to skúsim popísať trochu iným štýlom. Nerád prisudzujem veciam iný smer ako je, preto môžem o sebe povedať, že som vďačný za svoj život a za ľudí, ktorí mi do neho prispievajú sebou, láskou a prítomnosťou. Lebo kvôli nim som ja a existuje moje šťastie. Nie je to len o mne, je to o nás, keď ste viacerí, má to svoje čaro. Hneď na úvod tohto rozhovoru by som chcel každému, kto je so mnou, poďakovať. Keď sa mám popísať stručne, som empatický človek, pokiaľ niekto trpí, snažím sa to pretrpieť s ním, pokiaľ si šťastný, smejem sa s Tebou, a keď chceš niečo dosiahnúť, poputujem tam na vrchol s Tebou. Aj preto som Empatik.
Čím je charakteristická vaša hudba? Akému štýlu sa venujete?
- Radovan Mosnár: Čo sa týka štýlu, tak robíme rap. Tento štýl má však mnoho rozličných podôb. My sa snažíme uberať skôr tým duchovným smerom. Ja osobne dokážem napísať text na hocijakú tému, aj keď myslím, že motivačné a duchovné texty dajú ľuďom viac ako texty, v ktorých budem rozoberať, ako je všetko zlé. Motivácia a nádej sú dve podstatné veci, a možno aj práve preto sa hovorí, že človek bez nádeje je ako loď bez kotvy.
- Milan Filipeje: Hudba je pre mňa jeden celok všetkých chutí, ktoré sa dajú zhrnúť do fantázie melódie, popri hudbe dýcham, píšem texty. Hudba ma dokáže uvoľniť a precítiť sa do lepšieho sebapoznania a vnímania okolitého sveta. Konkrétne sa venujem písaniu textov, pre širokú verejnosť to nazvem Hip hopom, alebo rapom. Každý to volá inak, pre mňa je to kus srdca. Rozhodol som sa preň, lebo mi tak osud dovolil a viedol ma k tomu. Som za to rád a nehanbím sa za to. Je to môj štýl života.
Čo vás inšpiruje pri vytváraní skladieb? Kto píše texty a kto vytvára hudbu?
- Radovan Mosnár: Ja osobne vidím inšpiráciu všade, kde sa pozriem. Inšpirujú ma samotní ľudia či rôzne situácie, ktoré ma stretnú. Texty píše každý sám za seba.
- Milan Filipeje: Pár ľudí sa ma pýtalo, kto mi píše texty, alebo padli aj otázky typu, či si hudbu a texty vytváram sám. Takmer každý spevák tohto žánru si píše texty sám. Myslím, že väčšina ľudí nepokladá rap za hudbu ako takú, preto keby som si sám nenapísal text a vyjadril niečo úplne iné, asi by to nemalo zmysel. Pri vytváraní nových skladieb ma inšpiruje sám život, moje sny, moja rodina, známi a okolie.
Pre Milana Filipeje je hudba štýl života. FOTO: (ARCHÍV R.M. )
Čo pre vás znamená hudba?
- Radovan Mosnár: Myslím, že hudba znamená veľa pre každého, kto ju má skutočne rád. Pomocou hudby dokážeme vyjadriť svoj názor a týmto spôsobom sa aj odviazať.
- Milan Filipeje: Ako som už odpovedal v druhej otázke - hudba je kus môjho srdca a s ňou žijem. Je to melódia môjho života a posúva ma ďalej.
Ako na vašu záľubu reagujú vaši najbližší? Nestretávate sa so závisťou okolia?
- Radovan Mosnár: Dobrá otázka. Moji blízki majú len pozitívne názory a myslím, že vedia, že keď budem na sebe pracovať, tak sa posuniem vyššie. Závisť je prirodzená ľudská vlastnosť. V mojom okolí by som nedokázal spočítať na prstoch ľudí, ktorí súdia, ale pritom nevidia do jadra a celá podstata im uteká. V poslednom čase zisťujem, že závisť je ukrytá v ľuďoch, ktorým som veril najviac.
- Milan Filipeje: Najbližší sú preto, že sú k Vám najbližšie a precítia život s Vami. Preto ťaháme za ten istý povraz a veríme si, z toho vyplýva, že na moju - našu záľubu reagujú pozitívne a za to som veľmi rád. Závisť okolia ? Nie, to nie, mne nemajú čo závidieť, som moc obyčajný, aby mi mal niekto čo závidieť.
Aké boli vaše hudobné začiatky? Ako ste sa dali dohromady s ďalšími členmi kapely?
- Radovan Mosnár: Moje hudobné začiatky boli možno až príliš skromné. Písal sa rok 2007, mal som sotva dvanásť rokov a spolu s kamarátom sme skúšali nahrávať na staršom mikrofóne. Časom som začal na sebe pracovať a nahrávky som dal von medzi ľudí. Reakcie boli rôzne, stále mám čo na sebe zlepšovať.
S Empatikom som sa dal dohromady tak, že som začal navštevovať rovnakú strednú školu.
- Milan Filipeje: Pamätám si na moje hudobné začiatky a myslím, že začiatky sú vždy trochu okorenené menším sebavedomím a vplyvom, ktorému sami neveríte. Každý musí nejako začať.
Aký bol váš prvý koncert? Stal sa Vám počas neho nejaký trapas?
-Radovan Mosnár: Na trapas si nespomínam. S prvým koncertom som bol veľmi spokojný, prijal som nové skúsenosti, za ktoré som s odstupom času veľmi vďačný.
-Milan Filipeje: Prvý koncert, čo som osobne mal za sebou, bol hneď so známym raperom z Nitry, na jednej strane to bolo dobré, no keby som si to mal zopakovať, tak veľmi nerád. Neboli tam skúsenosti z mojej strany, ale trapas sa mi nestal. Druhý koncert na jednej súťaži v Nitre dopadol až veľmi dobre. Som s ním nadmieru spokojný.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Plánujete sa intenzívnejšie venovať hudbe?
-Radovan Mosnár: Dokončiť školu, ktorú mám veľmi rád (smiech), a ďalej sa venovať hudbe.
- Milan Filipeje: Pokiaľ mi to zdravie dovolí, budem sa rád ďalej venovať mojej záľube. Okrem toho chcem určite navštíviť New York, v blízkej budúcnosti mi vyjde ohľadom tohto sna aj nová pesnička.
