OPONICE. Rímskokatolícky farský chrám svätého Petra a Pavla v Oponiciach môže ponúknuť návštevníkom obce hneď dve zaujímavosti. Jednou z nich je historický organ s autentickým originálnym zvukom, ktorý vzniká na pôvodných drevených píšťalách. Nástroj je dielom Martina Šaška z Brezovej pod Bradlom a pochádza z roku 1869. Zdobia ho erby rodiny Apponyiovcov a rodiny Stárayovcov. Organ dala zhotoviť manželka diplomata Júliusa Apponyiho Žofia. O jednomanuálový organ sa stará organista Vladimír Kopec, ktorý ho prvýkrát počul v miestnom kostole ako malé dieťa. "Jeho zvuk, hudba, celá atmosféra ma chytili za srdce. Od svojich siedmich rokov sa venujem hre na tento prekrásny nástroj," uviedol. V kostole znie zvuk organu niekoľkokrát do týždňa. Plní si nielen liturgickú, ale aj koncertnú funkciu.
O vzácny nástroj sa organista stará už niekoľko rokov. Keď sú horúčavy či suchý vzduch v kostole, nosí mu vedrá s vodou. Klávesy, píšťaly, páky, kĺby či drevené prevody v útrobách nástroja potrebujú určitú vlhkosť a primeranú teplotu. Odparujúca sa voda nástroju prospieva. Teraz by potreboval zreparovať kožky na vzdušniciach, pretože tieto staré už trochu prepúšťajú vzduch, uviedol Kopec. Opravy robia firmy, ktoré sa na tento druh hudobného nástroja špecializujú. Organista zdôraznil, že oponický organ je stále veľmi kvalitný nástroj určený na starú muziku. Jeho zvuk počujeme úplne rovnako, ako ho počuli Apponyiovci pred mnohými desaťročiami, potvrdil. Vyzdvihol pritom akustiku, ktorá je v oponickom kostole mimoriadne dobrá.
Zvuk organa počuť aj v hrobke rodiny Apponyiovcov, ktorá je prepojená s Kostolom sv. Petra a Pavla. V krypte je pochovaných niekoľko desiatok členov rodiny. Pochovávať v nej začali v 18. storočí, posledným, kto v hrobke spočinul, bol Henrich Apponyi. Zomrel v Berlíne v roku 1935 ako 50-ročný a jeho smrťou sa skončila 600-ročná sága tohto rodu. Údajne si sám siahol na život, no jeho smrť nebola hodnoverne vysvetlená. Gróf si želal byť pochovaný v rodinnej hrobke v Oponiciach, čo jeho rodina splnila. Krypta bola odvtedy dlhé roky zatvorená. Verejnosti bola sprístupnená až od roku 1993 na sviatok zosnulých. Pod kostolom je niekoľko oddelení so sarkofágmi. V hornej časti sa nachádza šesť zamurovaných sarkofágov s mramorovými tabuľami a štyri voľne uložené na zemi. Táto časť je sprístupnená pre verejnosť. Ďalej je sústava hrobiek, v ktorých je pochovaných zhruba 60 ľudí. Tie však už nie sú sprístupnené, uviedol Králik.
