V Belehrade v minulých dvoch týždňoch prebiehali Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov. Stretnutia slovenského výberu videli naživo aj fanúšikovia z Topoľčian. Bývalý hádzanár a v súčasnosti rozhodca v hádzanej Michal Kica z Topoľčian zorganizoval štvordňový výlet do Srbska. „Zišla sa partia hádzanárov a priateľov hádzanej a rozhodli sme sa, že si pozrieme niekoľko zápasov v základných skupinách. Išli sme ôsmi – Roman Trenčanský, Lado Pospíšil so švagrom Ľubom Potočným, Róbert Godál, Jozef Valent s bratom Paľom, Jozef Bezák a ja,“ povedal na úvod Michal Kica. „Týmto by som sa chcel zároveň poďakovať Paľovi Valentovi, ktorý nás bezpečne doviezol až do cieľa, pretože odšoféroval na osemmiestnej dodávke takmer celú trasu. Z tohto zájazdu máme veľmi pekné spomienky. Mrzí nás len to, že sme nedokázali postúpiť zo skupiny ďalej.“
Dáni vyhrali o päť gólov
Slováci v prvom zápase prehrali s Dánmi 25:30. „V prvom zápase sme pri trochu šťastia mohli dosiahnuť aj remízu. Veľmi dobre zachytal brankár Štochl. Tým pádom aj výkon mužstva išiel hore. Veľmi dobre sa darilo aj Danielovi Valovi, ale ľavé spojky nám nezahrali dobre a prehrali sme tak o päť gólov,“ povedal na úvod Michal Kica. „Atmosféra v hale bola vynikajúca. Bol to pre nás nezabudnuteľný zážitok.“
V hoteli s Urminským
V pondelok mali slovenskí hádzanári voľný deň, a tak topoľčianska výprava bola pozrieť našich hádzanárov v hoteli. „Masérom a fyzioterapeutom Slovenskej reprezentácie bol opäť Topoľčanec a aj môj bývalý sused Jožko Urminský. Chalanov sme stretli práve pred obedom. Rozprával som sa aj so Štochlom, ktorý nám potvrdil, že proti Poliakom ideme zabojovať o dva body. V hoteli bolo vidieť, že chalani sú v pohode a v dobrej nálade. Preto nechápem to vybuchnutie v druhom polčase proti Poliakom,“ zamyslel sa M. Kica. „Príjemným zážitkom bolo osobné stretnutie s dánskym reprezentačným trénerom Ulrikom Wilbekom a jeho asistentom na recepcii hotela.“
Výprask od Poliakov
Slováci nestačili na oslabených Poliakov vo svojom druhom vystúpení a prehrali s nimi 24:41. „Najväčšie šance na zisk bodov boli v zápase s Poľskom, ktoré malo zranených až štyroch kľúčových hráčov, avšak práve ten zápas nám vôbec nevyšiel. Totálne sme v tom zápase vybuchli, čo znášali veľmi zle nielen hráči, ale aj my. Osobne som bol z toho veľmi sklamaný a zaspal som až v noci o tretej. Na zápase s Poľskom sme v hale stretli veľmi veľa Slovákov, boli tam hádzanárky zo Senice i Detvy. V hľadisku nechýbal ani majiteľ Tatrana Prešov, pán Chmelár.“
Videli aj Španielov a Rusov
Okrem zápasov slovenskej reprezentácie boli Topoľčanci aj na stretnutiach, ktoré sa odohrali v Novom Sade. „V Novom Sade sme sa boli pozrieť na zápasy Španielsko – Francúzsko a Rusko – Maďarsko. Kvalitou boli tieto dva zápasy na vyššej úrovni a určite predčili zápasy v našej skupine. Hala bola vypredaná a diváci tam dokázali vytvoriť rovnako skvelú atmosféru, aká bola aj v Belehrade,“ povedal Michal Kica.
Na týchto dvoch zápasoch mali početné zastúpenie fanúšikovia z Ruska aj z Maďarska. „Na moje prekvapenie musím priznať, že fanúšikovia boli skvelí. Všetci povzbudzovali svoje mužstvá a nebolo počuť žiadne nadávanie či urážky medzi divákmi. Dokonca na tých zápasoch boli pripravení na všetko, pretože pred halou boli aj ťažkoodenci, no napokon sa všetko odohralo v duchu fair-play. Bol som prekvapený aj výkonmi rozhodcov, ktorí pískali veľmi korektne. Na turnaji rozhodovalo veľmi veľa mladých a nových rozhodcov a mnoho z nich som vôbec nepoznal. Zrejme je to spôsobené aj tým, že moderná hádzaná sa veľmi zrýchlila.“
V Belehrade aj chudoba
Belehrad je takmer dvojmiliónové mesto. „Boli sme ubytovaní v penzióne. Domáci ľudia boli milí a srdeční. Z okna nášho penziónu sme však videli prakticky Luník 9. Na okraji Belehradu je veľká chudoba, čo nás dosť prekvapilo. Videli sme veľmi veľa žobrákov.
Bezpečnosť a ochrana však bola na vysokej profesionálnej úrovni. „Veľmi nás prekvapilo, že bezpečnostné opatrenia boli veľmi prísne. Každý jeden sme museli prejsť osobnou prehliadkou. Pred halou sa stálo približne hodinu a pol, kým sme sa usadili vnútri. So sebou do haly sme si mohli zobrať len mobil či okuliare. Ostatné nám brali pred vstupom. Dokonca predo mnou bol aj jeden fanúšik zo Slovenska, čo mal mince v hodnote 30 eur, ale zobrali mu ich a vraj si ich má po zápase prísť zobrať. Mne zobrali trúbu a povedali mi, že po zápase si ju tam nájdem. Romanovi Trenčanskému zobrali trúbu a aj vlajku Slovenska. Po zápase sme si po tieto veci šli, ale Romanova vlajka ani trúbka tam už neboli,“ povedal na záver Michal Kica.
